Deň narcisov

21. června 2018 v 14:05 | Executor |  Úvahy, myšlienky
Deň narcisov

Bolo to ešte začiatkom jari, kedy sa mi stala oná záležitosť. Môžem ju vyrozprávať iba s rizikom, že budem zle pochopený. Keďže ale nemám mnoho čo stratiť, pustím sa do toho.

***

Inkriminovaný deň som pri prechádzaní mestom natrafil na sofistikovanú sieť vyberačov príspevkov na boj proti rakovine. Aby som sa vyjadril presnejšie, boli títo svetlomodro odení vyberači tiež v pohybe, ako ja. Neviem, či to bolo momentálne antisociálne naladenie, celková nedôverčivosť voči týmto zbierkam/vyberačom, alebo chuť provokovať, ktorá spôsobila, že sa mi nechcelo prispieť.
A tak som objavil vtipné stránky tejto situácie. Vynorili sa otázky: Keď sa snažíte dôkladnej sieti vyberačov vyhnúť, v akom veľkom polomere by ste ich mali obchádzať? Dá sa odhadnúť na základe vizuálnych podnetov, ich pohlaví, držaní tela, mimike, či iných charakteristík, na akú vzdialenosť vás ešte oslovia? Pomáha pred vyberačmi vliezť do obchodu, použiť náhodného okoloidúceho ako nárazníkovú zónu, alebo sa vyhnúť očnému kontaktu s nimi? Dokážu ich pokročilejší vyhýbači obísť v menšej vzdialenosti, alebo kľučkovať medzi ich rôznymi skupinami na menšie množstvo krokov, po optimálnej trajektórií?
Zľahka paranoidné myšlienky na seba tiež nenechali dlho čakať. Každý jedinec oblečený vo svetlomodrom tričku je zrazu podozrivý! To vyberá príspevky aj tá pani na zastávke a hentá vo vnútri autobusu? Alebo ten pán na bicykli, ako pohyblivejšia jednotka chytajúca neoznačkovaných previnilcov, ako som ja? Mohli by sa títo jedinci len maskovať pred vyberačmi príspevkov pod kamuflážou, že sú jedni z nich?
Popri vtipnom náhľade na vec je tu samozrejme aj sociálny náhľad. Práve na sociálnom základe zbierka stojí. Ten, kto si umelý narcis kúpi, má na hrudi pripnutý "dôkaz svojej spolupatričnosti", alebo skôr dôkaz toho, že mu záleží na mienke iných. Vďaka tomuto dôkazu nebude znova obťažovaný inými vyberačmi príspevkov a zároveň tým pripomína osobám, ktoré narcis ešte nemajú, že by sa mali zaradiť do davu. Len nedajbože odmietnuť človeka, ktorý vás oslovil v mene spolupatričnosti. Alebo žeby... ?
Keď si od vás pod sociálnym tlakom, rizikom odlišnosti, zlej povesti či citovým vydieraním niečo pýtajú, no nedostaňte chuť im robiť napriek! Vtedy sa v mnohých ľuďoch môže prebudiť malý diablik a naschvál povedať skupine mladých, sympatických ľudí, že im nedôveruje. Už len pre videnie toho, ako sa zatvária. Diablik na nich môže žmurknúť a pošepnúť: "V mori kvapka nechýba, viete o čom hovorím." Prípadne povie: "Presne kvôli takýmto prípadom nenosím drobné!" Alebo môže cynicky klamať žobrajúcemu bezdomovcovi: "Hentí v modrom ma už ošklbali, ale stačí, aby ste dostali rakovinu a oni vám to vrátia." Vonkajšia rola predpokladanej bezcitnosti je tu zvýraznená symbolicky, neprítomnosťou žltého kvietka na hrudi, tejto inverzie "hviezdy hanby" alebo "šarlátového písmena", ktoré mali v histórii ponižujúci význam. Schválne protivenie sa očakávaniu toho, akí by sme "mali byť" sa stáva hereckou zábavkou.
Samozrejme neobhajujem lakomosť ani bezcitnosť, ale rozhodne sú tu prehliadané otázky: Je vôbec morálne používať sociálny tlak ako súčasť "dobrovoľných" zbierok? Nie sú dobrovoľníci posielaní po skupinkách práve preto, aby svojim presviedčaním vyvinuli väčší sociálny tlak na dotazovaného jednotlivca? Mala by byť idea spoločenského dobra pre nás silnou autoritou? Nie je to práve obdobná idea, ktorá toľkých ľudí núti odsudzovať slobodné matky, alebo inak znepríjemňovať životy tých, ktorí si dovolili líšiť sa?
Keby sme nakreslili graf motivácie prispieť, veľmi silné zastúpenie by v ňom mali: a) snaha mať od iných vyberačov pokoj, b) nechuť odmietnuť vyberačov a byť cudzou mienkou odsúdený. Koľko percent potom ostáva na túžbu pomôcť, ktorá v sebe nemá žiadne vonkajšie prímesi? Sotva viac ako 25%. S touto vonkajšou, sociálnou stránkou veci vybabrali práve tí šialení manipulátori, ktorí si raz kúpili (či ukradli) umelý narcis a používajú ho aj po ďalšie roky.
Od toho zas možno odvíjať úvahy technickej a ekonomickej povahy. Nájde sa taký výrobný postup, aby sa umelý narcis do roka rozložil a zrušili sme tak záujmy ľudskej malosti? Budeme si čochvíľa kupovať holografické narcisy za digitálne peniaze? Práve vtedy, keby organizátori zbierky nemuseli vyhadzovať peniaze za nové a nové narcisy, by mali zo zbierky väčšie zisky. Prečo aspoň nevymyslieť ekonomicky výhodný spôsob zberu narcisov z minulých rokov, keď ich domáce využitie nie je o nič lepšie, ako využitie špendlíka?
Keď sa vrátim k čistote túžby pomôcť, tak si môžeme predstaviť, že to by to nebola hodnota peňazí, ale daného emočného vkladu, čo by ľuďom pomáhala. Potom by sotva boli tieto zbierky efektívne. Snáď každý z ľudí, ktorí prispeli a mnohí z tých, ktorí neprispeli by považovali túto zbierku za dôležitú. Napriek tomu by sa ku nej ako ku dôležitej nesprávali, pretože by si na ňu nespomenuli sami, bez vonkajšej stimulácie. A tak musíme vytvárať obrovský pripomínací mechanizmus. Nie sme schopní si spomenúť na veci, ktoré sami označujeme za dôležité. Nevieme sami od seba zaslať svoj príspevok na boj proti rakovine elektronicky a tak vyháňame do ulíc mladých dobrovoľníkov, ktorým ich činnosť zaberie mnoho času a úsilia. Utrácame zhruba 17% zo ziskov zbierky za zabezpečenie ich svetlomodrých tričiek a narcisov, čo ročne predstavuje vyše 160 000€. Vytvárame si organizácie, manažment a inteligentné aplikácie, aby tie udržiavali pod kontrolou našu vlastnú hlúposť.

***

V čom je pointa tohto príspevku? Predovšetkým v kombinatorike. Potešilo ma, ako som hneď pri prežívaní zmienenej situácie zmýšľal o nej rôznymi spôsobmi. Samozrejme čísla výnosov zbierky som si našiel neskôr na internete. Nájdenie rôznych tém okolo jednej udalosti a rôznych možností v rámci týchto tém napomáha kompletizácií vlastného názoru. Prostredníctvom toho napomáha aj tvorivej činnosti, ako je písanie.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Surly Surly | Web | 23. června 2018 v 22:54 | Reagovat

Hah, mňa našli keď som nemávala hotovosť (všade platím kartou, takže kým som nepracovala ako pokladníčka, kde sa občas pritrafí 1-2€ manko a tak sa oplatí nosiť so sebou aspoň 10€, nenosila som so sebou hotovosť) Tento rok som chcela prispieť a ako na truc som sa my vyhli. :-D
Conclusion: keď chceš prispieť, tak ich nenájdeš.

Inak je to podľa mňa ale tak trochu bullshit. Na učinenie dobrého skutku stačí nájsť kontakt, číslo účtu organizácie a poslať peniaze tam. Ak niekto vie a chce pomôcť, ten tak učiní hocikedy a nielen raz do roka. Ale zároveň to plní účel. Aj ten prispeje daný deň kto by inak neprispel. Otázne je aké % ide na reálnu pomoc a čo na "administráciu". Na miesto vyhadzovania oblečenia, hračiek sa dá dať do speciálnych kontajnerov.
Alebo čo sa mne páči viac. Ísť do podniku, za ľuďmi, ktorým chce človek pomôcť a darovať veci, peniažky im. Mrzí ma ako sú na tom ľudia  z rozvojových krajín, ale radšej pošlem/vezmem šaty, hračky a pod. napr. do miestneho domova pre matky s deťmi.(a viem komu som pomohla svojou troškou)

PS: s oneskorením som odpovedala aj na komentár v mojom profile. http://slobodaslova.blog.cz/1712/roysireny-profil#comment151033837

2 Executor Executor | E-mail | Web | 24. června 2018 v 13:22 | Reagovat

[1]: Ahoj, ďakujem za komentár. Ten druhý odsek asi vystihuje to, prečo som to nazval "pripomínacím mechanizmom", ktorý navyše žerie nemalú časť ziskov. Je to len tým, že ľudia nie sú ideálni. Ale možno by sa dalo pripomenutie pomoci dosiahnuť jednoduchšie, napr. udalosťami na sociálnych sieťach. Tam síce nie je sociálny ani iný tlak, ale prispeli by tí, čo skutočne chcú.

3 Valdyr Valdyr | E-mail | Web | 3. července 2018 v 3:30 | Reagovat

Znamenitý článok aj vo vhodnú dobu, keďže už to šialenstvo okolo nacistov nie je. Ja deň narcisov volám deň nacistov, pre správanie sa ľudí okolo toho. Podivné je, že mňa v živote nik s týmto neoslovil(tie deti kvetov myslím), takže som si nikdy ten žltý umelý kvietok nekúpil. Hoc, by ma oslovili aj tak by som to neurobil. Pozrel som si raz dávnejšie reálne štatistiky(nie oficiálne) koľko percent z peňazí, ktoré sa v takých zbierkach vyzbierajú, sa naozaj dostane k tým potrebným. Najlepší výsledok má UNICEF, kde ide až takmer 60 percent ziskov na potrebných. Ostatné organizácie a zbierky na tom boli stále horšie. V princípe to bolo úmerné tomu, ako veľa peňazí sa zbiera v rámci jedného príspevku. Čím menšie sumy sa zbierali, tým horšie percentuálne výsledky tam boli. Takže v bežných zbierkach(proti rakovine, za rakovinu, proti potratom a za nich a tak) kde sa prispieva sumami do 5 eur sú percentá použiteľnosti minimálne. Len okolo 30 percent, čo je bieda. Ako ste tu už obaja napísali. Ak chcem prispieť urobím to online pre Unicef alebo ešte lepšie, dám to priamo potrebným do rúk, aj na to sú stránky, kde sa s nimi dá skontaktovať a spoznať ich osobne a prispieť, prípadne prispieť im priamo na účet. Ich kontá sú overené majiteľmi stránok(chorí napr musia dokladať kópiu lekárskej správy a podobne). Ja osobne nerobím ani to. Darujem krv a mám svojho bezdáčika, ktorému dávam peniaze stále keď idem okolo neho, ak idem každý deň, tak každý deň, ale viem, že on to neprepije a že je slušný, nikoho neotravuje len tíško sedí a čaká. Prečo stále, keď idem okolo? Aj ja jem každý deň...tak asi aj on by mal. Ešte odpoveď na otázku prečo UNICEF dosahuje z organizácií naj výsledky. Benefičné akcie, kde sú príspevky veľkého rázu a online prispievanie(aj pravidelné aj jednorázové) čo ušetrí haldu nákladov.
Dobré ráno Vám prajem.

4 Executor Executor | E-mail | Web | 3. července 2018 v 8:15 | Reagovat

[3]: Ahoj, vďaka za komentár aj s vtipnými prvkami (deti kvetov, príspevky za rakovinu). O tom tvojom darovaní krvi som nevedel, ani o osobnom bezďačikovi. Ono pri postihnutých ale býva ešte jeden problém - či nie sú niekým len využívaní a zdieraní výpalníkmi.

5 Valdyr Valdyr | E-mail | Web | 3. července 2018 v 17:08 | Reagovat

Vtipné je, že chodím darovať do KE :-) Mám za to aj plaketu, už ašpirujem na striebornú. Dávno by som ju mal, ale pri mojej práci mám pramálo času tam chodiť, tak často vynechám a tým sa zdržím. Nehovoriac o vyčerpanosti z práce. S bezdáčikom sa nechválim nikde, proste keď idem okolo dám mu dve eurá stále, dobročinnosť, nieje o tom, aby sme sa ňou chválili, ale o tom, že človek je sebestredný ako ja a chce mať zo seba dobrý pocit :-D To súhlasím, že na sociálnych sieťach a aj tých stránkach sa určite nájdu nejakí výmyselníci, ktorí to zneužijú na získavanie financií prostredníctvom tých postihnutých. No na tých stránkach čo ja viem môžu dávať len oni sami, alebo ich poručník(blízka rodina) A sú to aj na rôzne choroby, ak nemajú na liečbu a podobne. Dávnejšie som sa o to zaujímal. Netvrdím, že dnes ľudia nie sú také hyeny a nevedia zdierať aj svojho príbuzného, to áno.

6 Executor Executor | E-mail | Web | 3. července 2018 v 17:33 | Reagovat

[5]: Ja som mal na mysli postihnutých bezdomovcov, že ich stav akože má vzbudiť viac súcitu, aby im ľudia niečo dali. A potom príde nejaký výpalník, ktorý im väčšinu z milodarov vezme.

7 Valdyr Valdyr | E-mail | Web | 8. července 2018 v 1:57 | Reagovat

Áno, viem o čom píšeš. Ja som to rozšíril na to, že určite niekoho napadlo zneužívať, aj tie stránky, kde sa dajú dať dary na liečbu a podobne.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama