Patrick Dunn – Chaos magie (2.časť)

9. června 2015 v 15:58 | Executor |  O prínose kníh
Kapitola 8 - Veštenie budúcnosti aj minulosti
Divinácia je opačným módom magickej činnosti - namiesto poslania informácie (priania) ide o získanie informácie od univerza. Prvá predložená rada sa týka výberu divinačného systému - mal by mať estetickú hodnotu pre operátora, rezonovať s ním. Práve rozdielmi v estetických preferenciách by sa dalo vysvetliť, prečo niekomu funguje jedna metóda oveľa lepšie, ako iným. Dunn vysvetľuje, že nie je potrebné príliš lipnúť na médiu divinácie (symbolickej sústave) - to nie je manipulované ničím nadprirodzeným. Pohľad na ne, interpretácia symbolov však áno. Pri samotnom veštení nejde o nič mechanické, ale o všímavosť.
"Představte si následující analogii: Máte rádio. Jak asi víte, když se rádio nechá jen tak, zachytí směs šumů, která se skládá z rádiových signálů celé země - z většiny vysílaných atomy vodíku, které se šíří prostorem. Veškerá informace, procházející rádiem, pokud se uslyší najednou, bude ve skutečnosti znít jako šum - náhodné drmolení, hluk. V tomto zvuku se však můžeme vyladit na zvláštní oblasti, které jsou soustředěnější. Můžeme slyšet "hudbu" nebo "zprávy". Z takovýchto soustředěných kanálů pak můžeme čerpat informace."
Dunn rozlišuje 3 kategórie divinácie, pri ktorých je stav vedomia zhodný:
a) Veštebný tranz - ide o komunikáciu s božstvami a predávanie ich správ. Dosahuje sa pomerne jednoducho - väčšinou hudbou a tancom. Dobrým cvikom je sledovanie obrazov vynárajúcich sa pred spánkom a ich zapísanie. Mnohé sa môžu týkať života pozorovateľa, byť prorocké. Navyše to podporuje bdelejšie vedomie pri úplnom snení.
b) Sledovanie znamení - v antickom Grécku bolo používané hlavne chudobnými, ktorí nemohli opustiť svoj majetok kvôli ceste do Delf. Je to sledovanie prírodných a spoločenských javov, napríklad sledovanie letu vtákov, čítanie z vnútorností zvierat (haruspicia), či sledovanie počasia. Najdostupnejšia metóda, kledón pozostáva z položenia otázky, zakrytia uší a ich odkrytia pri prvých hovoriacich ľuďoch. Prvé náhodné slová z ich rozhovoru majú byť odpoveďou. Táto metóda sa dá modifikovať použitím rádia, na ktorom naladíme náhodnú stanicu.
c) Manipulácia s predmetmi symbolických sústav (tarotové karty, runy, kocky)
Posledným typom divinácie je výber nejakého druhu losa. Tarotové karty a runy sú popísané podrobnejšie. Tarotová sústava má 78 kariet, z toho 22 patrí do Veľkej arkány. Číslované sú od 0 po 21, každá z nich má vlastný názov. Zvyšné karty Malej arkány sú rozdelené na 4 "farby", ktoré predstavujú živly. Pôvod tarotu je neznámy, no ide o pružný systém, už len vďaka tomu, že karty sa dajú vykladať rôznymi spôsobmi. Veľké množstvo umeleckých spracovaní tarotových kariet umožňuje vybrať si pre seba esteticky príťažlivú.
Germánske runy tvorili abecedu Futhark. V súčasnosti sa najčastejšie používa rekonštrukcia, 24 symbolov rozdelených po ôsmych v troch skupinách. Niektoré sady obsahujú aj prázdnu runu, ktorá samozrejme nie je historicky autentická. O významoch jednotlivých rún sa dochovalo málo, nedajú sa jednoznačne určiť. Autor odporúča študovať históriu, prípadne staronórštinu pre čítanie pôvodných zdrojov pojednávajúcich o runách. 18-runový Futhark nie je priamo zmienený.
Mimo tradičných sústav symbolov môže adept stále vytvoriť vlastnú sústavu. Podobne to urobil A. O. Spare so sústavou hracích kariet, ktorým pripísal význam.

Kapitola 9 - Zväčšovanie osobnej moci
Úvod kapitoly patrí rozboru komunikačného aktu, akým mágia môže byť - hoci komunikant je pri nej neznámy. Menej pravdepodobné správy si vyžadujú viac informácie, čo znamená, že aktér by sa mal starať o zvýšenie šance, že bude správa prijatá. Môže tak učiniť týmito spôsobmi:
a) "rozšíri kanál" alebo zosilní signál
b) bude požadovať spätnú väzbu
c) spomalí komunikáciu
d) opakuje správu alebo ju rozdelí
e) obmedzí šum
Na spomenuté "rozšírenie kanála" slúži cvičenie aktu sily, ktoré učí aj lepšej komunikácii s neznámym komunikantom. Skladá sa z oznamu svojho cieľa a jeho následného vykonania. Buduje to vzorec myslenia, že sa naše komunikované ciele plnia. Na začiatku sa cvičí s jednoduchými činmi, ktoré sa dajú ľahko vyplniť. Prehlásenie má byť magickej, estetickej povahy. Časom sa má zvyšovať pravdepodobnosť, že komunikant príjme aj menej pravdepodobné správy (reprezentujúce ťažšie uskutočniteľné ciele). Dunn tvrdí, že každá lož uberá z mágovej moci. V kontexte s aktom sily to vyznieva nelogicky, keďže ciele plnené po akte sily sú komunikované oficiálne, odlišnou formou - teda lož nie je súčasťou aktu sily.
Šum, o ktorom hovorí autor, je zložený z komunikácie a myšlienok celého ľudstva, je takmer nekonečný. Práve tento šum však môže dávať vzniku komunikantovi magických aktov. Na obmedzenie najzásadnejšieho šumu - toho vo vlastnej mysli je predložené cvičenie zazen vo variácii, v ktorej adept spolu s vdýchnutiami počíta od 1 do 10 a potom odznova.
Iným spôsobom obmedzenia šumu je gnóza (v slovníku chaos mágie: tranz). Tieto zmenené stavy vedomia považuje Dunn za účinné, avšak neverí v ich nutnosť. V aplikácii sigilickej mágie je často používaný orgazmus. Okrem neho sa môžeme stretnúť s pridusením sa, ktoré Dunn považuje za veľmi nebezpečné a zhoršujúce zdravie srdca. Túto metódu tiež neodporúčam kvôli záťaži vyvinutej na srdce. Iné metódy súvisia s únavou, vzrušením alebo eufóriou. Pričasté používanie dráždivých (excitačných) tranzov Dunn kritizuje. Efektivita takých tranzov môže klesať, obzvlášť pri použití drog. Oproti tomu použitie tlmiaceho, autohypnotického (inhibičného) tranzu je výhodné aj pre svoju dĺžku, ktorá je podstatne menej obmedzená. Hoci je potrebné vedieť sa pomocou meditácie naladiť do inhibičného tranzu, čo trvá dlhší čas, tento stav je uvoľňujúci a zdraviu prospešný.
Druhá časť kapitoly pojednáva o spojencoch mága. HGA, Holy guardian angel (anjel strážny) je chápaný rôznymi spôsobmi, niekedy ako časť mysle, vyslanec komunikanta, inokedy ako ochranná entita. Dôležitá je zhoda týchto ponímaní - komunikácia s ním má mať veľký význam pre osobnú moc. Kontakt s HGA sa prevádza pomocou rituálu pripomínajúceho invokáciu - problém je, že atribúty HGA sú neznáme. Mág sa obklopí celým svojím symbolickým systémom, zbraňami, záznamami svojich magických operácií. Recituje o svojej magickej činnosti chvály a zvyšuje autoritu, pokým nepocíti kontakt. Môže obdržať meno, sigilum, či položiť HGA otázku. Kontakt na HGA je možné získať aj v astrálnom cestovaní od dôveryhodných entít.
Iní spojenci mága sa objavujú väčšinou vo zvieracej podobe a je omnoho ľahšie s nimi nadviazať kontakt, ako s HGA. Kapitolu uzatvára cvik astrálnej cesty na nájdenie takéhoto spojenca v "strednom svete".
"Síla/moc je nakonec záležitostí toho, jak být silný/mocný. Někoho tato tautologie může odrazovat, ale ve skutečnosti znamená, že když se začnete chovat jako silný/mocný člověk, bude z vás silný/mocný člověk. A skutečná síla/moc navzdory tomu, co se říká, nekorumpuje. Jen ti skutečně silní/mocní, jen ti, kdo si jsou sebou zcela jisti, si ve skutečnosti mohou dovolit být laskaví. Ustrašení, zranění a slabí se chytají stébel."

Kapitola 10 - Budovanie okultných sietí
Pri stretávaní iných mágov je vhodné dodržiavať istú etiketu, napríklad sa nedotýkať ich rituálnych predmetov či u nich nepraktizovať mágiu bez dovolenia, nehádať sa o pravdivosti svojich paradigiem, nerušiť behom rituálu, či sa nevydávať za všemocného. Tiež sa treba mať na pozore pred magickými komunitami, ktoré boli vytvárané len ako zásterka pre iné ciele, napríklad zoznamku. Ďalej autor odporúča informovať sa o podmienkach a výhodách členstva u niektorého z členov komunity, kde členstvo zvažujeme. Uvádza základné charakteristiky skupín Ásatrú, ceremoniálnej mágie, chaos magikov, New age, satanistov a skupín náboženstva Wicca. Pri voľbe skupín pripadajú do úvahy aj magické techniky ako pomôcka - divinácia o skupine, či cesta do astrálu pomocou symbolu komunity.
Správanie členov komunít niekedy pripomína isté archetypálne role. Organizátorský typ preberajúci na seba zodpovednosť nazýva Dunn "kráľom". Vtipného narušiteľa nazýva "bláznom". Ten môže byť aj užitočný, ale potrebuje, aby mu bol poskytnutý priestor. "Rebel" vystupuje proti organizátorovi, či už v záujme nahradiť ho niekým iným, alebo nastoliť anarchiu. "Mudrc" je jedinec s prenikavým vhľadom, ktorý môže zaujať aj inú rolu - či už rolu "kráľa", "rebela", alebo radcu. Niekedy skupina obsahuje aj večne frustrovaného jedinca, agresívneho navonok alebo dovnútra, ktorý svojou negativitou môže skupinu rozkladať.
Pozornosť je venovaná aj protiokultným skupinám a ich trestnej činnosti, či menej nápadným útokom. Hoci počet priamych útokov na okultistov klesá, stále sa môžeme stretnúť s formami diskriminácie - znemožnenie adopcie, výpoveď zo zamestnania, vysťahovanie.
Riziko však môže hroziť aj zo strany iných okultistov a tak ďalšia časť kapitoly pojednáva o magickom útoku. Ten nehrozí príliš často, osoby schopné silného útoku sa väčšinou takým sporom vyhnú. Proti vyslaným škodlivým duchom je účinnou obranou magický štít vytvorený okolo tela, alebo domu. V prípade prijatia obskúrneho predmetu poštou ide zrejme o predmet, ktorý má škodiť príjemcovi, alebo ho zastrašiť, ak je poverčivý. Odporúčaným postupom je preťatie nite energie, ktorá nás spája s predmetom. V prípade priameho útoku z vyslanej negatívnej energie (nenávisti) Dunn odporúča túto prichádzajúcu energiu nahromadiť pomocou ochranného symbolu a vrátiť odosielateľovi.

Kapitola 11 - Pokračovať a prekonávať
Rozdiel medzi vedeckým a magickým výskumom je ten, že výsledok magického výskumu môže mať význam len pre experimentátora, pre iné osoby nebýva relevantný. Odpoveď na otázku, pokiaľ ju možno poznajú iní, môžeme vyhľadávať.
Dunn nabáda na hodnotenie internetových stránok, aby sme vedeli určiť ich kvalitu pri hľadaní informácií. Rýchly odhad môžeme vytvoriť na základe domény (platenej či bezplatnej), informácií o autorovi, či kvality odkazov zo stránky. Napomôže to vyhnutiu sa neproduktívnym variáciám techník. V prípade kníh, ktoré sú väčšinou lepšími zdrojmi informácií, zas radí vytvárať si zoznam obľúbených kníh a ich vydavateľov. Vydavateľstvá totiž často ponúkajú knihy podobného zamerania.
Pokiaľ odpoveď na otázku magického výskumu nepoznajú ani iní mágovia (no nie len vtedy), pristupuje sa k magickému výskumu. Predovšetkým treba viesť magický denník, mnohými vraj podceňovaný. Zápis o každej drobnej aktivite či cvičení je zas prehnaným riešením, vytvárajúcim priveľké množstvo informácií za krátku dobu. Priložená je aj zbierka metafyzických otázok, ktoré by mohli mágov zaujímať.
"Pamatujte, že magický výzkum může být do jisté míry nebezpečný. Pokud zamýšlíte věnovat se magickému výzkumu, doporučuji vám opatrnost. Také vřele doporučuji určitý etický kodex, abyste se vyhnuli magickým ukrutnostem. Bylo by například čestné ovlivňovat volby? Pokus respektujete demokratický postup, pak jistě ne. Dříve než se pustíte do ovlivňování čehokoliv pomocí magie, měli byste mít jasnou etickou a morální filosofii."
3 základné otázky o magickom výskume sú: Čo skúmame? Ako najlepšie určíme odpoveď? Aký prospech z toho budeme mať? Dôležitý je aj podrobný zoznam metód a introspekcia - zápis svojich myšlienok o pokusoch bez cenzúry. V prípade neúspechu sa stávajú cennými poznatky o tom, aké metódy nefungovali. Vylučovacou metódou sa potom skôr dopracujeme k fungujúcim metódam.

Dodatok 1 je venovaný zažehnávaciemu rituálu, teda základnému rituálu určenému na vymedzenie magického priestoru a očistenie daného miesta, vypudenie nežiaducich entít a stanovenie svojej autority. Ani v tomto prípade nechýba príklad rituálu.

Dodatok 2 predkladá formulár o magickom výskume pomocou experimentov. Formulár teda neslúži na záznam každodennej praxe.

Študijné otázky a činnosti. Posledná časť knihy pred registrom pojmov predkladá pomôcky k sebapoznaniu, formulácii svojich názorov na mágiu, či k zahájeniu diskusie. Jednotlivé otázky sa týkajú aj predošlých kapitol knihy.

Zhodnotenie knihy
Medzi pozitíva knihy patrí jej zrozumiteľnosť, nenájdeme v nej takmer žiadne zbytočné opakovanie tých istých informácií. Tiež oceňujem množstvo praktických cvičení, námety na analýzu v časti Študijné otázky a činnosti a spôsob, akým autor prechádza od informácií o praxi k myšlienkam postmodernej filozofie, ktorá formovala mágiu chaosu.
Dunnovo "magické vedomie" sa hádam dá považovať za druh vnútorného ticha či "negatívneho stavu" (v Bardonovej terminológii), keďže primárne ide o zastavenie toku bežných myšlienok. Adept si pri ňom síce všíma vynárajúce sa asociácie, sústredenie/pozornosť má však primárne presunuté na svoje zmysly.
Chýba informácia o tom, či nejakým spôsobom je zabezpečovaná jednotnosť a konzistencia slovníka uranskej barbarčiny, alebo je na každom magikovi, aby si doplnil nielen gramatiku, ale aj nové slová výhradne pre svoju prax. Iných negatív, okrem dvoch či troch zvláštnych tvrdení si nie som vedomý, jedná sa o jednu z mojich obľúbených kníh.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama