Červen 2015

PC hra MageSlayer (1997)

20. června 2015 v 18:05 | Executor |  Umenie, popkultúra
PC hra MageSlayer (1997)

Dôvod, prečo predstavujem staručkú hru vydanú v roku 1997, je jej netypické ovládanie súvisiace s pohľadom na scenériu. Na hrdinu sa dívame zhora v mnohých hrách, ale v starom dobrom MageSlayerovi je to pohľad smerovaný skutočne kolmo voči podlahe. O tom ešte neskôr. Hru vytvorili v Raven Software, teda štúdiu zodpovednému za známejšie série Heretic a Hexen, ktoré sú fantazijným prostredím aj zľahka príbuzné MageSlayerovi. Spolu s hrou Take No Prisoners používa Vampire engine. Tejto hre som sa venoval ešte na základnej škole. Neskôr som ju nevedel nájsť kvôli chybnej interpretácii jej názvu: "Megaslayer", v ktorom som prehodil dve písmená. Taký bol môj epic fail, trvajúci po mnoho rokov. Možno som túto chybu prevzal od známych.


Jemne som už načrtol čo-to o perspektíve hráča. Vďaka tomuto pohľadu kolmo nadol je hra o niečo ťažšie ovládateľnejšia, ako 2D skákačky, či klasické, alebo moderné. Vnímam ju ako "bližšiu realite", akčnejšiu a sympatizujem s ňou viac, ako s hrami s perspektívou zboku, či dokonca viac ako s niektorými RPG ovládanými myšou, pretože postrádajú ozajstnú akciu. Plošinovky nikdy nebudú mať takú potrebu kvázi-stratégie boja, ako je tomu v tejto hre. Ak už hovorím o ovládaní, je ideálne si ho nastaviť tak, ako tomu bolo pri starom Doome: Home, End, Delete a Page Down môžu slúžiť na základný pohyb vpred, vzad a otočenia do strán, kým Insert a Page Up sa dajú použiť na kolmé úkroky doľava a doprava na vyhnutie sa strelám. Kombináciou úkroku a otáčania do opačnej strany je možné krúžiť okolo nepriateľov. Ľahšie sa o tom píše, ako sa to vykonáva, keďže nie všetky priestory sú dostatočne otvorené. Okrem toho hráč potrebuje ovládať prepínanie a používanie predmetov, skok, útok zblízka, prepnutie aktívneho kúzla, kúzlenie a ultimátne kúzlo, ktoré minie všetku manu, ale má plošný účinok. Kamera sa posúva tak, aby bol hrdina v jej strede, no neotáča sa spolu s jeho otočením. Pohľad je možné priblížiť nižšie, smerom k hrdinovi, alebo sa pozrieť viac do diaľky, na jednotlivé strany okolo hrdinu.

Príbeh sa točí okolo snahy nemŕtveho Wyarka pomstiť svoj klan "zabijakov mágov" na ostatných 4 klanoch, ktoré jeho klanu nepomohli v boji proti mocichtivým, všetkému vládnucim mágom. Mágovia zotročujúci ostatný ľud v minulosti získali moc vďaka zvláštnym meteoritom. Pred tisícročím boli porazení, ale za cenu obetovania Wyarkoveho klanu, čo považuje za zradu.
Sú to práve 4 zvyšné klany, z ktorých pochádzajú hrdinovia, vlastne sú ich vodcami. Hráč si vyberá medzi týmito postavami: Archdemon (sympatický dinosaurí človek), Warlock (Lord of Chaos), Inquisitor (v ženskej podobe) a Earth Lord (trpaslík). Postavy sa od seba líšia silou útoku, rýchlosťou pohybu, výdržou zdravia a množstvom many na kúzlenie. Achdemon je najsilnejší, Warlock má vyvážené schopnosti. Earth Lord je najodolnejší a Inkvizítorka je neprekonateľne rýchla. Hra neobsahuje žiadnu reprezentáciu staminy, používa sa len zdravie a mana, ktorých maximálne množstvo sa po dokončení každej kapitoly hry o niečo zvýši. Bez použitia predmetov sa neregenerujú.


Cieľom hry je zozbierať 5 relikvií vytvorených z meteoritu a poraziť Wyarka. Zodpovedá tomu 5 kapitol hry. Prvej kapitole dominujú priestory kanalizácií a nepriateľmi sú hlavne prerastené potkany. Bossom kapitoly je obrovský čarujúci potkan. Prostredie druhej kapitoly je pevnosť a nepriateľmi sú obrnenci, ozbrojené žaby, či strigy oživujúce padlých. Bossom druhej kapitoly je ľadový obor, jeden z najťažších bossov. Kapitola 3 preskúšava hráčove schopnosti oproti golemom, škorpiónom, ďžinom a bossovi v podobe beštie vlastného druhu. V kapitole 4 obťažujú pavúky, duchovia, jazdci na pavúkoch a dvojnohé, odolné kozly s kladivami. Cestu do piatej, záverečnej kapitoly stráži matka pavúkov. Piata kapitola sa blíži prostrediu kobiek, z ktorých vyliezajú zombie, duchovia, vyvolávači a hráč sa na jej konci stretne s úhlavným nepriateľom.
Veľmi chválim, ako sa vývojári pohrali s možnosťami príšer. Niektoré lietajú v rôznych výškach, iné sa podhrabávajú pod zem. V prípade menšieho výškového rozdielu sa vystrelené kúzlo vie nasmerovať správne, čo je tiež analogické starým hrám, ako Doom. Ďalšie príšery treba zabiť na dvakrát, alebo po sebe zanechajú na zemi výbušnú mínu či červov. Môžeme naraziť na vajíčka, z ktorých sa vyliahnu pavúky, alebo na teleportačné skrinky dodávajúce bojovníkov, pokým ich nerozbijeme. Ak by sa tieto možnosti nepriateľov ešte lepšie premysleli, prípadne keby hra obsahovala viac druhov útokov, MageSlayer mohol byť nielen akčnou, ale až taktickou hrou s potrebou šikovnosti rýchlych prstov. Nielen nepriatelia, aj pasce či prekážky ako láva, kyselina a zamknuté dvere sa stavajú hrdinovi do cesty. Je teda nutné pozorne skúmať okolie, hľadať kľúče, tlačidlá, výťahy, posunuteľné predmety a steny, takisto vchody a teleporty do tajných pasáží.

Čo umožňuje hráčovi prekonať všetkých nepriateľov? Každá z postáv má svoj útok zblízka nespotrebujúci manu, tri kúzla, z ktorých sa každé môže raz vylepšiť na špeciálnom oltári, ale aj kúzlo s plošným účinkom, ktoré minie všetku dostupnú manu. Zo spomenutých troch základných kúziel však treba dve silnejšie najprv získať v priebehu hry. Ak sa tieto kúzla vylepšia po prejdení oltárom (napríklad sa posilnia, či začnú odrážať od stien), spotrebujú aj viac many. Vylepšenie sa dá ale aj ľubovoľne deaktivovať stlačením poradovej klávesy kúzla a neskôr znova aktivovať. Skokom sa hrdina dokáže vymrštiť až na telá protivníkov a dostať sa tak z obkľúčenia.
Archdemon disponuje ohnivými kúzlami, Warlock kúzlami akejsi zelenej, chaotickej podstaty. Inkvizítorka používa akúsi svätú silu (a napodiv svojím ultimátnym kúzlom vyvolá smrtonosných duchov), kým trpaslík sa spolieha na kúzla kameňov a ľadu.
Okrem kúziel sa v hre používajú magické predmety dodávajúce nejaké výhody: dočasné zrýchlenie, neviditeľnosť, ochrannú bariéru, prenosné a neprenosné doplnenie života a many, roh na vyvolanie náhodných itemov a 3 druhy výbušnín. Prvé zo spomenutých predmetov je možné používať kombinovane, teda si napríklad zapnúť štít aj rýchlosť. Používanie ostatných predmetov tiež nie je obmedzené inak, ako počtom zozbieraných predmetov. Počet nesených predmetov každého druhu je limitovaný. Jedným z neprenosných predmetov je lebka dočasne premieňajúca hrdinu na smrtku. Pod dotykom jej kosy všetko nachádza mier, no sám hrdina sa nestáva nesmrteľným, pasce ho stále poškodzujú. (Yeah, even death may die...)


Dĺžka hry je na takýto typ vcelku primeraná, dá sa prejsť za niekoľko hodín. Obtiažnosti sú tri. Pokiaľ si spomínam, prejdenie prostrednej bolo sprevádzané menším problémom s dodávkami many a za omnoho častejšieho používania špeciálnych predmetov, oproti prvej obtiažnosti, ktorú som zvládal takmer bez používania výbušnín, štítov a podobne. Multiplayer vyskúšaný nemám, hoci ho hra obsahuje. Nemožno písať niečo o inteligencii protivníkov, sú nastavení len na prenasledovanie a útočenie, pokiaľ sú bojovníkmi, alebo na čarovanie a častú zmenu pozície, ak sú kúzelníkmi. Zábava sa dá zažiť s príšerami s ostňami na chrbte, ktoré v tretej časti hry útočia schúlením sa do klbka a točením sa vpred. Z vyššie položených miest sa dajú naviesť k mylným útokom na iných nepriateľov (z ich ponímania friendly fire), čo im iné príšery vedia aj vrátiť. Inou zábavkou je skákať z vyvýšeného miesta (hlavne v 5. kapitole) na nepriateľov, čo ich rozdrví, hoci to zabije aj hrdinu.

Hra funguje aj na Windows 7, no potrebuje režim 256 farieb a pri spustení si ho sama opýta. Čo sa týka bugov, narazil som na občasné spadnutie hry pri teleportácii a ďalší bug, pri ktorom sa hrdina na obmedzený čas stal nesmrteľným a prechádzal cez steny.
Škoda je len, že sa hra nedočkala datadisku alebo následníka, ktorý by do seba zahrnul buď kombá, útoky s rôznymi účinkami, alebo skôr viac RPG prvkov, ako zbieranie či kupovanie nových zbraní do inventára, výmenu brnenia, výber skillov zo stromu a podobne. Takto vzniknutý hybrid spájajúci poctivú klávesovú akciu a prvky RPG by mohol byť oveľa slávnejší, ako MageSlayer.

Pozri aj:
Celé znenie príbehu na anglickej wikipedii:

Vtipný zvuk kozla spadnutého do kyseliny (bez videa):

Potreby primitivizmu, obmedzenia a iné

20. června 2015 v 10:18 | Executor |  Úvahy, myšlienky
Potreby primitivizmu, obmedzenia a iné

Nadišiel čas na nejaký ten bordel z hlavy. Prečo? Pretože sa píše sakramentsky ľahko oproti výťahom z kníh.

Potreba primitivizmu
Verím, že je zdravé raz za čas vypnúť inteligenciu. K tomuto názoru ma viedol iba vnútorný pocit, žiaden vonkajší zdroj alebo rozbor. Priveľké množstvo rozumového napätia je neprirodzené. Niekde v hĺbke sme (aj) hovädá - čo ak v prípade, že ich sami neuspokojíme, prihlásia sa o slovo samé?
Zrejme práve toto vypnutie rozumu je hlavným dôvodom, prečo sa u mňa obľube tešia teenegerské komédie, v ktorých ide hlavným hrdinom len o zmočenie káčera. Superbad, Sex Drive, Chlapci to chcú tiež, či dokonca primitivistický Bullshit ma ešte stále kvalitne rozosmejú. Možno mi dávajú pocit dostatočne zblbnutej spoločnosti (hoci virtuálnej*), pocit mladosti a komických stránok vecí. Pripomína to bláznov, bez ktorých by svet bol smutnejší a chudobnejší.
*(Síce rozhodne nepropagujem nahradzovanie skutočnej spoločnosti virtuálnou ilúziou, mám dojem, že najsledovanejšie sú filmové a seriálové postavy, prípadne vlogeri, ku ktorým divák cíti priazeň, až priateľstvo.)
Sú teda teenegerské komédie skutočne len hlúposti nehodné sledovania? Zamyslime sa poriadnejšie. Čo ak je za tým skryté niečo hlbšie - vyjadrenie najzákladnejšej ľudskej túžby, stresu z jej nenaplnenia a uvoľnenie napätia až počas happyendu? Je to tak! Komédie o mladých nadržancoch a nadržankyniach sú vlastne veľmi duchovné a hlboko oslobodzujúce diela - o to mocnejšie, že sa týkajú takmer každého života! :)

Potreba "nedospelosti"
Predsudky spoločnosti často hovoria, že po prekročení istého veku by mal človek "dospieť". V súvislosti so zodpovednosťou by som aj súhlasil. Problém mám s tým, ak sa niekto snaží určovať, čo by mali iní robiť vo voľnom čase - ak má hoci dospelý a pracujúci človek zvyšný čas napríklad na PC hry, či sledovanie seriálov, ktoré ho stále bavia, nemá žiaden reálny dôvod sa takej zábavky vzdať. Hoci sám neuznávam odsudzujúce reči voči záujmom iných, tiež mi robí problém neodsudzovať ľudí, ktorí iba ulietavajú z reality a nerobia nič pre zlepšenie svojich schopností.

Potreba hľadania
Raz za čas sa prebudí moje podivínske ja, ktoré ma núti prebíjať sa takmer opustenými internetovými fórami. Možno povedať, že väčšina komunít, ktoré fóra tvorili už nefungujú, alebo sa presunuli do skupín na facebooku. A tak kým iní chodia po skutočných opustených miestach, ja sa predieram mŕtvymi bodmi kyberpriestoru. Vnútorná potreba ma nabáda hľadať - myšlienky a ľudí. Pritom je nelogické hľadať ich na miestach, kde je menej pravdepodobné ich stretnúť, no undergroundový feeling nad tým prevažuje. Akoby skutočnú hodnotu mala mať len osoba či myšlienka, ktorá sa nájde ťažko, vyhrabaním "spod zeme". Zrejme tu dominuje (okrem spomenutej atmosféry) aj istá potreba samoty, stiahnutia sa a uskromnenia. V takej nálade som schopný prezerať aj offline zálohu zrušeného fóra. Bojím sa, že ľudia, alebo myšlienky natrvalo zmiznú, ostatnú mnou nepoznaní, nepreskúmaní? Aký je však veľký rozdiel medzi poznaním verejnej stránky človeka a jeho duchovným svetom (ak nejaký duchovný svet vôbec má).

Potreba obmedzenia
Už som písal o tom, aké široké možnosti nám multimediálna doba ponúka. Okrem toho nadviažem aj na predošlú úvahu o potrebe hľadania. Čo sa stane, ak sú možnosti príliš široké? Sme zahltení, rozhodovanie čo, ako a kedy robiť sa stáva dilemou. Život v jeho informačno-organizačnej, riadiacej stránke tiež zaberá čas naviac, aspoň pokým nevynájdeme dokonalých elektronických asistentov. Čo by teda spôsobilo odpojenie sa od šíreho sveta a zaoberanie sa len jednou oblasťou? Prvé dni takejto zmeny by mohli byť nepríjemné - na informáciách sme už takmer závislí. Po nich by zrejme nasledovala úľava a upokojenie.
Pamätám si na obdobie zo svojho detstva, keď som ešte nebol pripojený na internet a poznal iba niekoľko málo počítačových hier. Vedel som sa do nich nechať vtiahnuť hlbšie, ako je tomu teraz. Ak sa mi žiadne z nich nechcelo hrať, prezeral som si návody na iné hry (ktoré som nikdy nevidel) v programe Scorpion's Cheater, neskôr WinCheater. Koľko skromnosti oproti dnešku. Hoci mi toto čítanie dlhodobo nič nedalo, aspoň pre daný okamih áno*. Aj v prítomnosti som niekedy vyslovene teším, ak mi kocky v obraze horšej grafiky Counter strike 1.6 či Enclave pripomínajú, že ide iba o hru. Odľahčuje to atmosféru. V jednoduchosti tu skutočne je krása.
*(Prečo však od všetkého mám sklony očakávať dlhodobé zisky? Som až tak budovateľský typ, že ma prestáva zaujímať prítomnosť?)
Obmedzenie o ktorom tu hovorím je dobrovoľné, je zameraním sa na detail, dočasným vyradením z prebytočného globalizmu. Raz za čas potrebujeme zabudnúť na tisíce možností a venovať sa len jednej. Potrebujeme tiché miesto, ktoré je "správne opustené", s útulno-ponurou atmosférou, kde sa občas vyskytne pár duší s porozumením, no stále poskytuje prostriedky na venovanie sa sebe.
Napriek masovosti dneška v sebe ešte stále obsahujeme pokoj a skromnosť. Stačí, ak je vonku búrka a už cítim veľkú vďačnosť za strechu nad hlavou či deku na zohriatie. To, čo býva inokedy samozrejmosťou sa stáva predmetom vďaky. Táto zmena vnímania je zapríčinená zmenou vonkajších podmienok, no ako som už povedal, nič nám nebráni zmeniť vnímanie z vlastného rozhodnutia.

Potreba prekonať lenivosť či pocit nepripravenosti
V klube, v ktorom cvičím bojové umenie sa zišli ľudia so zaujímavými duchovnými stránkami a vytvorili celkom slušné "panoptikum". Večery trávené tam sú to fakt zmysluplné, len treba mať na pamäti, že ak každého opicháte palicou, každý môže palicou opichať vás! :)
Tieto tréningy mi dávajú veľa. Cítim po nich uvoľnenie, pokoj, energiu rozhýbanú v tele. Dokonca mi po tréningu lepšie chutí jedlo! Vidím, ako málo viem a to vždy na čas zrazí moje ego a pripomenie mi hodnotu pokory, ktorú inokedy nie som schopný vnímať. Na tréningu aj po ňom sa cítim výborne. A to najdôležitejšie: klub s takými ľuďmi je vlastne najbližšie snu, ktorý mám.
Napriek všetkým týmto faktorom zaznamenávam, že často hľadám výhovorky na to, prečo tam neísť. Je tak ťažké zdvihnúť zadok a prekonať vlastné pohodlie, alebo je za tým niečo hlbšie - skrytý, neracionálny strach z pripomenutia vlastnej neschopnosti, nepripravenosti, strach pred zrkadlom sebahodnotenia, cudzím hodnotením, či stagnáciou? Výnimoční a skvelí sa často cítia byť ľudia žijúci v bubline, v ktorej sa nemajú s kým porovnať. Možno sa opýtať: Prečo máme sklony nájsť výhovorku a odkladať niečo, čo máme radi a užívame si to? Asi preto, že na zadku sa veľmi dobre sedí a každé presviedčanie musí vždy dosiahnuť istú intenzitu, aby sa prekonala zóna komfortu.
Najlogickejšie by pritom bolo opačné správanie, neodkladanie toho najlepšieho. Ani môj klub tu nemusí v budúcnosti byť v takej dobrej zostave. Ďalší dôvod, prečo je toto odkladanie nelogickým chovaním, je to, že práve vynechávanie tréningov má vplyv na spomalenie, až zastavenie rastu. Čo s týmto zlozvykom teda robiť? Nájsť motiváciu (ktorou nemusí byť len cvičenie, môže ňou byť aj túžba stretnúť kamarátov) a ochotu učiť sa na svojich chybách, pretože inak sa to ani nedá. Skutočné učenie sa je len učením sa z vlastných skúseností, či sú pozitívne, alebo negatívne. Každé vedenie iným človekom je len drobným mostíkom ku vlastným skúsenostiam - čím skôr si to uvedomíme, precítime a prežijeme, tým skôr pochopíme, ako sa učiť.
Na záver citujem vtipný výmysel J. A. Poláka (zrejme spolu s Cornym?):
"Jsme jen hovna ležící na chodníku a je na každém z nás, jestli se zvedne a stane se hovnem letícím k nebesům."

Maťo Krkavec - Súvislosti

13. června 2015 v 20:26 | Executor |  O prínose kníh
Maťo Krkavec - Súvislosti

Voľne dostupná kniha Súvislosti nepatrí medzi knihy, ktoré len predkladajú závery. Mnoho sa pýta, nabáda objavovať v sebe. Môžete si ju stiahnuť na stránke autora: http://www.krkavec.sk/knizka-suvislosti
Jednotlivé články z ktorých kniha pozostáva možno chápať ako súčasti puzzle. O akých témach teda Maťo píše? Je ich mnoho... poďme si ich vymenovať:

1. O vymedzovaní sa, oddeľovaní od ľudí, o bezpečí poznaného - doterajších názorov. O prekračovaní vlastných hraníc. O rozdielnych názoroch a konštruktívnom dopĺňaní sa, o názoroch, ktoré cítime ako ohrozenie svojho sveta.
2. O prebúdzaní sa z automatického žitia do uvedomelého, plnšieho žitia.
3. O zahaľovaní sa, chránení sa pred zranením - fyzickým, citovým.
4. O očiste, o prírode a nažívaní s ňou. O kolobehoch materiálu v prírode, o spôsobe života predkov spojeného s prírodou a úctou k nej. O symbole stredu sveta.
5. O zapieraní prirodzenosti, o pocite nenaplnenia.
6. O blízkosti v rodine, citovom uzavretí sa, o liečení rán a novom otvorení sa. O nedostatku intimity.
7. O deformovanom vnímaní sveta. O vykorisťovaní prírody a uprednostňovaní finančného zisku pred spoločenským prínosom, ktorý nie je merateľný v číslach.
8. O dôvere k životu, o spoznávaní seba.
9. O úradnej moci, správe mesta. O cene pripisovanej práci. O porovnaní dobrovoľnej práce s nútenou robotou vykonávanou pre peniaze.
10. O improvizovanom divadle a osobnej úlohe v živote. O potrebe skutočnej komunikácie a spojení.
11. O rozhodovaní skupiny v núdzi a vplyve rozhodnutia na život.
12. O získavaní poznania cez skúsenosť/zážitok a neprežitej viere získanej z len kníh. O nezmyselnom uznávaní utrpenia v náboženstve. O histórii pokresťančovania Slovanov.
13. O zotročovaní, fyzickom aj duchovnom. O hierarchii v spoločnosti a hlúpej myšlienke, že ostatné formy života majú ľuďom slúžiť. O hubení zvierat a kolobehu života.
14. O stopách duchovna v jazyku. O chápaní vulgarizmov v ich pôvodnom význame, o oslavách plodnosti. O oslavách jari a nepochopení ich pôvodnej formy. O onanii, milovaní sa a využívaní sexuálnej sily.

Niektoré články sú zo života autora. Kniha má spirituálnu, prírodnú povahu. Nesie sa v hľadaní prirodzenosti, objavovania seba a darov po predkoch. Nemá mystický, magický ani náboženský charakter. Jediné, čo som v nej videl podobného charakteru bolo spomenutie využívania reiki, sexuálnej energie, obradov predkov a duchovné meno autora. Krkavce nesú značne mnohorakú symboliku, predovšetkým sú pútnikmi medzi svetmi. Kontroverzná či provokatívna, ako autor avizuje, mi kniha pripadala len do istej miery - o tom v nasledovných riadkoch. Prejdime k môjmu zhodnoteniu knihy a k vypovedaniu nejakých ďalších súvislostí z mojej perspektívy.

Čo sa mi nepáčilo:
Zľahka ma vytočili autorove súdy, ktoré vyznievali v zmysle: toto a hento spôsobuje len zlé, len odtrhnutie od prirodzenosti. Šlo o Maťov postoj k technike, televízii, rozhlasu, počítačovým hrám, Internetu a dokonca aj knihám.
"Televízia a rozhlas spôsobujú jedno: odtláčajú tvoj záujem preč z oblasti, ktorú môžeš ovplyvniť. Výsledok? Ochromení, bezmocní a podráždení ľudia."
Akoby sa technikou nedalo realizovať nič dobré a spôsobovala odtrhnutie od reality. Nezávisí tak "trochu" aj na vysielanom programe televízie či rozhlasu? Ten istý Internet Maťo používa na šírenie svojho posolstva. Ten istý Internet, vďaka ktorému môžu fungovať debničkári predávajúci zdravé ovocie a zeleninu, vďaka ktorému supermarkety ľahšie rozdajú potravu, ktorú by inak vyhodili. Na knihy a Internet fakt nedám dopustiť. Sú to práve technika a šírenie informácií, ktoré by mohli napomôcť ľahšie sa obrátiť proti prúdu devastácie a vracať sa k zdravšiemu, ekologickejšiemu žitiu. Navyše, nezamýšľam sa nad tým, ako žiť v súlade s prírodou, ale ako nájsť vyvážené žitie s prírodou aj technikou. Pre jednotlivca by to mohlo byť pomerne ľahké, ale pre celú civilizáciu by to bola extrémna výzva, úloha na mnoho generácií. Odtrhnutie sa od prírody nie je dobré, ale mal by sa návrat k prírode stať dôvodom zanevrenia na technológie? Rozhodne nie! Hádam sme neprešli tisícročiami zbierania poznatkov len preto, aby sme ich teraz odvrhli. Ešte myšlienka k médiám: Kde je hranica medzi konzumom a ocenením? Je hádam antiduchovné pozrieť si nejaký ten film či seriál a aspoň takým spôsobom oceniť námahu všetkých tých ľudí, ktorí na ňom roky pracovali?

Ešte extrémnejšie vyznieva poňatie očkovania ako nezdravej "poistky proti smrti", pretože "smrť je súčasťou života". Chápem, v širšom kontexte ide o to, že sa vyhýbame všetkému na pohľad temnému, odmietame nebezpečenstvo, riziko, zmenu. Svojím strachom si až znepríjemňujeme žitie, svoje strachy reflektujeme do našich detí. Ale pri takto vyjadrenom názore to znie, že by mal autor zvážiť život u Amišov či podobných ortodoxných skupín. Ľudská perspektíva je obmedzená, preto sa smrti chceme vyhnúť. Je to podľa mňa v tomto zmysle prirodzené. Jednoducho podliehame tomu najsilnejšiemu, čo zažívame - každodennému životu, jeho "istote". Podobne je to aj so stavmi mysle - naším stredobodom je bežný stav vedomia a ak má svoj stredobod posunutý, je vyhlásený za blázna... a pritom možno halucinujeme všetci, len od seba odháňame ľudí, ktorí halucinujú inak. Sme fašistickí halucinátori. Som však presvedčený o tom, že keby naši predkovia veriaci v kruh života mali k dispozícii podobnú "poistku proti smrti", tiež by ju používali. Aj keby verili vo svoju nekončiacu existenciu, chceli by svoj život ovládať viac - napríklad neodísť od blízkych "predčasne" kvôli chorobe. Človek je tvor ovládajúci.

Okrem týchto dvoch pasáži sa mi ešte nepáčili prehnane expresívne vyjadrenia typu: "Už nie si človek, už si odborník." alebo: "Spolu so stratou ľudovosti sme prišli o ľudskosť." Možno ide len o zastanie sa jednoduchých robotníkov. No nemyslím, že je na mieste dávať odbornosť do protikladu s ľudskosťou. Nájdu sa osoby, ktoré môžu svojej maske, uniforme podľahnúť, ale nevidím v tom veľké riziko. Na odbornosti nevidím nič zlé, skôr naopak. Zlé je, ak sa kvôli nej vyvyšujeme - kvôli titulom, bohatstve či sláve. Zlé je, ak za odbornosťou smerujeme preto, lebo máme v úmysle sa vyvyšovať po jej dosiahnutí. A to je ľahké - človek je tvor chybujúci. Tiež sa zdá, akoby Maťo staval do protikladu rozum a radosť zo života, čo taktiež neprijímam. Stačí žiť vedome a človek sa dokáže pomaly navracať aj k svojej detskej radosti a hravosti, presúvať svoje "ťažisko" (o ktorom Maťo hovorí) od hlavy ku srdcu.

Čo sa mi páčilo:
K ostatným kritickým článkom sa staviam pozitívnejšie. K čomu je autor podozrievavý alebo čo kritizuje?
1. Autority, politikov, úradníkov, školský systém, celospoločenskú hierarchiu.
2. Potravinársky priemysel, náboženstvo, vieru.
3. Konzumný spôsob života, drancovanie prírodných zdrojov.
S viacerými ideami pri týchto témach môžem vcelku súhlasiť. Aj tu sa však objavujú podľa mňa prehnané pohľady - akoby každá osoba v postavení pri moci musela byť nutne zle vychovaná či duchovne zakrpatená. Zdá sa, že v úvahách o dnešnej spoločnosti, či skôr hierarchii sa Maťo jemne opiera aj o "konšpiračné teórie", ale v tomto taktiež súhlasím.
Stotožňujem sa s tým, že by sme sa mali snažiť, aby sme mohli viac práce (podľa svojho výberu) vykonávať dobrovoľne a menej práce nútenej potrebou zárobku. Mali by sme pracovať pre celok, nie si konkurovať a myslieť len na seba. Jedným dychom treba dodať, že celok nie je iba ľudstvo... Ničením matky Zeme si pod sebou pílime konár.

Najviac sa stotožňujem s názormi na vzťahy a prístupom k ľuďom, ktoré Maťo opisuje. Sú mi blízke a hodnotné:
"Sila, hodnota a bohatstvo totiž vznikajú vzájomným hlbokým prepojením, vzájomnou nezištnou pomocou, dobrovoľnou spoluprácou. Čím viac bytostí je prepojených, tým mocnejšie sú."
Maťovi sa dokonale podarilo zabiť klinec po hlavičke týmto odsekom:
"Prečo sme prestali zdieľať našu intimitu v našej vlastnej ľudskej kultúre - v prostých každodenných prejavoch našich bytostí? Prečo už vídame len jej umelé napodobeniny v konzumnej koristníckej pseudokultúre "zábavného" priemyslu? Možno sa bojíme... Bojím sa zdieľať svoju ľudskosť a bytostnosť? Chce to odvahu otvoriť sa druhému človeku a ukázať seba, aký skutočne som, odhaliť svoje slabiny a prestať predstierať, že som taký, aký by som v očiach iných chcel či mal byť - sňať tú ochrannú masku svojbytného samostatného individualistu..."
Inšpiratívny bol článok o rodinnom posedení v kruhu, v ktorom sa všetci s úctou a prijatím počúvajú, vnímajú, hovoria s dôverou, otvorenosťou. Takéto by skutočné vzťahy mali byť.
Tak, ako Maťo píše o ľudskosti a prepojení, píše dobre aj o oddeľovaní sa. Počas dvoch dní, kedy som knihu čítal, som si o sebe (lepšie) uvedomil, že sa násilne oddeľujem od ľudí, ktorí ma sklamali a nechcem im dať ďalšiu šancu, hlavne kvôli svojej povesti. Kvôli tomu, čo sa povie - kvôli riziku, aby niekto ďalší nezneužíval moju zhovievavosť. A tak silou-mocou zapieram svoju ľudskosť a odmietam odpúšťať, len aby som bol za niekoho, koho sa neoplatí naštvať. Neviem prijať ľudí kvôli rozhodnutiam a skutkom, ktoré vykonali. Možno im nedokážem dať ďalšiu šancu len preto, že nechcem. A nechcem, lebo je to proti môjmu poňatiu spravodlivosti. Zodpovednosť za predošlé správanie predsa nesú sami - mali myslieť vopred na to, aké následky budú ich skutky mať.

Články ku koncu knihy sú venované kritike náboženstva. Hoci neviem posúdiť, či náboženstvo hralo až tak významnú rolu v dejinách podlého rozširovania moci, ale zdieľam názor, že kresťanstvo istým spôsobom "propaguje" utrpenie. Spomínam si, že ako dieťaťu mi tvrdili, že je dobré, aby sa ľudia báli boha... už vtedy som sa tomu priečil a pripadalo mi to zvrátené.
Okrem kritických článkov kniha obsahuje aj oddychové články. Nie vždy však musí vidieť čitateľ súvislosť medzi témou a predloženými otázkami. Zrejme je to tým, že mentálna mapa autora je iná ako čitateľova. Možno bude vhodné povenovať sa knihe znova o niekoľko rokov - spolu so zápisníkom na svoje dojmy.

Vtipy 7

12. června 2015 v 11:12 | Executor |  Podivínsky humor
Vtipy 7

Po dlhšej dobe s radosťou posielam ďalšie blboviny. Prvé sú vtipy, ktoré som už posielal na facebook:

Koľko thelémitov treba na výmenu žiarovky?
Na tom nezáleží, svoje semeno dokážu zhltnúť aj potme.
/
Koľko saturnistov treba na výmenu žiarovky?
Asi 7 alebo 8, lenže sa kvôli svojmu samotárstvu toľkí nestretnú.
/
/
/
Zo života:
Kamarátka počas prechádzky povedala o šedom, oválnom kostole: "Ten kostol vyzerá ako transformer." Samo o sebe mi to prišlo dosť vtipné... O nejaký týždeň neskôr som sa začal zamýšľať, aké by to boli jatky, keby vykonal transformáciu a zabudol, že má veriacich ešte vo vnútri...
/
/
/
Prevzatý vtípek z neznámeho zdroja:
"Prišiel do školy Američan...
...15 mŕtvych!!!"
/
/
/
Na záver dnešného príspevku len jeden obrázčok. Neviem, či mám pravdu, ale je pravdepodobné, že niekde na svete už opitý okultista niečo podobné predniesol.


Patrick Dunn – Chaos magie (2.časť)

9. června 2015 v 15:58 | Executor |  O prínose kníh
Kapitola 8 - Veštenie budúcnosti aj minulosti
Divinácia je opačným módom magickej činnosti - namiesto poslania informácie (priania) ide o získanie informácie od univerza. Prvá predložená rada sa týka výberu divinačného systému - mal by mať estetickú hodnotu pre operátora, rezonovať s ním. Práve rozdielmi v estetických preferenciách by sa dalo vysvetliť, prečo niekomu funguje jedna metóda oveľa lepšie, ako iným. Dunn vysvetľuje, že nie je potrebné príliš lipnúť na médiu divinácie (symbolickej sústave) - to nie je manipulované ničím nadprirodzeným. Pohľad na ne, interpretácia symbolov však áno. Pri samotnom veštení nejde o nič mechanické, ale o všímavosť.
"Představte si následující analogii: Máte rádio. Jak asi víte, když se rádio nechá jen tak, zachytí směs šumů, která se skládá z rádiových signálů celé země - z většiny vysílaných atomy vodíku, které se šíří prostorem. Veškerá informace, procházející rádiem, pokud se uslyší najednou, bude ve skutečnosti znít jako šum - náhodné drmolení, hluk. V tomto zvuku se však můžeme vyladit na zvláštní oblasti, které jsou soustředěnější. Můžeme slyšet "hudbu" nebo "zprávy". Z takovýchto soustředěných kanálů pak můžeme čerpat informace."
Dunn rozlišuje 3 kategórie divinácie, pri ktorých je stav vedomia zhodný:
a) Veštebný tranz - ide o komunikáciu s božstvami a predávanie ich správ. Dosahuje sa pomerne jednoducho - väčšinou hudbou a tancom. Dobrým cvikom je sledovanie obrazov vynárajúcich sa pred spánkom a ich zapísanie. Mnohé sa môžu týkať života pozorovateľa, byť prorocké. Navyše to podporuje bdelejšie vedomie pri úplnom snení.
b) Sledovanie znamení - v antickom Grécku bolo používané hlavne chudobnými, ktorí nemohli opustiť svoj majetok kvôli ceste do Delf. Je to sledovanie prírodných a spoločenských javov, napríklad sledovanie letu vtákov, čítanie z vnútorností zvierat (haruspicia), či sledovanie počasia. Najdostupnejšia metóda, kledón pozostáva z položenia otázky, zakrytia uší a ich odkrytia pri prvých hovoriacich ľuďoch. Prvé náhodné slová z ich rozhovoru majú byť odpoveďou. Táto metóda sa dá modifikovať použitím rádia, na ktorom naladíme náhodnú stanicu.
c) Manipulácia s predmetmi symbolických sústav (tarotové karty, runy, kocky)
Posledným typom divinácie je výber nejakého druhu losa. Tarotové karty a runy sú popísané podrobnejšie. Tarotová sústava má 78 kariet, z toho 22 patrí do Veľkej arkány. Číslované sú od 0 po 21, každá z nich má vlastný názov. Zvyšné karty Malej arkány sú rozdelené na 4 "farby", ktoré predstavujú živly. Pôvod tarotu je neznámy, no ide o pružný systém, už len vďaka tomu, že karty sa dajú vykladať rôznymi spôsobmi. Veľké množstvo umeleckých spracovaní tarotových kariet umožňuje vybrať si pre seba esteticky príťažlivú.
Germánske runy tvorili abecedu Futhark. V súčasnosti sa najčastejšie používa rekonštrukcia, 24 symbolov rozdelených po ôsmych v troch skupinách. Niektoré sady obsahujú aj prázdnu runu, ktorá samozrejme nie je historicky autentická. O významoch jednotlivých rún sa dochovalo málo, nedajú sa jednoznačne určiť. Autor odporúča študovať históriu, prípadne staronórštinu pre čítanie pôvodných zdrojov pojednávajúcich o runách. 18-runový Futhark nie je priamo zmienený.
Mimo tradičných sústav symbolov môže adept stále vytvoriť vlastnú sústavu. Podobne to urobil A. O. Spare so sústavou hracích kariet, ktorým pripísal význam.

Kapitola 9 - Zväčšovanie osobnej moci
Úvod kapitoly patrí rozboru komunikačného aktu, akým mágia môže byť - hoci komunikant je pri nej neznámy. Menej pravdepodobné správy si vyžadujú viac informácie, čo znamená, že aktér by sa mal starať o zvýšenie šance, že bude správa prijatá. Môže tak učiniť týmito spôsobmi:
a) "rozšíri kanál" alebo zosilní signál
b) bude požadovať spätnú väzbu
c) spomalí komunikáciu
d) opakuje správu alebo ju rozdelí
e) obmedzí šum
Na spomenuté "rozšírenie kanála" slúži cvičenie aktu sily, ktoré učí aj lepšej komunikácii s neznámym komunikantom. Skladá sa z oznamu svojho cieľa a jeho následného vykonania. Buduje to vzorec myslenia, že sa naše komunikované ciele plnia. Na začiatku sa cvičí s jednoduchými činmi, ktoré sa dajú ľahko vyplniť. Prehlásenie má byť magickej, estetickej povahy. Časom sa má zvyšovať pravdepodobnosť, že komunikant príjme aj menej pravdepodobné správy (reprezentujúce ťažšie uskutočniteľné ciele). Dunn tvrdí, že každá lož uberá z mágovej moci. V kontexte s aktom sily to vyznieva nelogicky, keďže ciele plnené po akte sily sú komunikované oficiálne, odlišnou formou - teda lož nie je súčasťou aktu sily.
Šum, o ktorom hovorí autor, je zložený z komunikácie a myšlienok celého ľudstva, je takmer nekonečný. Práve tento šum však môže dávať vzniku komunikantovi magických aktov. Na obmedzenie najzásadnejšieho šumu - toho vo vlastnej mysli je predložené cvičenie zazen vo variácii, v ktorej adept spolu s vdýchnutiami počíta od 1 do 10 a potom odznova.
Iným spôsobom obmedzenia šumu je gnóza (v slovníku chaos mágie: tranz). Tieto zmenené stavy vedomia považuje Dunn za účinné, avšak neverí v ich nutnosť. V aplikácii sigilickej mágie je často používaný orgazmus. Okrem neho sa môžeme stretnúť s pridusením sa, ktoré Dunn považuje za veľmi nebezpečné a zhoršujúce zdravie srdca. Túto metódu tiež neodporúčam kvôli záťaži vyvinutej na srdce. Iné metódy súvisia s únavou, vzrušením alebo eufóriou. Pričasté používanie dráždivých (excitačných) tranzov Dunn kritizuje. Efektivita takých tranzov môže klesať, obzvlášť pri použití drog. Oproti tomu použitie tlmiaceho, autohypnotického (inhibičného) tranzu je výhodné aj pre svoju dĺžku, ktorá je podstatne menej obmedzená. Hoci je potrebné vedieť sa pomocou meditácie naladiť do inhibičného tranzu, čo trvá dlhší čas, tento stav je uvoľňujúci a zdraviu prospešný.
Druhá časť kapitoly pojednáva o spojencoch mága. HGA, Holy guardian angel (anjel strážny) je chápaný rôznymi spôsobmi, niekedy ako časť mysle, vyslanec komunikanta, inokedy ako ochranná entita. Dôležitá je zhoda týchto ponímaní - komunikácia s ním má mať veľký význam pre osobnú moc. Kontakt s HGA sa prevádza pomocou rituálu pripomínajúceho invokáciu - problém je, že atribúty HGA sú neznáme. Mág sa obklopí celým svojím symbolickým systémom, zbraňami, záznamami svojich magických operácií. Recituje o svojej magickej činnosti chvály a zvyšuje autoritu, pokým nepocíti kontakt. Môže obdržať meno, sigilum, či položiť HGA otázku. Kontakt na HGA je možné získať aj v astrálnom cestovaní od dôveryhodných entít.
Iní spojenci mága sa objavujú väčšinou vo zvieracej podobe a je omnoho ľahšie s nimi nadviazať kontakt, ako s HGA. Kapitolu uzatvára cvik astrálnej cesty na nájdenie takéhoto spojenca v "strednom svete".
"Síla/moc je nakonec záležitostí toho, jak být silný/mocný. Někoho tato tautologie může odrazovat, ale ve skutečnosti znamená, že když se začnete chovat jako silný/mocný člověk, bude z vás silný/mocný člověk. A skutečná síla/moc navzdory tomu, co se říká, nekorumpuje. Jen ti skutečně silní/mocní, jen ti, kdo si jsou sebou zcela jisti, si ve skutečnosti mohou dovolit být laskaví. Ustrašení, zranění a slabí se chytají stébel."

Kapitola 10 - Budovanie okultných sietí
Pri stretávaní iných mágov je vhodné dodržiavať istú etiketu, napríklad sa nedotýkať ich rituálnych predmetov či u nich nepraktizovať mágiu bez dovolenia, nehádať sa o pravdivosti svojich paradigiem, nerušiť behom rituálu, či sa nevydávať za všemocného. Tiež sa treba mať na pozore pred magickými komunitami, ktoré boli vytvárané len ako zásterka pre iné ciele, napríklad zoznamku. Ďalej autor odporúča informovať sa o podmienkach a výhodách členstva u niektorého z členov komunity, kde členstvo zvažujeme. Uvádza základné charakteristiky skupín Ásatrú, ceremoniálnej mágie, chaos magikov, New age, satanistov a skupín náboženstva Wicca. Pri voľbe skupín pripadajú do úvahy aj magické techniky ako pomôcka - divinácia o skupine, či cesta do astrálu pomocou symbolu komunity.
Správanie členov komunít niekedy pripomína isté archetypálne role. Organizátorský typ preberajúci na seba zodpovednosť nazýva Dunn "kráľom". Vtipného narušiteľa nazýva "bláznom". Ten môže byť aj užitočný, ale potrebuje, aby mu bol poskytnutý priestor. "Rebel" vystupuje proti organizátorovi, či už v záujme nahradiť ho niekým iným, alebo nastoliť anarchiu. "Mudrc" je jedinec s prenikavým vhľadom, ktorý môže zaujať aj inú rolu - či už rolu "kráľa", "rebela", alebo radcu. Niekedy skupina obsahuje aj večne frustrovaného jedinca, agresívneho navonok alebo dovnútra, ktorý svojou negativitou môže skupinu rozkladať.
Pozornosť je venovaná aj protiokultným skupinám a ich trestnej činnosti, či menej nápadným útokom. Hoci počet priamych útokov na okultistov klesá, stále sa môžeme stretnúť s formami diskriminácie - znemožnenie adopcie, výpoveď zo zamestnania, vysťahovanie.
Riziko však môže hroziť aj zo strany iných okultistov a tak ďalšia časť kapitoly pojednáva o magickom útoku. Ten nehrozí príliš často, osoby schopné silného útoku sa väčšinou takým sporom vyhnú. Proti vyslaným škodlivým duchom je účinnou obranou magický štít vytvorený okolo tela, alebo domu. V prípade prijatia obskúrneho predmetu poštou ide zrejme o predmet, ktorý má škodiť príjemcovi, alebo ho zastrašiť, ak je poverčivý. Odporúčaným postupom je preťatie nite energie, ktorá nás spája s predmetom. V prípade priameho útoku z vyslanej negatívnej energie (nenávisti) Dunn odporúča túto prichádzajúcu energiu nahromadiť pomocou ochranného symbolu a vrátiť odosielateľovi.

Kapitola 11 - Pokračovať a prekonávať
Rozdiel medzi vedeckým a magickým výskumom je ten, že výsledok magického výskumu môže mať význam len pre experimentátora, pre iné osoby nebýva relevantný. Odpoveď na otázku, pokiaľ ju možno poznajú iní, môžeme vyhľadávať.
Dunn nabáda na hodnotenie internetových stránok, aby sme vedeli určiť ich kvalitu pri hľadaní informácií. Rýchly odhad môžeme vytvoriť na základe domény (platenej či bezplatnej), informácií o autorovi, či kvality odkazov zo stránky. Napomôže to vyhnutiu sa neproduktívnym variáciám techník. V prípade kníh, ktoré sú väčšinou lepšími zdrojmi informácií, zas radí vytvárať si zoznam obľúbených kníh a ich vydavateľov. Vydavateľstvá totiž často ponúkajú knihy podobného zamerania.
Pokiaľ odpoveď na otázku magického výskumu nepoznajú ani iní mágovia (no nie len vtedy), pristupuje sa k magickému výskumu. Predovšetkým treba viesť magický denník, mnohými vraj podceňovaný. Zápis o každej drobnej aktivite či cvičení je zas prehnaným riešením, vytvárajúcim priveľké množstvo informácií za krátku dobu. Priložená je aj zbierka metafyzických otázok, ktoré by mohli mágov zaujímať.
"Pamatujte, že magický výzkum může být do jisté míry nebezpečný. Pokud zamýšlíte věnovat se magickému výzkumu, doporučuji vám opatrnost. Také vřele doporučuji určitý etický kodex, abyste se vyhnuli magickým ukrutnostem. Bylo by například čestné ovlivňovat volby? Pokus respektujete demokratický postup, pak jistě ne. Dříve než se pustíte do ovlivňování čehokoliv pomocí magie, měli byste mít jasnou etickou a morální filosofii."
3 základné otázky o magickom výskume sú: Čo skúmame? Ako najlepšie určíme odpoveď? Aký prospech z toho budeme mať? Dôležitý je aj podrobný zoznam metód a introspekcia - zápis svojich myšlienok o pokusoch bez cenzúry. V prípade neúspechu sa stávajú cennými poznatky o tom, aké metódy nefungovali. Vylučovacou metódou sa potom skôr dopracujeme k fungujúcim metódam.

Dodatok 1 je venovaný zažehnávaciemu rituálu, teda základnému rituálu určenému na vymedzenie magického priestoru a očistenie daného miesta, vypudenie nežiaducich entít a stanovenie svojej autority. Ani v tomto prípade nechýba príklad rituálu.

Dodatok 2 predkladá formulár o magickom výskume pomocou experimentov. Formulár teda neslúži na záznam každodennej praxe.

Študijné otázky a činnosti. Posledná časť knihy pred registrom pojmov predkladá pomôcky k sebapoznaniu, formulácii svojich názorov na mágiu, či k zahájeniu diskusie. Jednotlivé otázky sa týkajú aj predošlých kapitol knihy.

Zhodnotenie knihy
Medzi pozitíva knihy patrí jej zrozumiteľnosť, nenájdeme v nej takmer žiadne zbytočné opakovanie tých istých informácií. Tiež oceňujem množstvo praktických cvičení, námety na analýzu v časti Študijné otázky a činnosti a spôsob, akým autor prechádza od informácií o praxi k myšlienkam postmodernej filozofie, ktorá formovala mágiu chaosu.
Dunnovo "magické vedomie" sa hádam dá považovať za druh vnútorného ticha či "negatívneho stavu" (v Bardonovej terminológii), keďže primárne ide o zastavenie toku bežných myšlienok. Adept si pri ňom síce všíma vynárajúce sa asociácie, sústredenie/pozornosť má však primárne presunuté na svoje zmysly.
Chýba informácia o tom, či nejakým spôsobom je zabezpečovaná jednotnosť a konzistencia slovníka uranskej barbarčiny, alebo je na každom magikovi, aby si doplnil nielen gramatiku, ale aj nové slová výhradne pre svoju prax. Iných negatív, okrem dvoch či troch zvláštnych tvrdení si nie som vedomý, jedná sa o jednu z mojich obľúbených kníh.

Patrick Dunn – Chaos magie (1.časť)

9. června 2015 v 15:55 | Executor |  O prínose kníh
Patrick Dunn - Chaos magie

Vo svojej eseji o knihe Patricka Dunna predstavím knihu Chaos magie po jej kapitolách, pričom pri každej z nich uvediem jej skrátený obsah, dôležité myšlienky, či cvičenia. Niekoľko reprezentatívnych citácií tiež napomôže čitateľovi utvoriť si o knihe obraz.

Vydala: Grada Publishing, a.s., Praha, 2011
Do češtiny preložila: Ruth J. Weiniger
Rozsah: 247 strán
V originále nazvaná: Postmodern Magic: The Art of Magic in the Information Age.
V slovenčine bola kniha vydaná pod názvom Postmoderná mágia, vydavateľstvom Ikar v roku 2007.

Predhovor napísal Pavel "Cody" Ungr. V krátkosti v ňom predstavuje Chaos mágiu, autora knihy, aj knihu samotnú. Okrem nej je Patrick Dunn ešte autorom kníh Magic, Power, Language, Symbol: A Magician's Exploration of Linguistics a Cartomancy with the Lenormand and the Tarot: Create Meaning & Gain Insight from the Cards.

Úvod. Autor v úvode prekladá myšlienku, že z mágie sa stáva umenie vďaka kombinovaniu malého počtu zručností.

Kapitola 1 - Prístup, tri zručnosti, štyri paradigmy
Vedecká metóda založená na empirickom pozorovaní javov predpokladá, že zákony skutočnosti sú nemenné a vesmír je deterministický. Nie všetko je možné vyhodnocovať touto metódou - umenie stojí mimo nej podobne, ako mágia. Dunn tvrdí, že základom skutočnosti sú symboly, pričom rovnaké symboly majú iné významy v rámci rôznych systémov. S vyjadrenou myšlienkou, že "mág nemá potrebu zhromažďovať dáta, aby niektorú z hypotéz potvrdil" môžem súhlasiť iba pokým stále hovoríme o svetonázore. Overovanie svojich hypotéz o fungovaní konkrétnych postupov v magickej praxi je nutné, obzvlášť ak hľadáme zefektívnenie svojich techník.
Na mieste plnom zmyslových vnemov môže mág vykonať cvik, v ktorom si začne všímať svoje okolie tak, akoby k nemu prehováralo. Všíma si asociácie, ktoré nachádza. Stav vedomia, ktorý sa dostaví nazýva Dunn magickým vedomím. Celý zážitok sa uzemní zápisom, obrazom, inou formou umenia či rozhovorom. Dunn sa zmieňuje aj o upravovaní a vytváraní tabuliek korešpondencií symbolov použiteľných pri rituáloch. Viac si uvedomovať symboly okolo seba pomôže aj cvik pozorovania okolia a následného roztriedenia predmetov a ich zaradenia k istým kvalitám. Keďže ako symboly môžu byť chápané aj predmety každodennej potreby, sú použiteľné pri praktizovaní mágie na ulici.
Tri zručnosti, ktoré si mágia vyžaduje sú: imaginácia, vhľad a autorita. Imaginácia v pasívnom "móde" slúži na zber informácii, v aktívnom na vytváranie reality. Tieto módy od seba treba vedieť odlíšiť, aby sme sa nenechali vlastnou imagináciou oklamať. To, čo je vnímané, je skutočné - bez ohľadu na to, či to vníma niekto ďalší. Všimnime si, že zážitok sna nebýva spochybňovaný, aj keď ho vnímal iba jedinec rozprávajúci obsah. Ani veci, ktoré vnímame spoločne a popisujme ich slovami, nie sú celkom tými istými. Významy oddeľujú naše perspektívy, no dokážeme spolu komunikovať, pretože vyjadrené skutočnosti spadajú do istých vzorových množín. Slová odkazujú k našim okruhom predstáv vecí, nie k veciam priamo.
Predložené cvičenie stavby astrálneho chrámu pomáha vybudovať "miesto" v rovine utvárania pomocou imaginácie. Chrám slúži na sústredenie sa na rôzne svoje stránky, ako počiatočný bod cesty do astrálu, prípadne ako miesto imaginovaných rituálov. Adept si vyberie podobu chrámu podľa svojich potrieb a preferencií a v uvoľnenom stave ho imaginuje všetkými zmyslami. Dojmy si po konci cvičenia zapíše, prípadne namaľuje. Adeptova imaginácia bude časom silnieť, podobne, ako po cvičení silnejú svaly. Môže sa stať, že časom v chráme objaví drobné odlišnosti, ktoré sú posolstvom z nevedomia. V prípade, že v chráme na adepta niečo zaútočí, odporúča Dunn zrušiť chrám a začať odznova.
Vhľad je schopnosť poznať seba, analyzovať, byť k sebe poctivý. Zabraňuje tomu, aby nás vlastná imaginácia oklamala, súvisí s primeranou sebakritikou. Cvičenie vhľadu do znepokojivých (alebo iných) myšlienok sa praktizuje ich zapísaním na papier, preskúmaním či zmenením na niečo pozitívnejšie.
Autorita sa dosahuje jasnou mysľou a silou charakteru. Je to úplná istota, že jednáme podľa toho, čo sme uznali za vhodné a nutné. Tento druh autority je odlišný od jej svetskej formy v politike či úradoch, ide o autoritu so sebou. Pri tejto téme autor odbočuje k vysvetleniu rôznych foriem iniciácie - rituálnej, traumatickej a náboženskej.
Cvičenie nazvané Odhalenie "pravej" vôle má pomôcť vnímať seba vo svojich slabých a silných stránkach a v rolách im prináležiacich. Adept si pri ňom predstavuje seba v činnostiach, ktoré mu idú dobre, rovnako v činnostiach, v ktorých sa mu nedarí. Potom analyzuje, ako sa v daných roliach cítil a ako by sa v nich mohol zlepšiť. Seba-autorita súvisí s pevným definovaním si toho, čím sme a nepodliehaním snahám o definovanie nás zo strany okolia či autorít.
Ďalším cvičením je preskúmať si tvrdenia spoločnosti o zákonitostiach sveta a dôsledky týchto tvrdení. Následne si napísať také pravidlá, aké by mal mať svet v ktorom chceme žiť. Nemusia byť pravdivé, no ak si ich vyvesíme na miesto, ktoré vidíme každý deň, pomaly sa pravdivými budú stávať.
Obdobou vedeckej teórie v mágii je paradigma, súbor základných predpokladov. Paradigmy mágie sú pružnejšie, mágovia si často udržiavajú aj protirečiace paradigmy. Dunn ďalej predkladá štyri magické paradigmy - démonologickú, energetickú, psychologickú a informačnú. Démonologická paradigma predpokladá existenciu nehmotných entít, s ktorými mág jedná. Možno do nej zaradiť aj postoj animizmu. Energetická paradigma predpokladá, že účinok mágie spôsobuje energia, ktorú netreba chápať doslovne vo vedeckom zmysle, ale ako symbol sily. Psychologickú paradigmu vykladá Dunn netypicky. Kým iní autori predpokladajú existenciu síl v podvedomí, ktoré by sme mohli nazvať paranormálnymi, Dunn hovorí hlavne o vplyve rituálu na sebaistotu. Sám však priznáva, že takéto vysvetlenie je pre situácie z praxe často nepostačujúce. Takáto verzia psychologickej paradigmy je užitočná pri rozhovore so skeptikmi. V rámci informačnej paradigmy sa na vesmír nahliada ako na počítačový program prepisovaný informáciou, ktorá vplýva na hmotu. Informácia sama pritom nie je hmotná, ani obmedzená časom a priestorom. Žiadna paradigma nevie vysvetliť všetko, no prechádzanie medzi nimi je užitočné.
"Přepínat paradigmata je vlastně šikovné. Dává nám to slobodu uvažovat o jakémkoli magickém problému z různých uhlů. Řekněme například, že chci najít zloděje. Mohu vyslat ducha, aby to udělal za mne. Mohu použít talisman a vyslat jeho energii, aby to udělala. Mohu se přesvědčit, že zloděj už je chycen a odpykává si svou krádež. Mohu sémiotický obraz zloděje spojit se sémiotickým obrazem policie a nechat symboly, aby si spolu nevyhnutelně pohrály. Všechny tyto cesty vedou ke stejnému cíli, ačkoli některé jsou užitečnější než jiné. Nejlepší výsledek budou mít pravděpodobně ty s největším estetickým dojmem. Nikdo není povinen pracovat pouze s duchy, jako při malování krajinek není nikdo povinen používat jen vodové barvy."
Autor zdôrazňuje potrebu magickej praxe a výrazne preferuje hravý prístup k mágii, oslobodený od chtivosti výsledkov. Takéto uvoľnenie má napomáhať efektivite operácií. Úspech považuje len za vedľajší účinok, kým potešenie z praktizovania cíti stále.

Kapitola 2 - Symboly, znamenia a sigílie
Ak niekto vysloví podstatné meno ako "stolička" (ktoré je tiež symbolom), každý poslucháč si predstaví stoličku po svojom. Každý zo symbolov sa odvoláva na iné symboly a tak spolu tvoria sémiotickú sieť. Možno neexistuje žiadna podstata mimo tejto siete symbolov, na ktorú by symboly odkazovali. Zmysel niektorých symbolov je v spoločnosti určený náhodne. Zmysel ďalších je určený obmedzenejšie - ak existuje vzťah medzi zobrazovaným javom a zobrazením, hovoríme o ikonickej kresbe.
Ak chceme používať symboly tradičných systémov, mali by sme sa oboznámiť s ich významom a neignorovať ich nevyhovujúce atribúty, ale skôr ich inteligentne pozmeniť, čo si vyžaduje detailné oboznámenie s nimi v ich kultúrnom kontexte.
Čitateľovi je ďalej predstavený päťprvkový model živlov (kde piaty je éter), ktorý mnoho mágov používa ako základný symbolický systém. Cvičenie použitia živlových symbolov ukazuje príklad, ako do jednoduchého rituálu dostať čo najviac symbolov zhodných s cieľom. Nielen použité predmety, volané bytosti, ale aj poloha či obrátenie tela by mali niesť dopredu prepracovaný význam. Ak mág nenachádza všetko potrebné v hotových systémoch, začne si vytvárať vlastný systém. Môže tak učiniť vysoko plánovane, alebo podľa momentálnej potreby. Tabuľky korešpondencií sú pri tom nápomocné.
Žiadna kniha pojednávajúca o postmodernej mágii by nebola kompletná bez zmienky o sigilickej mágii. Sigílie či sigilá sú symboly, ktoré zašifrovane reprezentujú prianie. Tým, že ich vytvárame na mieru k cieľu, neobsahujú prebytočné, nevyhovujúce atribúty iných, všeobecne známych symbolov. Spôsoby, akým sa dajú sigílie vytvoriť sú rozmanité - od pospájania písmen z vety vyjadrujúcej želanie, preskladania a zašifrovania ikonickej kresby želania po intuitívnu metódu podobnú automatickej kresbe pri predstavách cieľa. Intuitívne sigílie považuje Dunn za obzvlášť mocné, pričom ďalšou ich výhodou je, že môžu vyjadrovať nekonečne podrobné ciele. Sigílie sa nabíjajú pomocou zmenených stavov vedomia o ktorých pojednáva kapitola 9.

Kapitola 3 - Magické predmety
Práca s predmetmi umožňuje vložiť do nich predstavy, čím ich mág nemusí znovu rekonštruovať. Mágovi to uľahčuje celú operáciu, navyše takéto predmety možno vytvoriť aj pre inú osobu. Prvé opísané predmety sú talizmany, pričom autor nepoužíva klasické rozdeľovanie na talizmany (prinášajúce želané) a amulety (odpudzujúce nepríjemnosti). Talizmany sú buď určené na dlhodobé používanie, alebo jednorazové použitie nasledované zničením talizmanu po vyplnení cieľa. Konsekrujú sa, teda posväcujú, aby sme ich chápali ako predmety magického použitia. Najvhodnejšie je, keď si mág talizman sám navrhne aj zostrojí. Dunn si ich vytvára čo najkrajšie, pretože (v celej knihe) zdôrazňuje vplyv estetického pohnutia pre efektivitu mágie. Reakcia na predmet by mala byť silná a prebudiť emócie, ktoré nemusia byť nutne iba príjemné. Dve cvičenia predstavujú autorove vlastné príklady rituálov na konsekráciu talizmanu.
Ostatné magické predmety pomáhajú mágovi v širšej škále rituálnych činností. Konsekrujeme ich podobne ako talizmany, teda im dávame nový "život" ako magickým spojencom. Ich moc by mala počas používania rásť, až si vraj môžu vyvinúť vlastnú "osobnosť". Pokiaľ si ich nevytvoril sám mág, stále môže symbolicky zobraziť ich vytvorenie, alebo podniknúť iné kroky, aby k nim získal osobnejší vzťah. Pri vytváraní predmetu, alebo jeho pretváraní je dôležité sústrediť sa na cieľ, na ktorý má predmet slúžiť. Taktiež by sme nemali žiadnym spôsobom znehodnocovať predmety určené na magické operácie - práve na to upozorňovali staré grimoáre, keď radili nevyjednávať o cene pri kúpe takého predmetu. Pri praxi v exteriéroch treba dbať na zákony krajiny, niekedy totiž obmedzujú dĺžku a tvar nožov a mečov. Nedbanlivosť by mohla spôsobiť problémy s políciou uprostred rituálu. Autor nabáda aj k experimentovaniu s technickými vymoženosťami pre magické použitie, kým tradičnejšie magické predmety podrobnejšie popisuje. Sú to: vzdušná dýka, dýka athame, zvonec, sviečky, lano, pohár, bubon, ohnivá palica, grimoár (kniha duchov), kadidlo, lampa, medicína, olej, pentakel, pentagram, odev, jasnovidecký kameň (či magické zrkadlo alebo kryštálová guľa), barla, meč, palica.
"Používání zvláštních oděvů při magii vyšlo poslední dobou poněkud z módy. Asi proto, že opravdu vypadají blbě."
Magické nástroje by mali byť nabíjané opakovane, najlepšie na začiatku každej operácie. Keďže niektoré menované predmety sa zdajú byť totožne využívané, stručne vysvetlím rozdiely v ich použití. Meč je špecializovaný výhradne na útok a obranu, athame slúži na kreslenie obrazcov do vzduchu, kým vzdušná dýka pochopiteľne reprezentuje živel vzduchu a spolu s ním duševné a analytické schopnosti. Ohnivá palica predstavuje tvorivú silu mága, barla má dodávať oporu a energiu (podobne, ako je klasická barla nástrojom k cestovaniu). Klasická palica zas predstavuje autoritu. Dunn ju považuje za jedinú nutnú pomôcku pre prax a zmieňuje praktiky, ktoré pomáhajú naviazať ju k sebe ako svoju súčasť - nosiť ju nejakú dobu stále pri sebe, spať pri nej. Taktiež pred rituálom oslovuje predmety s pripomenutím ich účelu, čo spôsobí ich nabitie.

Kapitola 4 - Bohovia, duchovia, služobní a škodliví
Je diskutabilné, či duchovia existujú aj nezávisle od psyché pozorovateľa a či vlastne existuje bez pozorovateľa akákoľvek realita. Duchov považuje Dunn za súbor symbolov s vedomím seba a roztrieďuje ich do skupín podľa toho, ako ich vnímal.
Príležitostní duchovia sa nezaujímajú o ľudí, ignorujú ich, no sú priťahovaní mágiou. Nepriateľskí duchovia sú ľuďmi priťahovaní a snažia sa ublížiť, kým priateľskí môžu pomôcť, či už si žiadajú odmenu, alebo nie. Každý človek má svoju jedinečnú množinu priateľských a nepriateľských duchov, teda konkrétny duch sa môže správať inak k rôznych jedincom. Larvy sú priťahované traumami a bolesťou, akoby sa živili ľahšie dostupnou energiou. Patria medzi nich inkuby a sukuby. Archanjeli rôznych systémov sú označení ako sily a mocnosti. Predstavujú živlové a planetárne energie. Prírodní duchovia sú poddruhom spomenutých mocností, sú ochotnejší pomáhať a môžu zastupovať silu celého zvieracieho druhu. Posmrtné entity sú časti bytostí, ktoré boli nažive. Ich stupeň sebauvedomovania býva rôzny. Obvykle nemávajú väčšie vedomosti, ako mali za života. Za posmrtné entity sa často vydávajú iné druhy entít. Bohovia majú širokú škálu pôsobnosti a môžu konať aj mimo nej. Podľa Dunna uctievanie poskytuje bohom podobu a štruktúru, ale nie existenciu, teda navzdory jednému z názorov, ani neuctievaní bohovia nie sú "mŕtvi". Majú vlastnú vôľu a ciele, môžu byť užitoční aj nebezpeční. Entity z iných svetov nezapadajú do predošlých skupín, našu realitu navštevujú len zriedka. Ľudia ich príliš nezaujímajú, majú vlastné ciele. Nejednoznačné bytosti sú akýmsi spojením niektorých z predošlých typov entít.
Pri jednaní s duchmi by prvým krokom mala byť ich identifikácia. Využívame pritom logiku symbolov, napríklad ak si overujeme, či je martický duch tým, za koho sa vydáva, skúsime jeho reakciu na martické symboly. Ak sa zdá, že jeho moc narastá, potom o svojej identite neklamal.
Predložené sú aj rady k boju s nepriateľským duchom. Ak duch odmieta odísť, často funguje imperatív, príkaz. Ak odmieta odísť naďalej, je možné vypožičať si autoritu od božstva svojej preferencie. Útočiť sa dá pomocou náboja hnevu vyslaného zo solar plexu. Ak duch odoláva aj tomu, používa sa nebezpečnejšia technika uzavretia ducha vo svojej rozšírenej aure, kde ho majú stráviť pomocní duchovia.
Evokácie vykonávané v minulosti boli často útočné a hrubé na evokované entity. Zdá sa, že zdravý, partnerský prístup prináša lepšie výsledky, či menšie riziká. Pri takomto prístupe si duchovia môžu žiadať nezmyselné veci, akoby im šlo o symbolický čin. Možno si cenia akt odmeny, nie odmenu samotnú. Niektorí však jednajú aj bez požadovania odmeny.
3 dôležité časti evokácie sú:
1. Ustanovenie autority. V západnej mágii to bolo vzývanie boha, vo východnej mágii prísna askéza, až sebapoškodzovanie (ktoré Dunn neodporúča). Pri samotnom rituále nie je potrebné mať reč pripravenú vopred, no účinok prináša poznať atribúty ducha a použiť ich.
2. Vytvorenie magického puta. Ide o volanie ducha pomocou spomenutých atribútov. Vizualizujeme ducha, jeho sídlo, či vôňu. Ten sa málokedy prejaví fyzicky a tak je vhodné mať poruke médium, či venovať sa jasnovideckej technike.
3. Povolenie k odchodu. Pozostáva z prepustenia ducha, zopakovania jeho úlohy, poďakovania. Operáciu ukončuje zažehnávací rituál aj vtedy, keď sa nezdá, že niečo ostalo nablízku. Priložená ukážka evokácie podáva vzor k napísaniu vlastného rituálu.
Inou formou práce s duchmi je invokácia, teda vzývanie božstva do svojho vedomia, aby ho dočasne riadilo. Operatér tým získava moc, ktorú normálne nemá. Medzi základné rady patria: dlhodobé uctievanie vybraného božstva, obetovanie božstvu (napríklad ovocie, peniaze, čas, kadidlo) a dať božstvu priestor napríklad vo forme oltára. Autor upozorňuje, že bohovia jednajú v súlade s tým, čo si skutočne prajeme, nie pre naše chvíľkové rozmary a opäť ukazuje príklad operácie.
Umelí duchovia sú entity, ktoré si vytvára sám mág. Nevieme povedať, či duchovia z grimoárov nie sú duchmi vytvorenými mágmi pred storočiami. No vytvoriť si vlastných duchov môže byť prínosné, pretože budú lepšie odpovedať našim cieľom a bývajú lepšie ovládateľní. Každému duchovi priraďujeme meno, popis (výzoru, vlastností, cieľov v ktorých má pomáhať) a symbol uľahčujúci interakciu s ním. Priložené cvičenie demonštruje proces vytvárania služobného ducha. Jeho meno aj atribúty nejakým spôsobom súvisia s úlohou, na ktorú ho vytvárame. Kľúč k jeho adresácii býva sigilum zostavené z jeho mena. Dunn zastáva názor, že služobní duchovia sa po čase deaktivujú aj sami a že zabudnutie na ich zničenie nemusí vyvolať problémy. Použitie egregorov, teda duchov tvorených kolektívmi neodporúča, označuje ich za problémových.
Koniec kapitoly je venovaný teórii memov, získavaniu nových poznatkov s pomocou mágie a zamyslením nad tým, čo duchovia získavajú interakciami s ľuďmi.

Kapitola 5 - Mágia jazyka
Základné poznatky o jazyku sú pre nás stále skryté. Nevieme, či komunikácia má nejakú základnú štruktúru, alebo ako pôsobí jazyk v mysli. Každý jazyk je ohromnou zostavou výrazov, pravidiel a výnimiek, ktorou sa dá vyjadriť takmer hocičo.
"Pochopil jsem, že jazyk je zázrak. Je tak hluboce provázán s tím, co nazývám sémiotickou sítí, základní strukturou složitého a chaotického významu, že je to skutečná magická technologie."
Väčšina zo starých civilizácií mala mýtus o jazyku alebo písme. Gréci a Rimania používali v mágii jednoduchý jazyk. Na pliešky vyryli svoje želanie, obetovali zviera a pliešok zahodili. Tieto defixiones zahadzovali do studní alebo iných miest, ktoré pre nich symbolizovali podsvetie, ak sa jednalo o kliatby. Podobná technika prispôsobená súčasnosti vyžaduje napísanie želania na papier a jeho odloženie či zničenie podľa osobných estetických preferencií.
Autor ďalej vysvetľuje použitie cudzích jazykov v mágii. Odporúča učiť sa aspoň dva cudzie jazyky, čo má otvárať novým spôsobom myslenia a úcte k iným. Použitie cudzích jazykov v mágii núti k vedomému aj nevedomému premýšľaniu nad významom správy. K starej angličtine, latine, hebrejčine a gréčtine pridáva autor niekoľko poznámok.
Na zvýšenie moci a dramatickosti rituálu používajú niektorí mágovia takzvané "barbarské slová". Významy niektorých sú stratené či neznáme. Nepochopené zvuky môžu pripomenúť zmenený stav vedomia v ktorom boli vydávané a tým uľahčiť prechod do neho.
Medzi umelé žargóny patria henochiánčina a uranská barbarčina. Henochiánčinu objavil Dr. John Dee v polovici 16. storočia. Slúži na odvodzovanie mien anjelov, ale nehodí sa na iné účely. Uranská barbarčina je výtvorom chaos magikov, má doplniteľnú slovnú zásobu a nemá gramatiku.
Na vytvorenie vlastného magického jazyka je potrebné určiť si jednoduchú gramatiku (ošetrujúcu reprezentáciu času či odvodzovania slov) a vytvoriť slovník, ktorý môže korešpondovať so sústavou sigíl. Do úvahy je nutné brať účel jazyka, teda či má byť určený len na rituálnu činnosť alebo komunikáciu s kolegami. Pri tvorbe slov sú užitočné slová z rôznych jazykov, zlučovanie, anagramy, hranie sa so zvukom v tranze.

Kapitola 6 - Cesty dovnútra a von
O počítačových sieťach a Internete často uvažujeme ako o priestore. Podobnou predstavou nehmotného priestoru, avšak staršou ako kyberpriestor je astrálna rovina, ktorú predpokladajú mágovia už storočia. Vďaka nepresnému pojmu "astrálneho cestovania" môže dochádzať k omylom ohľadom používania rôznych magických techník.
Prvou z týchto techník je videnie na diaľku, pri ktorom mág prenesie svoje centrum vnímania mimo svoju nervovú sústavu. Priložené sú dva cviky, ktoré túto schopnosť pomáhajú formovať. Dunn považuje videnie na diaľku za jednu z najťažších techník. Vo svojich skúsenostiach nemohol ľubovoľne posúvať svojím pohľadom, niekedy sa pohľad prenášal aj mimo želaných oblastí. Inokedy môže dôjsť k zámene zmyslových podnetov (napríklad medzi sluchom a zrakom), či nesprávnej kontrole miesta, kam bola presunutá pozornosť.
Druhou technikou je astrálna cesta. Úlohou cvičiaceho je uviesť sa do tranzu a predstavovať si osobu vo svojom astrálnom chráme. Potom vizualizovať vnímanie z pohľadu danej osoby a pokračovať v oživovaní ďalších zmyslov - sluchu, čuchu a pohybového vnímania. Až keď sú po tréningu všetky zmysly dostatočne ostré, malo by sa pokračovať v ceste, napríklad prejdením dverami so symbolom cieľa. Väčšina astrálne cestujúcich praktikov sa pýta, či nejde len o prejavenú fantáziu. Istým spôsobom ide o "skutočné fantazírovanie". Vnímané svety by mali obsahovať podrobnosti, ktoré zmyslami vnímame aj v bežnom stave vedomia. Stretnuté bytosti sa správajú podľa svojich záujmov, nastávajú prekvapivé situácie, či dokonca nepriateľské útoky. Ďalšími indíciami, že cesta prebieha správne je necítenie fyzického tela, jeho stuhnutie a získavanie znalostí, ktoré by sa nezískali bežnými prostriedkami.
Mimotelesné zážitky a zážitky blízkosti smrti považuje Dunn za inú kategóriu skúsenosti, aj keď majú s predošlými niečo spoločné. Domnieva sa, že zomierajúci možno putujú na iné miesto, ako do roviny utvárania (čo je jeho výraz pre astrálnu rovinu).
Podľa presvedčenia niektorých šamanov má astrálna sféra tri "poschodia". Každé z nich má svojich obyvateľov. Najnižšie zodpovedá podsvetiu, ktorého obyvatelia radi klamú. Dajú sa v ňom nájsť stratené veci a poznatky. Stredný svet sa podobá idealizovanej zemi. Mága tu očakávajú jeho spojenci, existuje v ňom jeho astrálny chrám. Najvyššie položené je sídlo božských bytostí, kam sa cestuje ťažko, hlavne ak k tomu nie je dobrý dôvod. Priblížiť sa mu považuje Dunn za nebezpečné - napriek tomu je to zdroj inšpirácie a sily.
"Je zajímavé, že astrální rovina má svůj typ počasí. Bouře v astrální rovině může pohánět velké množství lidí, kteří trpí zjevným hněvem, vztekem, bolestí či nenávistí. Například po většině neštěstí, přírodních i způsobených člověkem, trpí astrální rovina ve všech třech oblastech divokými (a podivně krásnými) bouřemi. Ty odrážejí nejen bolest a utrpení mága, ale i bolest a utrpení těch, které neštěstí postihlo. Těmto bouřím lze nejlépe odolat tak, že nebudete do astrální roviny vstupovat, dokud se neurovnají záležitosti, které je způsobily."
Nakoľko každý symbol má svoju oblasť v strednom svete, je možné skúmať aj tie - či už sú to svety štyroch živlov, kabalistických sfér alebo iné. Priložený príklad ukazuje autorovu cestu do sefiry Jesod. Keďže cesty do astrálu mávajú symbolický charakter, pátrať po ich význame býva podobné výkladu snov.
Posledný cvik kapitoly slúži na vytvorenie duchovnej bytosti, učiteľa podľa zoznamu želaných vlastností. Po vytvorení symbolu slúžiaceho ako adresa na túto entitu nasleduje uvoľnenie sa a cesta do astrálneho chrámu. Opäť sa vizualizáciou vytvorí tretia osoba, s ktorou si mág prepojí všetky zmysly. Je možné, že sa tu objaví aj mágov spojenec, väčšinou vo zvieracej podobe. Pokračuje sa prejdením bránou, dierou v zemi alebo medzi stĺpmi so symbolom učiteľa. Krajina za dvermi bude iná. Po nájdení učiteľa s ním hovoríme o jeho prístupe k mágii a opýtame si slovo sily, ktoré napomáha kontaktu. Pre návrat vizualizujeme napríklad absorbciu astrálneho tela hmotným.

Kapitola 7 - Mágia na ulici
Niektorí mágovia dlhodobo pracujúci v ústraní si účinky svojej mágie len nahovárajú a praktickú zmenu nevedia prejaviť. Ak mágia funguje, mala by fungovať rovnako, ak je vykonávaná na verejných miestach, pomocou nenápadných symbolických úkonov. Kľúčom k mágii na ulici je podľa Dunna "kotva" - gesto, ktoré sme pomocou uvoľnenej meditácie spojili s konkrétnym stavom mysle, aby sme ním tento stav vedeli ľahšie navodiť. Dunn pravdepodobne vychádzal z poznatkov neurolingvistického programovania, v ktorom sa kotvy tiež používajú. Okrem navodenia stavu vedomia sa kotvy dajú používať aj na iné magické činnosti, napríklad na zmenu spôsobu, akým nás ostatní ľudia vnímajú.
Aura okolo ľudského tela býva chybne interpretovaná ako merateľné a fotografovateľné energetické pole. Podľa Dunna je aura symbolické pole tvorené farbami, ktoré súvisia s náladou subjektov a pre pozorovateľov sa líšia podľa ich interpretácií. Okrem vizuálneho vnemu môže byť aura vnímaná aj inými zmyslami. Vnímanie aury pomáha v liečení, či manipulácii s druhými, čo nemusí byť tak neetické, ako to znie. Bežné jednanie mimo mágie je taktiež manipuláciou a podobne, ako nie každý pozná mágiu, nie je každý presvedčivý zhovorčivosťou. Jednou z metód manipulácie je použitie chápadiel ktoré necháme vizualizáciou vyrásť zo solar plexu. Po dotknutí sa chápadlami možno ľudí prinútiť k jednoduchým akciám ako postavenie sa, obzretie či dokonca ich znehybnenie.
V rámci úvahy o ospravedlnení magického vplyvu sa autor zaoberá aj vzťahom medzi mágiou a politikou a prechádza k popisu štítu, obrannej technike proti útokom iných mágov. Štít má byť nepreniknuteľnou bariérou, ktorá môže byť aj ozdobená a možno ju vizualizovať viacerými zmyslami. Nemal by však mať formu, ktorá by okolie provokovala. Mnoho mágov používa štít takmer neustále, čo je podľa Dunna prehnané. Pri pocite magického útoku radí neprepadať strachu, pri každej možnosti strach skúmať, akceptovať, hľadať jeho zdroje a taktiež cvičiť svoje sociálne schopnosti - čo nejeden okultista potrebuje. Pre jednanie so strachom či magickú prax je možné vytvoriť si zvláštnu persónu, ktorá má byť mágovým schopnejším, najduchovnejším ja. Podobné persóny si vytvárame aj spontánne podľa situácie, v ktorej práve sme. Na svet sa dívame cez rôzne masky sebaponímania - čo však leží pod nimi? Zrejme neexistuje v jadre človeka žiadna osobnosť, iba vedomie prebiehajúce medzi persónami. Toto vedomie nazýval A. O. Spare kia.

Alexander Stainforth - Stíny z domu temnoty

9. června 2015 v 9:41 | Executor |  Umenie, popkultúra
Alexander Stainforth - Stíny z domu temnoty

Vydalo: Beletris, Praha, 2007
Žáner: Horor
Rozsah: 125 strán

Rodina Hillovcov pozostáva z manželov Amandy a Eddieho, a ich malej dcéry Kate. Kvôli podozreniu z nevery hrozí Amande a Eddiemu rozvod. Amanda tak býva so svojou dcérou v podnájme. Už od detstva ju občasne mátajú nočné mory, v ktorých ju k sebe volá hlas za dverami v tajomnom dome. Dostáva sa k dverám stále bližšie, až ich v jednom sne otvorí. Z tunelu za dverami vystúpi tieň. Amandu zaskočí, keď aj mimo snov zbadá tieň pri dverách svojej kúpeľne.
Po desaťmesačnom trucovaní sa Amanda nasťahuje späť k Eddiemu a jeho matke, Maggie. Kate po nastúpení do prvého ročníka školy si kreslí výjavy s rodinou, na ktorej je vedľa Amandy tieň. Navyše si vytvorí imaginárneho priateľa, napriek tomu, že ju ostatné deti obľubujú.
Amanda sa s Eddiem pokúšajú splodiť ďalšie dieťa, až Amanda otehotnie. Amandine sny sa opakujú a odhaľujú stále viac z minulosti jej rodičov. Sny sú postupne dopĺňané dennými víziami, v ktorých cítiť nebezpečenstvo, až smrteľnú hrozbu...


Zadná strana knihy neklame, ide o poctivý "klasický horor". Páčilo sa mi, ako ukážkovo bolo napätie pomaly stupňované. Užíval som si konšpirovanie nad tým, ako príbeh skončí a nepodarilo sa mi to vôbec odhadnúť. Hoci záver sa mi zdal štipku prehnaný, dielo hodnotím dobre. Trochu mi vadili preklepy. Ide o príbeh, ktorý sa dá prečítať za jeden deň, keďže kniha nemá veľa strán a je malého formátu. Som rád, že som po nej mal iba jeden zlý sen. :)