Prosinec 2015

Vyhodnotenie roku 2015

26. prosince 2015 v 11:30 | Executor |  O blogu
Vyhodnotenie roku 2015

Už v minuloročnej rekapitulácii som musel priznať, že zameranie blogu sa oproti jeho počiatku transformovalo/rozšírilo. Dôvodom samozrejme bolo, že na začiatku cesty som chcel iba dobrovoľnícky napomáhať šíreniu informácií a až po čase som si uvedomil, že písanie je naplňujúce a návykové, že tvorenie je hádam lepšie, ako učenie sa (pričom aj tvorením sa učíme, ale inak). Uvedomil som si, že vidím pomerne mnoho voľných políčok a chýbajúcich informácií, ktoré by som mohol dopĺňať práve ja.

Značnú časť tohtoročného leta mi zabralo spracovávanie dvoch kníh okolo chaosmágie. Výsledné výťahy sú podrobné ako sa len dalo a ich tvorba bola niekedy nervydrásajúca. Po ohliadnutí sa za mojimi úvahami s nimi ešte súhlasím, len samému mi pripadá niekedy zvláštne, prečo som dané rôznorodé myšlienky kombinoval do jedného článku. Môj obvyklý postup totiž býva práve taký - zaznačené myšlienky roztriedim k témam, ktorých sa týkajú a potom ich spájam do úvah. Vďaka tomu som mohol vyprodukovať pomerne dlhé úvahy, aké by blogeri bez prípravy nemohli skonštruovať "na kolene", improvizáciou. Ďalej sa mi podarilo vytvoriť prvé, hoci humorné básne a taktiež vyčerpávajúce články o hudobnej skupine a počítačovej hre. Šlo o málo známe objekty, ktoré takto podrobne ešte nepopísal asi nikto predo mnou.

Aká je aktuálna, východisková situácia pre ďalší rok? Nápadov na tvorbu mám stále XY (cca 30), tie sa neminuli a mám pochybnosti, že sa niekedy minú. Pomaly však dochádzajú témy, ku ktorým už mám materiál, alebo ich viem spracovať hneď, bez prípravy v podobe prácneho doštudovania nových informácií. Celkovo cítim, že by som sa mal mnoho učiť, aby som nepísal hlúposti. Áno, opakujem sa. Aj to je zhodné s pocitom z minulého roka. Aj toto si však žiada balans. Písať iba megačlánky a ukazovať sa len v "intelektuálnom" svetle by bola pretvárka či prehnané uzatváranie sa a taktiež by to demotivovalo čitateľov, ktorí niekedy očakávajú aj odľahčenejšie texty.
Nechcem nič sľubovať vopred a z plánov prezradím len jeden: pokúšanie sa o básne vážneho charakteru. Práve preto, že nemienim používať umelecky podradnú a absurdnú techniku (po)voľného veršu, dúfam, že budú raz kur*vsky dobré! :)

Čo sa zmenilo oproti minulému roku? Jedna podstatná vec. Začal som sa viac stotožňovať s označením "bloger". Posledné mesiace roka som začal putovať po kyberpriestore v snahe spoznávať iných blogerov, komentovať ich výtvory, učiť sa od nich a pomáhať im, a tak sa ich snažiť pritiahnuť ku svojim vážnym aj menej vážnym výtvorom.

Ak sa mi podarí vylepšiť design (najpravdepodobnejšie spoluprácou s niekým iným), budem sa držať hesla: "skromne, ale blbuvzdorne". Je lepšie mať jeden obrázok na pozadí, ako prehnaný design a potom pri pomalom internete a nenačítaných obrázkov miesto tlačidiel sekcií odrádzať čitateľov problémami s ovládaním pohybu na blogu. (Ak nerozumiete, prečítajte znova.)

Na záver príhovoru chcem vyjadriť svoje veľké ĎAKUJEM! čitateľom a medzi nimi predovšetkým Valdyrovi (http://valdyr.blogspot.sk/), za spoluprácu na dlhom rozhovore a za jeho najpočetnejšie komentáre.

Vtipy 9 (Deväť!)

24. prosince 2015 v 18:30 | Executor |  Podivínsky humor
Vtipy 9 (Deväť!)

Dnešok je Ten deň - najsviatočnejší v roku. Deň, v ktorom všetci nevidiaci kašlú na pôst, pretože by ajtak nevideli zlaté prasiatko. Dúfam, že nádielka pod Vašimi stromčekmi bola pre každého bohatá a že si nenecháte sviatky skaziť nekonečnými správami o Schrödingerových utečencoch. Šťastné a veselé Vianoce, Saturnálie, čokoľvek! Aby som prispel svojou kvapkou, zverejňujem opäť niekoľko úsmevných úvah a situácií zo života. Dúfam, že Vás pobavia!

Executorova definícia problému s aktualizáciou obskúrnych magických rekvizít
Vezmime si grimoárové poňatie mágie, často vyžadujúce predmety zvláštneho charakteru. Aby sme neboli príliš málo, ani príliš mnoho obskúrni, povedzme, že mág potrebuje nechty panny.
Problém, ktorý tu vzniká je nasledovný: Dokedy budú nechty panny nechtami panny? Stačí ich odobrať panne a ostanú v tejto podstate natrvalo, alebo sa ich status automaticky aktualizuje spolu so statusom niekdajšej majiteľky a s jej strateným venčekom teda prídu o svoju podstatu a magickú použiteľnosť?
Nie som si vedomý toho, že by niekto predo mnou definoval túto zapeklistú otázku. Odpovede by mohli byť rôznorodé a vtipné. Nakoniec by sme zrejme skončili so zistením, že záleží od paradigmy magika, či považuje éterické/symbolické/iné spojenie nechtov s osobou za prerušené od momentu odobrania, alebo za stále aktívne.
/
/
/
Zo života
Počas príjemného stretnutia s F. som sa jej opýtal:
E: "Ako si sa dostala k black metalu?"
F: "Cez birmovanecké stretko."
Hoci šlo len o prvé stretnutie s týmto subžánrom, odpoveď to bola veru nečakaná. :)
/
/
/
Vtipný bol aj Valdyr, keď mu na dvere klopali jehovisti, muž a mladá, atraktívna žena.
Jehovisti: "Môžeme dnu?"
Valdyr: "Ona môže."
Žiaľ, túto ponuku neprijali. :(
/
/
/
Spomínam si, ako som raz bol takmer vybraný za krstného otca pre isté dieťa... Ehm, vyvoláva to otázku: Nechcelo by to skôr niekoho, kto sa sám považuje za kresťana? :D
/
/
/
V obrázku si prídu na svoje naši pohanskí priatelia. :)


Špiritistická (báseň)

5. prosince 2015 v 13:02 | Executor |  Podivínsky humor
Špiritistická

Osamelá špiritistka duchov vyvoláva,
všetky steny sa už zaplňujú tieňmi.
Hlavnú čakru by si rada masírovala,
jej chtíč je porovnateľný so zvermi.

Prejav entít miestnosť mučí,
zápach šíri sa sťa mor.
Pod posteľou niečo bzučí,
duch zapol jej vibrátor.

Špiritiska nikdy nie je sýta!
Sex si už aj ouija pýta!

Celý dom sa trasie zrazu,
potom len tak ustane,
teplota na bode mrazu,
ektoplazma na stene.

"Čo sa to tu ku*va deje?!"
Ťažko sa jej odvoláva,
žena hľadá kus nádeje.
"Konečne sú preč, no sláva!"

Poučenie z toho vzniká:
Operuj len v pokoji,
nečakaj od tieňov Ticha,
že ťa niekto ukojí!

Je menej niekedy viac?

4. prosince 2015 v 19:46 | Executor |  Úvahy, myšlienky
Je menej niekedy viac?

V tejto krátkej a jednoduchej úvahe sa pozrieme na zaužívané postoje.

Predstavme si cestovateľa, ktorý precestuje najznámejšie veľkomestá sveta a človeka, ktorý väčšinu času neopustí svoje rodné mesto. Musí mať zákonite prvý, cestovateľ, viac životných skúseností? Hoci je pravdepodobné, že ich bude mať viac, asi by sa to nemalo zovšeobecňovať. Záleží predsa aj od jeho pozorovateľského zmyslu, ako veľa si toho so sebou odnesie. Prečo si automaticky myslíme, že poznanie "veľkého sveta" musí mať väčšiu hodnotu, ako poznanie maličkého detailu? Čo ak skutočné poznanie súvisí aj s emocionálnou zainteresovanosťou a viac pre nás znamená detail z vlastnej záhrady, ako celé cudzie mestá? Príklad, ku ktorému smerujem je budhistický mních, ktorý vraj získal poznanie po dobrovoľnom zamurovaní v malej izbe na dlhé roky. Niečo také je nepochopiteľné aj pre mňa, keďže svet so všetkým svojim dianím sa aj mne javí ako mnohonásobne pestrejšie prostredie pre učenie sa... aspoň oproti miestnosti v ktorej nie je dohromady nič.

***

Je istotne dôležitejšie čítať práce ľudí slávnych a uznávaných vo svojom odbore ako diela lokálnych autorov s ktorými môžeme komunikovať? Mnohí odborníci a slávni spisovatelia sú predsa z cudzích krajín a sotva sa dostaneme k riadnej komunikácii s nimi - aj to len vtedy, pokiaľ ešte nevoňajú fialky odspodu. Oproti tomu sa naskytá možnosť podporovať lokálnych autorov, s ktorými môžeme komunikovať, dávať im informácie a spätnú väzbu, a tým sa na ich diele zúčastňovať. Spoluprácou a jednaním sa predsa učíme tiež. Isteže, slová slávnych doliehajú k väčšiemu množstvu ľudí. To však neznamená, že náš známy -Pišta odvedľa- nie je v porovnaní so slávnymi na rovnakej odbornej, spisovateľskej či spirituálnej úrovni.

***

Predstavme si človeka na vrchole skutočne prínosnej spoločnosti, napríklad ekologickej organizácie, ktorá pomáha v recyklácií a šetrení zdrojov. Je život tohto jednotlivca skutočne dobrý, ak je prínosný pre svet, ale on sám pracuje tak tvrdo, že pre vyťaženosť nemá čas na úplne jednoduchú, ale osobnú pomoc rodine a priateľom? Áno, je veľkým ideálom priniesť čo najväčšie pozitívne zmeny pre všetkých, mať zásluhy vo svojej práci, vymyslieť vlastné inovácie a pomáhať aj iným nahor. Ešte väčším ideálom ale je popri tom ostať stále tým istým chalanom z ulice, ktorý bez zbytočného zdržiavania a hľadania voľného miesta v kalendári s vami pôjde na pivo. Je teda pre spoločnosť naozaj najprínosnejší sebaobetujúci sa workoholik, miesto zdravo pracujúceho človeka, ktorý má bohatý osobný život? Dúfam, že nie. Je to však len pozitívna viera, že človek je pre svet najväčším prínosom, keď je najprirodzenejší, keď je jeho pomoc osobná a ľudská, nie keď je najvyťaženejší a najzúboženejší. Okrem toho je zrejmé, že workoholikovu obeť pre "dobro ľudstva" by si nikto nevážil; ľudia by sa naďalej správali koristnícky a potrebovali by pohromu, aby aj sami seba začali chápať ako súčasť populácie a prírodného kolobehu.