Leden 2017

Vízia agnostickej spoločnosti

22. ledna 2017 v 21:52 | Executor |  Úvahy, myšlienky
Vízia agnostickej spoločnosti

Považujem sa za špecifický prípad okultistu. Kým mnoho veriacich by si prialo, aby práve ich náboženstvo zaplavilo svet, ja takéto prianie vedome nepociťujem - aspoň čo sa týka vnútra svetonázoru. Pokiaľ ide o vonkajšie pristupovanie k nemu, svoj ideál predstavím na nižších riadkoch. Samozrejme, je príjemné zdieľať svoj svetonázor s niekým kto mu rozumie, je ale nezmyselné snažiť sa meniť celé okolie k tomuto obrazu. Zároveň však z mojej strany nejde o snahu ponechať "pravú vieru" len niekoľkým "vyvoleným". Ide mi o dojem, že mágia príliš nepatrí do mainstreamu. Okrem nemožnosti udržať pred očami skeptikov "seriózny image" sú tu aj iné problémy.
Problémom rozhodne sú šarlatáni vyťahujúci peniaze z naivných ľudí za nespoľahlivé či nefungujúce liečenie, prípadne iné služby. Podľa toho, čo som videl v praxi sa náhody vyzerajúce ako skutočné synchronicity stanú len pokiaľ boli podmienky operácií dosť extrémne. Teda sa na "zázraky" vážne nedá spoliehať, hoci je tu aj opačná strana mince v podobe nedostatočnej prípravy alebo nevšimnutia si výsledkov v podobe príležitostí. Tiež ma veľmi často iritovala idea, že by vedecky preskúmané pôsobenie mágie bolo nakoniec zas len zneužívané na upevňovanie moci tých, ktorí ju mali už predtým - že by jej zneužívanie viedlo k monopolizácií moci.
Prečo o tomto celom hovorím? K prvej pointe sa čoskoro dostaneme. Nepovažujem súbor obskúrnych praktík za niečo, čo by sa malo pchať do výkladov všetkých obchodov aj napriek tomu, že tieto praktiky korešpondujú s mojím svetonázorom. Aké miesto mám potom pripisovať náboženstvám, ktoré na mňa pôsobia ako omnoho pasívnejšie a teda zbytočnejšie smery?

Je to práve miesto náboženstiev v súčasnej spoločnosti, ktorému som sa chcel venovať ako hlavnej náplni článku. Mnoho podmienok je podľa môjho názoru postavených na hlavu.
Pozrime sa na prvý z príkladov: Prečo sa aj v dnešnej dobe nájdu hlupáci schopní rečniť vo verejných budovách ako je parlament o svojich náboženských ideách? Aby to nebolo málo, majme na pamäti nasledovné:
1. S náboženstvom (ako aj akoukoľvek inou abstraktnou ideou) bol vždy problém jej neoveriteľnosti.
2. Nikto si nemôže byť istý ani historickou autenticitou svojho učenia ani presnosťou prekladu. Nie je isté, či neboli žiadne fakty zamlčané, alebo či neboli plagiátorsky prevzaté zo starších zdrojov.
3. V náboženských príbehoch absentuje logika (napríklad v príbehoch o stvorení sveta, ktoré môžu byť nanajvýš symbolické), tiež sú prítomné protirečenia, či krutosť starozákonneho boha.
Aj keby sme ignorovali všetky tieto záležitosti, sú tu ďalšie -predovšetkým na nasledovné som chcel poukázať:
1. Pôda verejnej inštitúcie má byť určená pre spoločné rozhodovanie sa, rozhodovanie o tomto hmatateľnom svete na základe overených faktov a s tým cieľom, aby sa nám žilo čo najpraktickejšie. Súkromné modely sveta (teda viera) našich zastupiteľov tu majú hrať čo najmenšiu rolu.
2. Pokiaľ rečník na takomto mieste hovorí o svojom náboženstve, podľa mňa tým dokazuje, že nemá voči iným prítomným žiadnu úctu, pretože im svoje náboženstvo nanucuje. Je vôbec schopný vidieť že jeho správanie je nevhodné a obťažujúce?! Jediný prístup v ktorom vidím úctu, je ponechanie informácií dostupných tak, aby ich čítal alebo počúval ten, kto si praje a mal možnosť hocikedy prestať alebo namietať.
Uvediem ďalší príklad: dotovanie cirkví štátom. Z akého dôvodu by mala skupina ľudí dostať príspevok súvisiaci so svetonázorom? A pokiaľ príspevok dostane, akou hodnotou ho štátu vráti? Mám dosť obavy z toho, ako dokážu masy využívať vo svoj prospech zákony pritiahnuté za vlasy. Pokým budú takéto spolky existovať, stále sa nájde niekto, kto bude chcieť profitovať týmto spôsobom a následne tieto prostriedky použije na rozširovanie sa. Neviem sa ubrániť dojmu, že je to princíp fungovania parazita. Pozitívom je aspoň keď sa objavujú iniciatívy za odluku cirkvi od štátu.
Najhnusnejším príkladom zla spôsobeného náboženstvom je trestanie v niektorých krajinách (hlavne Blízkeho východu) za rúhanie, odpadlíctvo, konverziu či homosexualitu - nie inak, než smrťou. Tiež sa vyskytuje aj obrátená situácia a veriaci (inej viery než majorita) sú v nich "nepohodlní" - preto sú odpočúvaní, prenasledovaní, nútení ku konverzii.

Veci, ktoré ma rozhorčujú som už predstavil. Čo by teda bolo ideálne a v mojich očiach zdravé? Jednoducho dostatok sebareflexie na to, aby sme všetci odlišovali realitu od myšlienok. Môjmu ideálu sa blíži naladenie domorodých Pirahov o ktorom sa možno dočítať v článkoch Indiáni zmenili misionára na ateistu alebo Indiánov mal obrátiť na vieru, namiesto toho sa stal ateistom.
Podľa gusta brazílskych Pirahov nemá človek právo hovoriť o veciach, ktoré sám nezažil. Samozrejme to neberiem ako jedinú možnosť; bola by predsa škoda napríklad nediskutovať o obsahu kníh (a navyše ich čítanie sme predsa zažili). Postoj Pirahov skôr beriem ako veľmi správny nezáujem veriť "príbehom z dávnych čias", ktoré boli odvtedy tisíckrát prekrútené, pokiaľ sa niečo z nich vôbec stalo. Takýto prirodzený nadhľad, "branie vecí s veľkou rezervou" je tiež v zhodne s výrokom Marca Aurelia: "Všetko čo počujeme je názor, nie fakt. Všetko čo vidíme je perspektíva, nie pravda." Snáď nemusím zvýrazňovať, že aj tento výrok vystihuje môj pohľad. Jednoznačne verím, že žiadna (náboženská či iná) idea nemá nárok na status posvätnosti a nedotknuteľnosti. A tiež verím, že keby to každý bral takto, množstvo neznášanlivosti a násilia by sa nezanedbateľne znížilo.
Bolo by krásne zobudiť sa vo svete, kde nikto nebude tak sfanatizovaný, aby nútil iných ľudí v mene viery plodiť a rodiť deti, ktoré nedokážu uživiť. Vo svete, kde nikto nie je tak sprostý a zákerný, aby šíril klamlivé informácie o prezervatívoch v krajinách, kde sa najrýchlejšie šíri vírus HIV. Tam, kde nikto nie je tak neuveriteľne slabý, aby sa nechal pozitívne diskriminovať pre svoj svetonázor, alebo aby si pre neho žiadal status nekritizovateľnosti. V takom svete, kde si deti nehovoria, že rodičia im predstavili súbor zvrátených, tyranských pravidiel ako jedinú cestu k "trvalej spáse" - za tú cenu, že svoj jediný overiteľný život premárnia úplne inak, ako by si vo svojom srdci priali...

Perličky snových denníkov 2016

18. ledna 2017 v 9:47 | Executor |  Ezoterika
Perličky snových denníkov 2016

V roku 2016 som si pamätal málo snov a tiež si ich málo prajem zverejniť. Vtipné sny, ktoré tvorili väčšinu predtým zverejňovaných tiež boli nepočetné. Tieto negatíva však dokázali vykompenzovať dve výrazné skúsenosti, ktoré tu uvediem spolu s ich rozborom.
Opakovane sa mi zvykli snívať sny s troma námetmi. Prvým námetom bolo, že musím prejsť cez geto, uličky či podzemnú pasáž, kde nie som vítaný. Druhý námet bol o útvare so štvorcovou podstavou z kríkov, ktorý by bol dobrou skrýšou, no vyliezali odtiaľ neandertálci. Tretí námet bol o tom, že kvôli nejakej povinnosti či kurzu sa musím vrátiť na školu, často to dokonca bola základná škola.
Spomenul som si tiež na cudzí sen, ktorý som vyplnil ja. To však bolo ešte koncom apríla 2015. Kamarátke som poslal vtipné obrázky, tzv. "Mountain Jew". Od nej som sa dozvedel, že asi dva dni dozadu sa jej snívalo, že kamarát sa jej pýtal, kde sú horskí chasidi. Samozrejme nevedela, čo to má byť za blbosť. Keď sa na sen pozrieme podrobnejšie, uvidíme istú zhodu aj s mojím zážitkom: to, čo bol v realite oznam, bolo vo sne zamenené za otázku. Podobný prorocký sen som mal ja v noci na 22.6.2013 a bol som to ja, kto sa pýtal.
Poďme teda k mojim snom za minulý rok.

Na 7.1.
Bol som na kurze runovej mágie a potom som tréningovo behal za runovým magikom. Pravé koleno mi nestačilo slúžiť.
Predpokladám, že v tomto sne šlo o slovnú hračku zapríčinenú anglickým slovom "run", teda behať.

Na 16.1. #lucídny
S nosom doslova nacapeným na okne pozerám von na dievčatá, ktoré majú krátke oblečenie, ale zimou sa netrasú a jedna z nich začne vyťahovať prsia. Neskôr mi na základe toho dôjde, že ide o sen. Lucidita mohla byť spustená dlhším bdením uprostred noci pred ďalším zaľahnutím.

Na 2.2.
V samostatných snoch som hral niektorý z modernejších Battlefieldov, Dishonored a Age of Empires 3. Tri počítačové hry v snoch za jednu noc, tak to tu ešte nebolo.

Na 20.2. #prorocký
Počujem hlas, ktorý sa ma pýta, či sa chcem venovať šamanizmu. Odpovedal som, že určite áno. Ďalej ma niečo nabádalo, aby som spísal svoje strachy. Najprv som to vnímal ako niečo vonkajšie, potom ako vnútorné. Videl som, ako si strachy zapisujem do mobilu. Po prebudení zo sna som to aj urobil, no toto samozrejme ešte nepovažujem za vyplnenie sna.
V realite na ďalší deň som bol na prednáške o horore. Mňa sa ako prvého prednášajúci spýtal, čo je mojím najväčším strachom. Ani som si hneď neuvedomil, že to silne korešpondovalo so snom. Uvedomenie prišlo po niekoľkých minútach. Tiež bolo kuriózne, že zápisník snov nanečisto som mal so sebou a keď mi to došlo, pozrel som sa do neho a videl tento zapísaný sen. Zápisník som totiž hodlal použiť z opačnej strany na zápisky z prednášky.
Neskôr som si uvedomil, že večer predchádzajúci snu som mal silný orgazmus. To pripomína tézu z chaosmágie o obojsmernom použití tranzov - na svoj vplyv, ale aj na veštenie. Akoby teda ďalší špeciálny stav -spánok- nadväzoval na prirodzenú formu tranzu. Zo skeptického pohľadu sa dá namietať, že som vopred vedel, že sa zúčastním prednášky zameranej na horor a teda nutne aj strach. Nemohol som ale predpokladať, že sa ma na strach bude pýtať prednášajúci, šlo totiž o rozhodnutie inej, mne neznámej osoby. Dokonca možno šlo len o momentálne rozhodnutie, teda improvizáciu prednášajúceho.

Na 22.3. #vtipný
Vysielajú v televízií reklamu na liek, ktorý miesto kožných problémov nechá zmiznúť osoby, ktoré nimi trpia.

Na 25.3. #vtipný
Postavy zo seriálu Vikingovia zabodávali otrávené hroty šípov do olúpaných vajec uvarených natvrdo. Mala to byť snáď netradičná ochrana proti nechcenému porezaniu?

Na 17.4.
Po dlhej dobe som si zapamätal 4 sny, po viacerých nociach, kedy som nevedel o žiadnych. Nasledujúci deň ma vytočila ženská, ktorej psa som musel riadne okríknuť, aby mi dal pokoj. Akoby jasnejšie vnímanie predznamenalo to, že nastane nejaká stresová situácia, ktorá aktivuje čelovú čakru. (O podobnom princípe ešte neskôr bude reč.)

Na 4.5.
Geniálne-šialený zločinec bol škaredý a veľmi pohyblivý. Snažil sa svoje ciele realizovať za každú cenu. Policajtov zabíjal pri prestrelkách, aj výbušnými pascami. Vždy vykĺzol, nedokázali ho chytiť. Nikdy však neublížil ľuďom, ktorí sa mu zapáčili - len ich uniesol do domu. Akoby ich chcel preučiť na iný spôsob života. Na začiatku sna vlastne ušiel z blázinca, na jeho konci sna bol zavretý v dome s asi 7 ďalšími ľuďmi.
K tomuto snu mám zaujímavé asociácie, týkajúce sa dvoch menovcov. Izolovaný dom a iné chápanie etiky mi pripomína dom Abbey of Thelema, realizovaný pokus Aleistera Crowleyho. Zločinecké prestrelky antihrdinu zo sna zasa pripomínajú Francisa "Two Gun" Crowleyho, možno s tým rozdielom, že F.C. sa dal chytiť.

Na 17.5. #lucídny
Vidím bager idúci zľava doprava, potom ku mne. Za ním sú stromy v jesenných farbách. Uvedomujem si, že ide o sen, ale nevyužívam to.

Na 22.5.
S vysokoškolskou triedou sa nachádzame v podzemí, skúmame tunely. Začne byť odtiaľ počuť zvuky, čo všetkých naplní vzrušením a zvedavosťou. Rýchlo postupujeme hlbšie len s tou výbavou, ktorá bola poruke. Isté obavy cítime, ale očakávanie je väčšie.
Na tomto sne bolo úplne jedinečné, aký dobrodružný pocit mi dal. Už som zažil mnoho nepríjemných, až hororových snov, ale v tomto bolo všetko vzrušenie napínavé, ale stále pozitívne.

Na 18.6.
Bolo to ešte pri zaspávaní, keď som sa ocitol v tak zvláštnom stave mysle, v ktorom som si sám povedal, že tam "čas neexistuje". Bolo to po nedostatku spánku a únave.

Na 3.7. #AkožeProrocký
Mal som ísť na pohreb známej, mladej dievčiny.
V realite deň po sne telefonovali, že môjmu členovi rodiny umrel najlepší priateľ.

Na 31.8.
Ležal som obrátený ku stene (vo sne) a doslova cítil, že kroky ľudí za mojím chrbtom mi posúvali posteľ, tak silne som cítil vibrácie. V realite mi zrejme za chrbtom nikto nechodil, teda sen bol o zmyslovom prelude, presnejšie o prehnanom telesnom prelude.

Na 12.9. #AkožeProrocký
V samotnom sne šlo o drobnú nepríjemnosť, ktorú členovia rodiny vyriešili. Kuriozitou skôr bolo, že keď sme sa o probléme zhovárali, svoj sen (ktorý s realitou dobre korešpondoval) som im povedal skôr, ako oni mne povedali svoje uskutočnené riešenie. A napriek podobnosti sna s uskutočneným riešením si vôbec nevšimli, že môj sen zrejme mal prorocký prvok. A potom mám byť ja dotazovaný, že prečo si tie sny zapisujem...

Na 18.9. #symbolický
Sen po troch pivách: Mám namierené domov, ku bráne sa v pohode dostávam, ale vidím že terén okolo základov bloku je rozbitý a brána je vyššie. V sutinách sa tam hrabú rómky. Snažím sa nájsť niečo vyvýšené, aby som sa dostal k rovnej podlahe a výťahu. Akoby to rozbitie domova symbolizovalo môj momentálny stav.

Na 24.9.
Som kvôli cudzej záležitosti v centre mesta, ale na niečo čakám. Tak idem na prechádzku. Prejdem okolo školy, pred ktorou je zastávka a cesta (mám dojem, že je to miesto zo staršieho sna!) a zahnem niekam doprava. V uličke je pekne, historické kachličky aj domy dávajú autentickejší dojem, než bežne poznám. Vojdem do podniku a vidím, ako tam ľudia vyrábajú figúrky. Ľudia sú v kostýmoch, ladia s prostredím. O podlažie nižšie sa nachádzajú staré prostitútky, pred ktorými ma varuje akýsi vysoký mladík, tiež oblečený v kostýme. Zdá sa byť priateľský, predstavím sa mu a som zvedavý, čo je zač.
Celý sen dával veľmi estetický dojem, akoby v meste existovala celá funkčná remeselná štvrť (evidentne aj s najstarším remeslom), snáď dokonca v neprerušenej tradícii napriek technickému pokroku. Podobne by to mohlo vyzerať, keby sa po celej uličke rozostavili LARP-isti.

Na 3.10.
Zenový majster nám, skupine žiakov(?) povedal, že Zen je vnímanie nekonečna, úplne neobmedzených možností. Prvý jeho žiak povedal nejakú teóriu, prehol roh koberca a meditoval natiahnutý zo sedu do poklony. Ostatní dostali od majstra veľmi individuálne úlohy. So mnou hral majster basketbal tak, že sme sa mali stále jeden druhému pozerať do očí.
Tento sen nemusel byť až tak nezmyselný - možno by mi fyzický tréning spojený s trénovaním pozornosti a periférneho videnia vedel v tomto momente priniesť niečo dôležité.

Na 24.10. #zvieratá
Som na mieste, kde sa chová veľa rôznych zvierat. Mohol som pohladkať líšku, v klietke bolo mláďa geparda. Neskôr vidím, že veľa zvierat, vrátane mladých hadov hľadí túžobne smerom k divej prírode. So sklamaním sa im snažím vysvetliť, že v divej prírode by zaujali miesto lovcov a koristi a ich priateľstvá, ktoré v zajatí plne fungovali by skončili.

Na 5.11. #prorocký
Člen rodiny zatrieskal na horných susedov, ale v miestnosti kde to predtým nikdy nebolo potrebné. (Vysvetlenie bude po ďalšom sne.)
Na 11.11. #prorocký
Ležím na streche bloku, slnko svieti ako v lete. Vedľa je však vyšší blok a z neho nejaký robotník zhadzuje predmety na moju strechu, potom aj zatvárací nôž. To už asertívne odkomunikujem, no robotník ešte začne mať blbé reči.
Realita 13.11.:
Sen na 5.11. sa vlastne splnil presne - sedela osoba aj miestnosť búchania, v takej kombinácii v akej sa to nikdy predtým nestalo. Na to však potom nadviazal dej podobný snu z noci na 11.11., totiž sused sa prišiel spýtať, prečo búchame. Neuveriteľná drzosť tohto hajzla spolu s veľkou dávkou kofeínu mi spôsobila nervozitu na celý deň. Teda to vyzerá, že dva sny predpovedali tú istú udalosť, aj keď sa mi snívali v iné noci. Vystopovať indície, na základe ktorých som to mohol predvídať neviem. Takisto neviem ani vystopovať čím som ja mohol tieto neskoršie udalosti spôsobiť, keďže v oboch šlo o správanie iných osôb nezávislé od môjho.
Zastavme sa aj pri ďalšej úvahe, ktorá bude bláznivejšia. Predkladám to trochu nerád, keďže tiež mám svoje hranice... Vyzerá to akoby vzrušenie, hnev, či iné formy excitácie mali vplyv na spustenie prorockých prvkov v snoch, alebo prinajmenšom na pamätanie si snov. To už vieme, viď. napríklad sen na 20.2.2016. Teraz k novej pointe: moje sny na 5.11., na 11.11. a realita 13.11.2016 vykazujú opačné poradie -akoby energia na predpoveď snov bola "doplatená" až neskôr, formou nervozity a v tom čase, kedy sa predpovedaná udalosť splnila. Tiež výrazne vidíme, že udalosť ktorá sa splnila v realite bola tým zdrojom nervozity. Netvrdím, že to tak musí byť vždy, aby zdrojom emócií/excitácie bola predpovedaná udalosť (pozri aj 17.4.2016). Ale pokiaľ tomu tak je, potom je jednoduchšie si všimnúť, že sen mohol byť prorocký.
Tento rok sa mi vcelku potvrdzovala moja vyvodená teória, že sny s prorockými prvkami zvyknú chodiť v sériách. Čo sa však týka spomenutého "neskoršieho doplatenia" energiou, mal som aj sny s drobnými zhodami s neskoršou realitou noc pred orgazmom. Na záver ostáva už len dodať, že tu uvedené skúsenosti boli stále spontánne - čo by malo vnuknúť otázku: Čo so snami dokážu robiť ľudia cielene vyhľadávajúci snovú divináciu?