3-krát Prečo

7. srpna 2014 v 9:39 | Executor |  Úvahy, myšlienky
3-krát Prečo

Je načase vysypať z hlavy krátke myšlienky, ktoré na seba len málo nadväzujú. Pozrieme sa na moje odôvodnenia, prečo sú niektoré typy jednania neužitočné.

1. Prečo je odsudzovanie na nič?
Napriek tomu, že sám sa odsudzovania ľudí dopúšťam často, som si na jednom svojom zážitku uvedomil, prečo to nie je dobré. Bol to zážitok, v ktorom som bol odsudzovaný ja. Mal som svoj pohľad na vec, svoj cieľ, o ktorom ostatní nevedeli. A tento môj pohľad bol správny. Obmedzená perspektíva kolektívu však nemohla pripustiť iný náhľad, ako ich vlastný. Na základe toho som si uvedomil, že to podobne môže byť vo väčšine nezhôd - že naša obmedzená perspektíva je zdrojom problémov. Ten, kto je spoločnosťou odsudzovaný, teda pokojne môže mať pravdu a jedinci, ktorí ho odsudzujú sa môžu veľmi mýliť, aj keď je ich viac. Asi je lepšie viac sa pýtať, menej sa uzatvárať.
Celkom vtipne mi pripadajú ľudia, ktorí sa snažia pôsobiť vysoko "duchovne" práve pomocou toho, že údajne neodsudzujú. Ak by som sa ich opýtal, prečo to nerobia, pochybujem, že by mi vedeli jasne vysvetliť svoje dôvody. Ja mám dobrú osobnú skúsenosť, ktorá mi rezonuje v pamäti a napriek tomu sa tejto chyby dopúšťam. Ako sa potom správajú ľudia bez skúsenosti? Buď odsudzujú ďalej, vybudujú si obdobné porozumenie a empatiu, alebo ich iba predstierajú, aby robili dojem svojím "osvietením". Tretia skupina sa dopúšťa duchovného snobizmu.

2. Prečo je predvádzanie sa na nič?
Predvádzanie sa mi vždy akosi smrdelo. Moja vnímanie je v tomto zrejme deformované, totiž takmer každé dvorenie sa mi pripadalo buď ako predvádzanie, alebo podliezanie. K obom cítim rovnaké zhnusenie. Pokiaľ nemám (k zdeseniu svojich priateľov) hyper-vtipnú náladu, preferujem byť v spoločnosti v ústraní.
Myslím, že je vcelku zbytočné sa predvádzať, jednak to inteligentných a pozorných ľudí od vás odoženie, jednak má každý iné ideály, ktoré považuje za hodné obdivu. Uvediem príklad. Ak by vedľa mňa stál majster sveta v hode guľou, asi by mi to bolo ukradnuté. Šport ma nezaujíma a tak športovcov neobdivujem. Iné by to bolo, keby bol na blízku niekto zo spisovateľov, ktorých uznávam a sú pre mňa skutočné "hviezdy".

3. Prečo nemá zmysel sa porovnávať?
Ako som napísal na niekoľkých predošlých riadkoch, každý z nás má iné hodnoty, ideály, ktoré vyznáva. Dôsledkom toho je, že všetci máme vlastné priority práce, ktorú chceme na sebe vykonať. Budujeme sa v úplne odlišných oblastiach, navyše máme k týmto oblastiam ešte priradené vlastné stupne priority. Okrem toho samozrejme začíname s odlišným talentom a množstvom iných vlastností. Z toho vyplýva, že porovnávanie sa s inými jedincami je vlastne zbytočné.
Mám dosť silné sklony porovnávať sa s inými, čo sa týka osobného života. Zrejme by som to mal zanechať čím skôr, pretože mi to prináša len hnev a utrpenie. Pre ego je zničujúce vidieť, keď sa vo vzťahoch darí osobám, ktoré na sebe nepracujú ani z polovice tak, ako vy, prípadne keď im v skutočnosti na ľuďoch nezáleží a tak sú "dobrí" len navonok. Užitočnejšie by malo byť porovnávať sa len s "minulým ja" vzhľadom k nejakému časovému obdobiu a snažiť sa každým dňom prerásť seba.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama