Komentáře

1 Inu~ Inu~ | Web | 13. července 2016 v 21:24 | Reagovat

Tento článok je tak krásny <3 Niektoré veci presne vystihujú moje myšlienky. Niekedy si aj ja uvedomím, keď sa napríklad vraciam domov z autobusky to zvláštne spojenie s mojim mestom. Dobré pocity pri kontakte so slnkom, pri dotýkaní sa trávy, rastlín, hocičoho, začala som to viac vnímať a je to pre mňa veľmi oslobodzujúce. Je skvelé mať také zlepšováky nálady.

Prečítala som si celý článok nevynechala som nič, ale som tak potešená, že ma niekto rovnaké ale lepšie názory ako ja že neviem čo písať ^^ v tom, že ľuďom príde blbé ísť samím von je úplná pravda. Ja s tým mám veľký problém, preto stále volám brata alebo niekoho a keď nechce ísť, tak zostanem doma aj ja. Ale keď som sa napríklad išla korčuľovať raz a videla som v diaľke nádherné kopce a lúky a neviem čo všetko zjavila sa mi v hlave myšlienka, že by som si tam mala spraviť výpravu bez korčúľ. Sama neviem prečo som to ešte nezrealizovala, mala by som, keď sú teraz tie prázdniny.

Ahh nemôžem komentovať takto, lebo by som písala blbosti, ale veľmi pekný článok fakt, stotožňujem sa s ním, skadiaľ si? ^^ že by sme zašli na prechádzku aj spolu.. :)

2 executor executor | E-mail | Web | 14. července 2016 v 8:54 | Reagovat

Ahoj, písal som Ti na profil. Ďakujem za pochvalu článku a rád som potešil. O to mi aj šlo, zo svojho vnútra vyjadriť veci, z ktorých by nejaká časť mohla byť univerzálna pre každého.

3 Thulo Thulo | 14. července 2016 v 15:50 | Reagovat

Perfektný článok, zvlášť sa mi páčilo niekoľko tvojich zaujímavých postrehov.
Taktiež mám solitérny prechádzkový klub, nuž ale mňa k prechádzkam viedli viac pragmatické dôvody.
Ako som kdesi čítal, dlhým prechádzkam sa oddávali viaceré hlavičky, zvlášť filozofovi. V prvom rade majú veľký prínos pre zdravie organizmu, ale to nejdem až tak rozvádzať, len spomeniem to zaujímavejšie, čo aj mňa motivovalo k pohybu. Tak napríklad, hodina-dve denne podporuje neurogenézu v hippocampe, odporúča sa pohybovať hlavne v blízkosti zelene, ktorá upokojuje, znižuje krvný tlak a najlepšie po daždi, po búrke či pri tečúcej vode, keď je vzduch naplnený zápornými iónmi. Mám s tým osobnú skúsenosť, najradšej sa prechádzam popri rieke a potom v tichu oddychujem práve pri nej, myslím, že je to perfektné miesto na meditáciu, voda akoby purifikuje myseľ a odnáša dotieravé myšlienky preč.
Prechádzky môžu slúžiť ako perfektný mentálny/magický výcvik. Aj niektorí buddhisti poznajú a praktizujú meditáciu v pohybe. Tiež som našiel v knihe venovanej výcviku neofytov nácvik „Techniky vedomia zmyslu“, pre ktorú sú výhodné práve prechádzky.
Podobne ako ty, som zažil v prechádzkach krízu, v mojom prípade sa mi vidí, že bol problém práve v tom, že ma stále tie isté miesta ktorými som prechádzal jednoducho iritovali.

4 Executor Executor | E-mail | Web | 14. července 2016 v 18:33 | Reagovat

[3]: Ďakujem, som rád že si sa rozpísal. V jednej knihe o astrálnom cestovaní sa pri kurze/tréningu dosť opierali o všetky zmysli... u tých budhistov by ma zaujímala aj iná vec, vraj nejaká škola mala dosť používať smiech, ale nenašiel som o tom nič. To by som práve potreboval, chcel som zistiť, či by nemali niečo analogické ku Diskordiánom.

5 Thulo Thulo | 14. července 2016 v 22:17 | Reagovat

[4]: No môže byť, tak sa mi vidí, že niektorí zenoví majstri používali smiech, ale neviem o tom veľa, neviem o tom bližšie referovať... Keby som však o tom niečo zistil, dám vedieť.

6 Iva* Iva* | Web | 1. srpna 2016 v 21:33 | Reagovat

Ja by som chcela pochváliť rozpracovanosť tohto článku. Milujem prechádzky nocou, vtedy je tak krásne ticho, vraví sama príroda naokolo a moja duša. Väčšinou využívam prechádzky ako inšpiráciu na písanie príbehu, veľmi ľahko si viem predstaviť, že prežívam život niekoho iného, reagujem tak, ako by reagoval on, vytváram nové situácie...všetko takpovediac za pochodu. Veľká časť môjho príbehu vznikla práve vďaka prechádzkam. Istý problém vnímam keď sa chcem zamerať len na prítomnosť, keď chcem vnímať krásu naokolo, vlastný dych a prežívať každý moment intenzívnejšie, ľahko my myšlienky skĺznu zase do toho môjho sveta a ja síce kráčam uprostred noci mestom ale v skutočnosti som niekde úplne inde, v koži niekoho iného :)
Nechcem však rozprávať o sebe, o mojich potenciálnych problémoch... Iste je fajn sa zdôveriť, ja sama som rada, keď sa mi čitatelia zdôveria, ale všetko s mierou.  ... Takže, chcem povedať že ťa z tohto článku vnímam ako veľmi vyspelého človeka ktorý toho v živote veľa zažil, originálneho a nezávislého.  Na tvoje články sa veľmi - veľmi teším.

7 Executor Executor | E-mail | Web | 2. srpna 2016 v 11:29 | Reagovat

[6]: Ďakujem veľmi pekne! Konečne ma niekto vníma takého, akým by som raz chcel byť! :D

8 Morena Morena | E-mail | Web | 16. září 2016 v 2:25 | Reagovat

No, ako začať. Článok nesie zaujímavé myšlienky, ale miestami obsahuje aj pasáže, ktoré sa o štvrť na dve ťažko čítajú s porozumením.
A určite nie si sám, kto sa sám prechádza v noci po meste, tým ťa môžem ubezpečiť. A nie len, že je to akási očista duše, ale je to aj veľmi inšpiratívne. A hlavne si človek veľa uvedomí, čo považujem za najväčšie plus.
Zbožňujem sa prechádzať v noci, keď je všade pusto, nikde nikoho. Cítim sa slobodne.
Najviac sa mi páčila pasáž o dospievaní, tam si to vystihol úplne nejlepšie. Ľudia sa boja vysloviť svoj názor, pretože nechcú, aby sa im zaň vysmievali, čo sa deje dosť často. V západnej Európe by sa to nestalo. :-)

P.S. "Pokiaľ čitatelia nadobudli dojem, že zvyknem niečo tuho analyzovať, sú na omyle." - táto veta ma najviac pobavila.

P.S.' Viem, že tento komentár nedáva veľmi zmysel, ale snáď to ospravedlníš pokročilou nočnou hodinou.

9 Srdcová Dáma Srdcová Dáma | Web | 22. května 2017 v 18:45 | Reagovat

Zajímavý článek ;-) .

10 lístok lístok | 12. června 2018 v 13:03 | Reagovat

Krásne hlboké úvahy :)

11 semafór semafór | 12. června 2018 v 16:23 | Reagovat

[10]: Ďakujem veľmi pekne. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.