Komentáře

1 Executor Executor | E-mail | Web | 9. března 2018 v 11:51 | Reagovat

No jo, aj po zverejnení som robil nejaké úpravy v tomto článku, ale už asi nebudú potrebné.

2 Surly Surly | Web | 8. dubna 2018 v 21:10 | Reagovat

Čím ďalej, tým menej ilúzii mám o ľuďoch a až na jeden, dva vzťahy, ktoré nevznikli na základe pokrvného príbuzenstva sú moje vzťahy vcelku plytké. Najväčšiu zmenu na sebe a okolo seba som však spozorovala až po prijatí faktu, že ľudia sú akí sú a nie len ja som tá zlá, za to, že niektorí neopätujú moju snahu. Len čo som si toto uvedomila, ako aj to, že sme všetci takí akí sme, už som prestala mať voči ľuďom očakávania(tie, no hlavne tie nenaplnené vedia človeka zožierať) a voči každému sa správam tak ako to v danej chvíli cítim. (Tento fakt uvádzam len pre lepšie vcítenie sa do môjho súčasného názoru.)
Pre to pri všetkej úcte a kvalite článku, neviem sa stopercentne stotožniť s miestami až nárekom nad ľudstvom. Jasné celé to ide do hája, ale všetko začína u jednotlivca.
Schválne to varovanie pred vzťahmi, v ktorých po a) jedna strana vyvíja veľa úsilia
po b) zvolí si hrdosť a vykašle sa na to, mi príde ako: „nechoď plávať, lebo je šanca, že sa utopíš“
Nespočíva to pekné práve vo viere? Viere, že po x-tých zmrdoch, človek objaví spriaznenú dušu? Má sa človek snáď izolovať len za to, že mi niekto možno ublíži?
Možno to znie ako zúfalý pokus o...ani neviem čo vlastne.
Možno som si tento vyčerpávajúce článok mala pre hlbšie preskúmanie dávkovať po častiach. Dokonca je dosť možné, že sa k nemu vrátim. No aj napriek jeho pravdivosti sa s ním neviem úplne stotožniť. Možno kvôli miernemu pocitu zaujatosti, ktorý z neho pociťujem?
(Ak sa v nej tá zaujatosť nachádza a nie je to len mojou bujnou fantáziou, tak dúfam, že autor článku spozná ľudí, ktorí mu v dobrom zmysle slova natrvalo odoženú túto zaujatosť.)

3 Surly Surly | 8. dubna 2018 v 21:14 | Reagovat

PS: Vďaka za sériu článkov v Abdone. V mnohom trafili do čierneho. Najmä ten z marcového čísla.

4 Executor Executor | E-mail | Web | 9. dubna 2018 v 9:53 | Reagovat

Ahoj, mladá slizolinčanka. :) Tak na čo prvé by som reagoval, je to správanie sa podľa momentálneho pocitu. Asi je to práve to, čo väčšina ľudí robí. Mám ale pri tom pochybnosti, či z toho nevzniká zanedbávanie iných, ak to nie je sem-tam prerušené nejakým kontrolným algoritmom. Ostatné ale podľa mňa článok opisoval, to vyhnutie sa utrpeniu bolo riešené v 4.odstavci zdola, na jeho konci. Beriem to skôr tak, že by som miesto ľudí investoval čas do seba, keďže vo svete sa dá nájsť na spoznávanie mnohé mimo ľudí. Viac než utrpeniu teda šlo o to vyhnúť sa mrhaniu svojho potenciálu. A v takej izolovanosti by som zas nemal príležitosť niekoho sklamať ja, pokiaľ nepočítame s tým, že niekto komu by som sadol, by ostal opustený. Článok asi pôsobí zaujatý či zatrpknutý, no jednoducho mám isté štandardy, ktoré nechcem prekračovať. Tie nevyvážené vzťahy prosto nemá zmysel udržiavať, lebo budú také stále. A povrchné vzťahy ma nelákajú. Už som spísal aj druhé Pindanie, ktoré od polovice ďalej nadväzuje na niektoré body tohto.
Ďakujem veľmi pekne za pochvalu článkov v Abdone, už mám aj návrh na májové číslo. Vďaka aj za komentár k veci. :-) Prosto znalosť problému je zmapovaná... teraz nájsť východisko, ako nájsť schopnejších ľudí, alebo sa adaptovať tak, aby som ja vedel vzťahy prehĺbiť.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.