Výhrady proti takzvaným „bielym mágom“ (1.časť)

28. listopadu 2014 v 18:37 | Executor |  Ezoterika
Výhrady proti takzvaným "bielym mágom"

"To, co jsem považoval za morbidní, ohavné a hanebné, je ve skutečnosti úctyhodné, mysl povznášející, a dokonce nádherné - mé dřívější názory byly pouhým projevem odvěké lidské přirozenosti odvracet se od všeho, co je příliš odlišné, bát se toho a nenávidět to."
Howard Phillips Lovecraft - Šepot v temnotách

V tomto texte sa vynasnažím vysvetliť, čo sa mi nepáči na názoroch rôznych super-pozitívnych "bielych mágov" a podobne ezotericky zameraných osôb. Bude to súvisieť s mojím pohľadom na svet a snáď tento text poslúži ako stavebný kameň lepšej komunikácie a porozumenia medzi tými, ktorí ich sú schopní. Niektoré myšlienky budú tvrdšie, no budú viac konštruktívnou kritikou, ako nabádaním na nehumánne správanie. Aby však čitateľ lepšie pochopil nasledovné myšlienky, približne si definujme dva rozdielne typy vnímania sveta, charakteristické hlavne pre rôzne druhy ezoterikov.

Vedomie zamerané na moc
"Svet okolo seba vidím ako bojisko a chaos, spolupôsobenie rôznych síl, z ktorých svoje dosiahnu len tie najväčšie. Od nešťastného a nenaplneného života ma delí iba moja vlastná šikovnosť a moc. Nech už budem chcieť čokoľvek, práca na tom bude vždy len na mojich ramenách. Všetky neúspechy a popálenia, ktoré som zažil, boli spôsobené nedostatkom mojej múdrosti, alebo moci. Kde je v tomto svete nejaký vyšší princíp, vyššie vedomie? Žiadne nevidím, akoby záležalo len na egu a schopnosti tvarovať tento svet podľa svojho priania. V poriadok na svete neverím, stalo sa už priveľa vecí, ktoré sa nemali stať. Niečo na tomto svete predsa len nesedí: Ako to, že lepšie ako ja bývajú oceňovaní jedinci, ktorí ničím -a už vôbec nie silou- nevynikajú? Každopádne, ja posudzujem, čo je pre mňa správne a čo nie. Necítim, že by mi malo byť niečo zakázané, okrem toho, čo si nedovolím sám. Ak predsa existuje niečo, čo stojí nado mnou, je to pre mňa nedôveryhodné. Môže ma to ohroziť a to nedopustím - urobím všetko preto, aby som to prerástol."
Ako jasne vidno, takéto vedomie apeluje na "hrubú silu" a stav sveta vidí ako výsledky konania, nie ako prejavy vyšších princípov. Hovorím schválne o vedomí a nie človeku, keďže hocikto môže v inú dobu vnímať svet odlišne, napríklad druhým tu uvedeným spôsobom. Človek v tomto vedomí je náchylnejší na hnev z nedocenenia, nevnímanie vlastnej hodnoty, nihilizmus a nenásytnosť.

Vedomie zamerané na harmóniu
"Teším sa zo sveta okolo seba, ktorý je priateľský a pomáha mi samotnou svojou podstatou. Dokážem byť uvoľnený a drobné nepríjemnosti mi viac už nevadia. Ani zlé správanie ľudí ma neznepokojuje, dokážem ho chápať. Na dobré správanie predsa nie som odkázaný a v tom spočíva moja sloboda. Je tu niečo vyššie, s čím sa cítim byť v súlade. Už viac nelipnem na svojich želaniach, stačí mi, ak zotrvávam v tomto súlade, viac nepotrebujem. Moje vedomie len tak poletuje ako pierko. Vidím, že dokážem pomáhať ľuďom okolo a aj preto dokážem milovať samého seba a veriť, že nie som bezvýznamný. Som súčasťou celku a obohacujem ho. Pri pohľade na šťastie svojich priateľov verím, že svet je v poriadku. Keď na sebe pracujem, vidím, koľko veľa sa ešte potrebujem učiť a to ma napĺňa pokorou. Čo je väčší prejav sily, ako zvíťazenie nad vlastným egom? Práve v súlade s "vyšším ja" je skutočná moc s ktorou príjemne plynie život. Chápem, že vlastné ego nie je tým, ktoré najlepšie vie, čo je pre mňa správne. Ak sa mi niečo nepodarilo, výsledok by nebol pre moje dobro a vyššia sila ma ochránila od následkov takej zmeny."

Tieto opisy stavov mysle možno pripomínajú rôzne filozofie, no zostavoval som ich podľa svojich prežitých myšlienok. Harmonické vedomie zažívam o dosť zriedkavejšie, ako mocenské vedomie, ktorým som silnejšie ovplyvnený, čo bolo rozhodujúce pri formulovaní tohto článku. V abstraktné kvality síce verím, ale nemám sklony hľadať za každou udalosťou a skutkom "vyššie zákony", či karmu. Preto mi je doteraz bližší prvý, dobyvateľskejší prístup. Nakoniec, nebýva práve snaha o to nemusieť byť zodpovedným a pokorným jednou z príčin túžby po moci? Samozrejme, aj mocensky orientované vedomie môže mať svoje výhody - odolnosť, sebakritika, či zotrvávanie v práci, aj keď zatiaľ nepriniesla výsledky.
Pre čítanie ďalších riadkov je potrebné pochopiť dva fakty:
1. Kým v predošlých riadkoch som predstavil skôr pozitíva vnímania sveta harmonickým vedomím, v nasledovných riadkoch predstavím negatíva, ktorých sa často podobne orientované osoby dopúšťajú a svoju oponentúru.
2. Reagujem na rôzne myšlienky rôznych ľudí, preto protirečenie si myšlienok, na ktoré budem reagovať, ešte neznamená moju autorskú chybu v logike.

Výhrady proti názorom "bielych mágov"

1. Morálka ako povinnosť?
Kým niekto považuje dodržiavanie morálnych zásad za akúsi povinnosť či nutnosť, ja to beriem ako dobrovoľné rozhodnutie. Správam sa tak, ako považujem za primerané, pomáham priateľom, pretože ma to (aspoň na chvíľu) napĺňa. No nemyslím si, že za to budem odmenený, ani si nemyslím, že ľudia správajúci sa nemorálne za to budú potrestaní. Očakávam od toho teda len vyjadrenie svojho presvedčenia skutkom. Hovoriť o samotnej morálke či etike ma často irituje, obe mi pripadajú ako relatívne pojmy, ktoré už pomaly strácajú svoj zmysel. Preto radšej hovorím o lojalite k priateľom a spoločenskom prínose. Umiernené správanie je možno potrebné pre život v spoločenstve, ale to neznamená, že je nejako prepojené s vyššími zákonmi univerza. Okrem toho, pomáhať iným len na základe pocitu, že "musíme" zaváňa nútenou pretvárkou. Taktiež nevidím dôvod, prečo by som sa mal viazať k čestnému správaniu sa voči niekomu, kto sa nespráva čestne.

2. Hrdinovia z rozprávok a príbehov
Rozprávky, dobrodružné filmy a podobné médiá do nás od malička tlačia myšlienku, že tí hrdinovia, ktorí pôsobia ako dobrí a pokojní, sú zároveň znalcami pravdy. V dôsledku toho je pre niekoho ťažkou herézou už len naznačenie, že majster Yoda z Hviezdnych vojen napriek svojej mierumilovnosti nemusel automaticky mať pravdu vo všetkých svojich názoroch. Aj keby tomu bolo podobne, je potrebné sa opýtať: Ako sa takéto postavičky dostali ku svojmu osvieteniu? Z čoho pramení ich presvedčenie v "dobro"? Takéto príbehy málokedy ukazujú minulosť pozitívnych hrdinov, ktorá mohla byť plná chýb, nemorálnosti a negatívneho jednania. Samozrejme sa nesnažím ospravedlňovať robenie chýb z nezodpovednosti, iba sa pozastavujem nad otázkou: Ako vôbec môže byť majstrom niekto, kto sa v minulosti nedopúšťal chýb?
Predpoklad, že ak sa niekto prezentuje ako múdry, dobrý a pokojný, tak by pre nás mal byť automaticky správnym mienkotvorným médiom, je jednou z vecí, proti ktorým týmto článkom bojujem najviac.

3. Duchovný snobizmus
Tak, ako je rozdiel chcieť pomôcť a chcieť sa zavďačiť, je rozdiel aj medzi tým pestovať si ideály, aké vyznávame a snahou byť s nimi spájaný. Práve hyper-pozitívnych jedincov, obzvlášť mladšieho veku zvyknem podozrievať z toho, že ich jedinou činnosťou je vlastne pózerstvo v rámci takých vlastností, aké sú pre nich chvályhodné. Ide o zapieranie seba nie kvôli transformácií sa, ale kvôli pretvárke v snahe získať uznanie a byť naoko lepšími, ako zvyšok spoločnosti. Vidieť na sociálnych sieťach "slniečkárky" píšuce absolútne infantilné vyjadrenia napriek "27 rokov štúdia mágie" nie je nič neobvyklé. Také správanie má ešte aj logickú chybu - aby oklamaná spoločnosť ocenila týchto jedincov obdivom po ktorom túžia, musela by najprv vyznávať rovnaké ideály, ako oni. Ja osobne si radšej priznám svoje chyby, vediac že o mieru úprimnosti ich bude viac, no aspoň sa posunú bližšie k riešeniu. Zdá sa, že jagavé brnenie nerobí zo svojho nositeľa rytiera... a býva otázne, či neskrýva poriadneho idiota. V listárni CyberTempli to vyjadrili slovami: "Poznali jsme takovou spoustu "slušných" hajzlů, že je nám z nich na zvracení."

4. Presvedčenie o pokroku
"Bieli mágovia" zrejme predpokladajú, že znamením rozvoja osobnosti je vždy lepšie a mierumilovnejšie správanie sa. Možno dokonca podľa miery milého správania posudzujú duševnú vyspelosť iných osôb. Prečo by vyspelejší človek vždy mal byť viac po vôli spoločnosti? Nemôžem sa stotožniť ani s takým postojom. Pre mňa pokrok znamená niečo iné: byť o stupeň viac takým, akým som si vybral, nech to spoločnosť vníma akokoľvek. Nemôžem vystáť, keď niekto núti iných ľudí do milého chovania. Také "dobro" je presadzované fanaticky a práve preto stratilo svoju podstatu. Snaha o duchovnosť bez slobody je milo sa tváriacou tyraniou.

5. Paradox "vyššieho" zámeru a božský plán
Viere vo vyšší zámer či "vyššie ja" veľmi nerozumiem. Myslím, že ide o dosť paradoxnú vieru, prinajmenšom zle formulovanú. Ak tieto abstraktné kategórie nejakým spôsobom kontrolujú a obmedzujú človeka v jeho živote -už len predurčením, čo by mal robiť-, potom sa mi nezdá správne nazvať ich "vyššími" v zmysle duchovnosti. Násilné presadzovanie sa na úkor bežného ľudského vedomia nie je príliš duchovným, však? Ide o podobný paradox, aký už dávnejšie opísal Ophagor: Boh, ktorý vnucuje svoju vôľu všetkým bytostiam, ktoré stvoril, je potom najviac egoistická a satanistická bytosť.
Ak veríme v existenciu Božského plánu, na základe akých kritérií potom môžeme určiť čo bolo v súlade a v protiklade s ním? Ako môžeme vedieť, že to, čo sa javí ako svojvôľa nebolo v súlade s plánom? A pokiaľ niekto takýto "Božský plán" poruší, dokáže tým, že sme ho v skutočnosti nepoznali a že sme mali iba falošnú predstavu, aký by mal byť?

6. Najväčšia tma pod lampou
Každý z nás zrejme robí to, čo považuje za potrebné a užitočné - aj tí, ktorí seba vidia najčastejšie ako učiteľa a pomocníka pre iných, takmer až nasilu. Pozor teda na to, či práve tieto osoby v skutočnosti nepociťujú nedostatok pomoci a vedenia - a či nie sú zároveň tými, kto ich najviac potrebuje.

7. O detskej dobrosrdečnosti
Učitelia pozitívneho myslenia často hovoria o deťoch ako o tých najsrdečnejších a najčistejších ľuďoch, z ktorých by sme si mali brať príklad. Väčšinou neudajú ani aké staré deti vlastne myslia. Hovoríme o tých istých deťoch, ktoré v jednu chvíľu plačú kvôli poškodeniu neživej veci a o niekoľko hodín dokážu zabíjať zvieratá pre zábavku? To mi príliš srdečné nepripadá. Myslím, že deti vystihuje predovšetkým nevedomosť, pokiaľ za spomenutú "čistotu" nechceme považovať absenciu svedomia. Keď som bol dieťa, trojkolkou som prechádzal cez mravce, teraz by sa mi podobná činnosť vôbec nepáčila. Tiež som mal slabú pamäť, nechápal som iróniu a moje vnímanie sveta obsahovalo len málo logického pochopenia skutočností. To všetko jednoznačne poukazuje na zlú kvalitu detského vedomia.

8. Predsudky voči nekromantickým operáciám
Názor, že nekromantia je "zotročovaním duší" je popkultúrnym dedičstvom, ktorému je schopný uveriť nejeden ezoterik. Myslím, že tak ako hmota a energia, aj časť vedomia sa môže stať istou formou odpadu - a práve ten je kontaktovaný nekromantiou. Podľa Patricka Dunna, duchovia nezvyknú mať viac informácií, ako mali počas života. Sotva by teda šlo o komunikáciu so samotnou dušou, preto nekromantia nie je vytrhávanie duší zo spánku, či dokonca usmrtenie človeka v jeho ďalšej inkarnácii, ako bolo tiež roztrubované.

9. Predsudky voči materialisticky zameranej mágii
Veľmi často objavujúcim sa názorom je, že mágia by mala slúžiť výhradne "duchovne a neegoisticky". Malo by ma mrzieť, že nežijem z lásky a že chcem nielen žiť, ale žiť dôstojne a až potom získavať poznanie a deliť sa o neho? Možno by mi na toto "bieli mágovia" odpovedali, že pri správnom poznaní príde všetko ostatné samé a preto by mi malo ísť o osvietenie, nie o moc. Dobre teda... ľudia vo svete trpia problémami, na ktoré nemajú dosah a civilizácia speje k zrúteniu sa. No nám by malo ísť o osvietenie. Aké "chvályhodné" vyzdvihnúť svoje vedomie, uniknúť všetkému tomu utrpeniu - a nezlepšiť okolitý svet ani o štipku, ponechať v utrpení všetkých ostatných. Myšlienka, že každý potrebuje prejsť cez svoje vlastné utrpenie, kvôli zisku poučenia mi pripadá ako úvaha typu "keby bolo keby" a ľahko sa môže stať výhovorkou pre nečinnosť, ale aj zásterkou faktu, že druhým nedokážeme pomôcť. Samozrejme sa často hovorí aj o odmenách za magické služby, v čom nevidím problém etiky, ale problém spoľahlivosti.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Hrobárová Dcéra Hrobárová Dcéra | Web | 12. prosince 2015 v 16:02 | Reagovat

Dosť trefný článok :-) o takýchto cvokoch by sa dalo tiež rozprávať nekonečné príbehy :-D

2 Executor Executor | E-mail | Web | 12. prosince 2015 v 18:31 | Reagovat

[1]: Och, ty čítaš ale rýchlo! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama