Komentáře

1 Mina Mina | 17. ledna 2018 v 0:45 | Reagovat

Až teraz som sa dostala k tvojim článkom a musím povedať, že ja osobne by som rada videla nejaké pokračovanie alebo hĺbšie rozanalyzovanie tohto článku. Myslím si,že by bolo zaujímavé túto tzv. poviedku priviesť viac k životu hlbšímm náhľadomdo života subjektov. Teda, aspoň mňa by to bavilo čítať...
Pokračuj v dobrej práci :)

2 Executor Executor | E-mail | Web | 17. ledna 2018 v 8:36 | Reagovat

Ahoj, pokračovanie/upgrade zatiaľ v pláne nemám, k tomu nemám viac nápadov. Je ale super, že sa ti to páčilo natoľko, že by si to chcela čítať. Ale veci zo zákulisia prezradím. Nebolo to o ničom vysokom. Proste cieľom bolo hlavne ukázať nefunkčné priateľstvá a väzby medzi ľuďmi, na osobnej úrovni, tak ako to vnímame každodenne. A to preto, lebo mne to v realite 90% času fakt pripadá, že rovnosť ani rovnováha tu neexistujú, aspoň nie pokým nenarazíš na zriedkavých ľudí ktorí si to strážia. Preto je tam ten prvok, že hoci ide o experiment, tak dal som tam ľudí, čo nepostrehli jeho účel (stred 4.odstavca). Čiže my v tom zvrátenom experimente žijeme, v závere sa písalo že nie len pre „obmedzený pohľad rozprávača“ a ako rečnícka otázka.
Nezaslúžený obdiv – s ním sa bojím, že by mohol najviac deformovať pekné holky, keďže každý sa im pchá niekam... :D aby sa potom nestalo, že si pomyslia, že oni sú niečo viac, vždy a všade, a priory niečo viac. Alebo aj keď ich niekto právom skritizuje, tak aby toho kritika okolie nevnímalo automaticky, že je to odmietnutý nápadník a preto ho netreba počúvať.
To nezaslúžené odkopávanie je jednak analógia k životu „lúzrov“ vyradených z kolektívu, ale je to aj nevšímaniu si od ľudí ktorým si venovala energiu.
Tie tri skupiny outsiderov sú vlastne o prístupoch, ktoré možno zvoliť v tých podmienkach nerovnosti. Prvý je vlastne snaha o zmenu seba, svojho „vyžarovania“ ktoré by potom mohlo meniť vzťahy okolo, tj. skôr ezoterická teória. Kvôli pohľadu zvonku –či ich nepovýšili len kvôli testu- je aj spochybnené, či to vôbec funguje. A ak áno, tak či potom nebudeme my tým zdrojom sklamania iných, a teda či by to nebolo lepšie odmietnuť, keď to pomôže iba jednému a iba naoko.  
Druhý postoj je hlavne o hrdosti a myslím, že podľa tohto prístupu som sa aj najčastejšie správal, racionálne ale nepreferujem žiaden z tých prístupov. Je tam aj paralela smrti („S čakaním na to, kedy experiment skončí si plnili len ciele, ktoré nezáviseli od ostatných subjektov.“) A fakt, že posledné roky žijem prevažne na individuálnych veciach, ktoré ma bavia.  
Tretia skupina sa vetvila v prístupe, a) boli skôr ľudia s množstvom energie a viery, že systém dokážu zmeniť. Alebo vedeli nejako negativitu prehliadnuť, nepripustiť si ju, či premeniť na pozitívne. Aj tam je paralela smrti a duše: „Možno mali neustále na pamäti, že sú súčasťou dočasného experimentu a keď sa ten skončí, môžu sa s ostatnými subjektmi vídať a priateliť -už ako skutoční, hlúpymi pravidlami neobmedzovaní ľudia.“ = vedeli, že sú niečo viac, ako vidia. Aj oni-vnímajúci sú niečo viac, aj ich okolie, hoci počas experimentu značne neprebudené.
b) sado-maso prístup na základe toho, keď si všimneš, že aj veci k tebe kruté ti dajú nejaké poučenie, znalosť bolesti a podobných stavov. Prinajmenšom potom budeš vedieť formulovať, aké to je. Už len dobrovoľne do toho ísť vyzerá na nejakú psychickú porušenosť, ale zase práve tie nepríjemné veci bývajú zaujímavé. A v tom je tá šialená cesta –ak to chceš spoznať autenticky, musíš to zažiť. Je to sčasti fikcia, keďže takéto veci nerobím. Keď som to písal, tak som si predstavoval nejakého zmrda s dosť „mystickým“ prístupom k veci, niekoho kto kvôli poznaniu bude aj trpieť, alebo keď sa utrpeniu nevyhne, tak ho využije, aby to nebola zbytočná bolesť. No popísal som to zase len podobnými slovami, takže neviem nakoľko ti to pomôže... asi je v tejto poviedke dosť dôležité cítiť, kde začína jedna myšlienka a kde končí.

3 Mina Mina | 17. ledna 2018 v 14:26 | Reagovat

Ďakujem za odpoveď.
Vcelku si mi objasnil niektoré skutočnosti,ktoré neboli na prvý pohľad dosť viditeľné,no musím sa obrazne potľapkať po pleci, že som zvádla podstatu poviedky na prvé prečítanie. (yayy)
Naozaj sa mi páčia paralely, ktoré si použil, dodávajú tomu určitý nový pocit "ľudskej" nádejavosti aj zmierenosti a očakávania príchodu niečoho iného-potenciálne lepšieho ako to,čo človek necháva za sebou.
Každopádne je podľa mňa veľká škoda, že v súčasnosti sa nemôžem/nemôžeme tešiť na pokračovanie. (nikto mi nezoberie nádej,že raz.. :D )
Každopádne sa budem tešiť na ďalšie články o spoločnosti, vnútorných myšlienkach a úvahách a všetkému,čo k tomuto blogu patrí.
+môžeme sa porozprávať o tom,ako sa ti vyvíja štýl písania? :D ide to naozaj dobrým smerom

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.