Červenec 2014

Dnešná doba; čo ma baví

24. července 2014 v 20:27 | Executor |  Úvahy, myšlienky

Rád by som charakterizoval, ako dnešnú dobu vidím a čo sa mi na nej najviac páči.
Ľudia sa často venujú "moderným koníčkom", ako sú počítačové a konzolové hry spolu s ich mutliplayerovou podobou, sledovaniu seriálov a filmov, surfovaniu po internete, airsoftu, sledovaniu vtipných videí a "ajťáckemu" (IT) humoru. Zároveň však máme k dispozícii tradičnejšie činnosti, akými sú čítanie inšpiratívnych kníh, snaha o vlastnú tvorbu, kreslenie, šamanizmus, šerm, bojové umenia, cestovanie, prechádzka v prírode a mnohé iné. Toto rozdelenie je pomerne nepresné - napríklad aj v minulosti sa ľudia mohli venovať hudbe alebo knihám, mali však k nim horší prístup a ich množstvo a umelecké žánre boli obmedzenejšie.
Inšpiratívne je pre mňa práve to, že sa v dnešnej dobe prelína moderné aj tradičné, že sa v našich životoch spájajú "nové" a "staré" veci. Napriek problému financií a času máme v dnešnej dobe skutočne veľmi široký priestor na konzum, ale aj na tvorbu. Čím sú myšlienky dostupnejšie, tým viac budú ľudia vďaka nim produkovať nové myšlienky. Sme obklopení fenoménom "myšlienkovej emergencie".
Iste, dá sa proti tomu aj namietať. Niekto zastáva názor, že moderné umenie je nekvalitné a že v sebe máme stále menej originality a tvorivosti. Faktom je, že mnohé bojové umenia degenerovali na športové, či dokonca estetické formy. Niektoré možnosti sa stávajú zriedkavejšími a zanikajú. Staviame stále nové a nové predmestia na miestach, ktoré boli predtým poľami a ešte predtým lesmi... Zanikajú aj nádherné remeslá, ako sú kováčstvo a spracovanie kože. Napriek týmto negatívam sa mi žiadalo povedať, že ma pestrosť súčasných možností teší a som za ňu vďačný.

Automatizácia organizácie?
Ľudia súčasnosti majú mnoho pracovných úloh, povinností, ale aj nápadov. Som zvedavý, ako sa posunieme v plánovaní času a vo vybavovaní úloh. Dnes nás sprevádzajú mobilné telefóny neraz plné poznámok a udalostí v kalendári. Modernejšie z nich sú synchronizované s inými zariadeniami. Myslím, že do niekoľkých mesiacov alebo rokov sa môžeme tešiť na automatizovanejších osobných asistentov v podobe softvéru, ktorý bude naše poznámky triediť podľa ich významu a dôležitosti, a podľa toho, či patria k pracovným, alebo súkromným záležitostiam. Taktiež bude kontrolovať podľa významu, či sme nezaznačili duplicitnú poznámku a optimalizovať náš časový rozvrh. Vo vzdialenejšej budúcnosti, zariadenia aj samé rozoznajú, ktorú z poznámok sme vybavili vďaka masovému používaniu rozpoznávania obrazu a metód umelej inteligencie. Dopracujeme sa k tomu, že nosičom informácie bude takmer každý objekt a materiálny svet sa bude prekrývať s informačným.
V každom prípade je podľa mňa dôležité, aby elektronické zariadenia vedeli pracovať s poznámkami čo na najvyššej úrovni - posielať informácie do iného zariadenia, prevádzať hlasový záznam na text alebo naopak atď.
Vďaka moderným technológiám bude pre nás stále jednoduchšie vyhľadávanie nových kontaktov. Čudujem sa, že už dnes nefunguje možnosť vyhľadávať osoby podľa záujmov s ohľadom na minimalizáciu geografickej vzdialenosti medzi hľadajúcim a hľadanými na najväčších chatoch a sociálnych sieťach. Odhadujem, že na tomto princípe fungujú platené zoznamky. Toto know-how si však nemôžu udržať pre seba navždy.

Čo z toho ma baví?
O možnostiach dneška som už pojednal. Som inšpirovaný čerpaním a predávaním poznatkov, vytváraním nového zo starého. Chcem napomáhať emergencii myšlienok vyjadrovaním toho, čo ešte nebolo vyjadrené. Často mám viac nápadov, než stíham spracovávať. Akým oblastiam sa však rád venujem? Okrem oblastí (Chaos-)mágie a šamanizmu, ktoré sú pre mňa najzaujímavejšie, sa príliš tvrdo nevyhradzujem ani proti niektorým iným, "ľahším" formám ezoteriky. Zaujímajú ma teda aj oblasti, ktoré som vymenoval v prvej časti článku. Rád získavam nové poznatky o prírode, bojových umeniach, starých kultúrach, mytológiách, literatúre, popkultúre či IT-kultúre. Rád tvorím, aspoň zatiaľ vo forme textu; možno by som sa mal vrátiť ku kresleniu, ktoré som často a vcelku obstojne praktizoval v detstve a/alebo sa učiť základy práce s grafickými editormi. Uvedomil som si, že v tvorivom prostredí (t.j. inom ako školskom) sa cítim výborne a že mi robí radosť budovanie vzťahov s tvorivými ľuďmi. Dokonca sa cítim byť hrdý na priateľov, ak prejavujú tvorivé ambície.
Budú však naše kreatívne snahy niekedy v budúcnosti ocenené? Mohli by sme sa živiť tým, čo nás najviac baví? Skeptik by povedal, že je to málo pravdepodobné, ale napriek tomu by sme sa o to mali pokúsiť - spoločnými silami, priatelia. Spolupráca si vyžaduje zodpovednosť - ale pocit, že sme súčasťou niečoho väčšieho, za to stojí.

Michael Harner – Cesta šamana (2. časť)

24. července 2014 v 12:57 | Executor |  O prínose kníh
6. Cvičenie sily
Kapitola Cvičenie sily je tvorená tipmi ku praxi.
Porada so silovým zvieraťom sa vykonáva cestou tunelom za účelom prednesenia otázky svojmu ochrannému duchovi. Ten väčšinou odpovedá neobvyklými pohybmi, alebo šamana prenesie do scenérie, ktorá je odpoveďou. Preto je dobré pamätať si z nej detaily. Na začiatku praxe by malo ísť o otázky, na ktoré sa dá odpovedať kladne alebo záporne.
Veľké sny sú opakujúce sa, alebo veľmi živé sny, ktoré sú správami od ducha ochrancu. Niekedy sa v nich ochranca objaví. Malo by ísť o priame posolstvo, preto by nemalo byť analyzované z pohľadu symbolov. Ak bol sen o nehode, mal by sa nejakým spôsobom stvárniť. Má to vybiť jeho škodlivý potenciál a tak zabrániť jeho realizácii, ktorá by bola deštruktívna. Harner však radí stvárniť aj pozitívne sny, zrejme na ich lepšie ukotvenie vo fyzickej realite.
Obnovenie sily pacienta je možné aj na diaľku, ak je v obvyklej realite mimo dosahu šamana. Ten silové zviera emocionálne a mentálne pošle pacientovi, ktorého si vizualizuje ležiaceho v nemocnici. Potom privolá svoje silové zviera a pošle časť jeho sily do pacientovho zvieraťa.
Cvičiť svoje intuitívne schopnosti je možné aj formou hry. Severoamerickí Indiáni vytvorili hru, v ktorej sú rozdelení na dva tímy. Snažia sa uhádnuť, kto ukrýva kosti v opačnom tíme a zabrániť protivníkom (krikom alebo tancom) uhádnuť, kto ukrýva kosti vo vlastnom tíme. Motivujú sa vysokými stávkami.
"Indiánští doktoři mají velmi mocnou mysl, nemá smysl s nimi hrát... jen na tebe pohlédnou a hned přečtou, kde je kost ukryta... nejedná se o pouhé dohady, prostě to vědí, a ty je nemůžeš nijak ošálit."
Niektorí šamani pripisujú mimoriadnu dôležitosť kryštálom kremeňa a tak ich neustále nosia pri sebe. Považujú ich za najmocnejšie predmety sily, hovoria o nich ako o duchoch pomáhajúcich pri veštení. Získať takýto kremeň sa dá aj v špecializovaných obchodoch s minerálmi, po čom ho autor radí nechať nabíjať na slnku v prírode po dobu 8 dní.

7. Vytiahnutie škodlivých vniknutí
Dva základné prístupy v liečiteľskom šamanizme sú: obnova stratených síl a odstránenie škodlivých entít, teda chorôb a infekcií. Úvod kapitoly pojednáva o duchoch rastlín, teda "pomocníkoch" a ich získavaní. Rastliny v ŠSV vyzerajú ako hmyz (osi, včely, sršne), či pavúky a hady. Zvyšná časť kapitoly sa venuje technikám vysávania chorôb a bolesti. Technika sa začína vstupom šamana do Dolného sveta, kde pravdepodobne narazí na nebezpečný hmyz, rybu alebo plaza zobrazujúceho podstatu choroby pacienta. V takom prípade šaman pocíti hnus a odpor. Vie, že má použiť vysávanie. Vykonáva ho len šaman, ktorý má dvoch pomocníkov rovnakej podstaty, akej je choroba v ŠSV. Pokiaľ takýchto pomocníkov nemá, pokúsi sa obísť nepriateľské zviera a prinesie pacientovi ducha ochrancu. V bežnej realite privoláva svojich pomocníkov pomocou piesne sily. Snaží sa pomocou "videnia cez telo" či vycítením svojou dlaňou lokalizovať chorobu v tele pacienta a opäť privolá duchov-pomocníkov na vysatie choroby. Celou silou začne vysávať chorobu z daného miesta a túto energiu zakaždým vypľúva do pripravenej misy. Uvedené sú aj príklady z takýchto operácií vysávania. Na zachytenie škodlivých entít sa dajú použiť aj tabakové stužky rozložené okolo pacienta sú počas vysávania. Slúžia ako pasca. Po dokončení vysávania ich šaman zroluje do gule, vezme na opustené miesto a rozvesí po vetvách stromu.
Inou technikou, slúžiacou na vysatie bolesti je emocionálne stotožnenie sa s pacientom. Šaman najprv zistí maximum informácií o chorobe či bolesti pacienta, prebudí svojho ochrancu a vymení si s pacientom oblečenie. Obaja tancujú, šaman opakuje pohyby po pacientovi. Svoje ruky pritisne na pacienta a odoberá jeho bolesť, ktorú sám pociťuje. Odbehne preč a bolesť odvrhuje čo najďalej k horizontu. Aj táto technika má skupinovú variantu, ak chce bolesť sňať z pacienta viac spolupracovníkov.

Doslov obsahuje myšlienky venované holistickému prístupu k liečeniu, kooperácii vedeckej medicíny a šamanizmu, perspektíve šírenia šamanizmu.

Dodatok A pojednáva o bubnoch a hrkálkach vhodných na šamanské účely, uvádza zdroj informujúci o ich výrobe a konkrétne odporúčania. Vhodný je napríklad jednohlavý bubon s priemerom 40 až 43 centimetrov, keďže dokáže vyvinúť dostatočne hlasný zvuk a zároveň nie je ťažké s ním manipulovať. Venuje sa aj použitiu audio nahrávok šamanských bubnov a informáciám o workshopoch. Pre praktikov môže byť dôležitá nasledovná úprava techniky:
Osoba, ktorá práve prežíva šamanské putovanie nahlas opisuje svet, ktorý vidí. Prehlbuje to zážitok cesty, oproti mĺkvemu cestovaniu. Kvôli tomuto účelu používa nahrávku bubnov pustenú cez slúchadlá, inak by hlasné bubny zabraňovali spoločníkom počuť celý opis. Zároveň si cestovateľ môže priložiť k ústam mikrofón, ak chce opis cesty zaznamenať diktafónom.

Dodatok B je popisom zložitej varianty hry so skrývaním kostí, podľa Indiánov Ploskolebcov.

Zhodnotenie knihy
Napriek tomu, že knihu považujem a dobrú a určite sa k nej vrátim, vo svojej kritike uvediem niekoľko bodov poukazujúcich na slabší výklad. Za prvé, nie je v nej nič, čo by definovalo Dolný a Horný svet. Z knihy je zrejmé, že Dolný svet môže prežívať každý inak a že obe tieto svety nemožno prirovnávať ku kresťanskému nebu a peklu. O Hornom svete som sa nedozvedel prakticky nič.
Nedostatočne bolo spomenuté aj "stvárnenie snov". Harner mal zrejme na mysli niečo ako malé "divadlo" zohrané podľa sna. O takomto snovom divadle lepšie píše Robert Moss v knihe Vědomé snění, tiež v nej píše o použití bubnovania na vrátenie sa do prežitého sna. Vykonáva sa z dôvodu podrobného preskúmania sna a hľadania znamení či varovných signálov. Otázkou pre mňa ostáva: do akých svetov sa ešte dá dostať pomocou šamanského cestovania? Do útrob svojho tela, či dokonca fiktívnych popkultúrnych svetov?
Taktiež chýba informácia, ako sa udržuje väčšie množstvo duchov bez pitia tabakovej vody alebo tancovania a či existuje šamanská tradícia, v rámci ktorej je korektné vytváranie duchov.

Michael Harner – Cesta šamana (1. časť)

24. července 2014 v 8:49 | Executor |  O prínose kníh
Michael Harner - Cesta šamana

Vydala: DharmaGaia, 2010, Praha
Preložil: Gato
Rozsah: 184 strán

Predhovor k tretiemu vydaniu
Predhovor je venovaný dôvodom oživenia záujmu o šamanizmus. Mnohým jedincom už nestačia dogmatické hlásania náboženstiev, chcú mať svoje vlastné skúsenosti s nehmotným svetom. Záujem o šamanizmus prejavujú aj osoby, ktoré mali skúsenosti s drogami, alebo zážitky na prahu smrti. Hovorí aj o poňatí sveta domorodými kultúrami, ktoré považujú všetko okolo seba za obdarené životom, a tak na zvieratá, rastliny, aj svoje prostredie hľadia ako na príbuzných, rodinu.
Nájdeme tu aj prvú zmienku o technike šamanského cestovania pomocou počúvania bubnovania. Táto metóda je bezpečná, stačí pri nej udržiavať sústredenie a zámer, v opačnom prípade sa praktik vráti do bežného stavu vedomia. Oproti metódam používajúcim drogy má výhodu - nie je tu predurčený časový interval, po ktorý bude mať praktik zmenený stav vedomia.
"Zároveň však klasické šamanské metody účinkují překvapivě rychle. K dosažení výsledků, ke kterým většina lidí může dospět už po pár hodinách prožitků, by jinak potřebovali několik let strávených tichou meditací, modlitbami, zpěvem nebo odříkáváním manter. Už pouze z tohoto důvodu se šamanismus dokonale hodí pro současný život zaneprázdněných lidí, stejně jako se hodil například pro Eskymáky - jejich den byl plný úkolů, na jejichž splnění záviselo jejich přežití. Večery však mohli využít pro praxi šamanismu."

Úvod
Okrem zdôraznenia liečivých možností šamanizmu, úvod uvádza rozdiely v praxi začínajúcich šamanov v rôznych kultúrach. Niektorí spontánne odpovedali na "volanie", ktoré cítili, iní cvičili pod vedením skúsených šamanov. Líšila sa aj dĺžka ich výcviku - od jedného dňa po viac než päť rokov. Pre ďalšie čítanie sú zavedené dôležité pojmy "obvyklý stav vedomia" (OSV) a "šamanský stav vedomia" (ŠSV). V šamanskom stave vedomia nie sú žiadne zvieratá mytologické - napríklad draky sú tam rovnakou "realitou", ako zvieratá, ktoré poznáme aj vo svete zodpovedajúcemu bežnému stavu vedomia.
Prax šamanizmu predstavuje ako vzrušujúcu metódu, vedúcu často ku krásnym zážitkom a udržujúcu osobnú silu, ktorá je vždy základom zdravia. Za jediné nebezpečenstvo vyplývajúce z praxe šamanizmu považuje Harner spoločenské nebezpečenstvo - obvinenia ľudí, že im šaman škodí.

1. Objavenie cesty
Autor opisuje dva prvé zážitky svojej praxe. Prvý sa odohral v kmeni Konibov, u ktorých vypil nápoj z ayahuasky. Medzi výjavmi, ktoré zazrel, boli najvýraznejší ľudia s hlavami sojok plaviaci sa na lodi a plazovité stvorenia, ktoré sa na Zemi ukryli a tvrdili, že sú vládcovia Zeme. Keď túto víziu prerozprával misionárom, tí našli určité paralely s Knihou Zjavení. Druhý zážitok sa odohral u Chívarov. Úlohou bolo vykúpať sa v posvätnom vodopáde. Chodil do kruhu s palicou v ruke, kričal, aby "upútal pozornosť predkov". Po čase sa jeho myseľ upokojila.
"Přejížděl jsem po té tyči prsty. Byla extrémně lehká a očividně nebyla určena k obraně proti čemukoli hmotnému. Na okamžik jsem měl pocit, jako bychom byly děti, které si na něco hrají. Avšak tito muži byli válečníci, bojovníci zapletení do věčných válek a krevní msty na život a na smrt se svými nepřáteli. Copak jejich přežití nezáviselo na tom, že budou v pravém kontaktu se svojí existencí?"
Potom mu jeho sprievodcovia dali vypiť šťavu z maikui (druh durmanu Brugmansia ). Vo vízii videl blesky a jaštera, ktorý na neho útočil. Tohto jaštera odrazil palicou a stratil vedomie.
Na konci kapitoly je objasnený pojem tsentsak. Má dvojaký význam: označuje hmotný predmet (rastlinu, hmyz) skonzumovaný šamanom a zároveň ducha-pomocníka či "magickú strelu", ktorú tým šaman získava. Znamená to, že každý tsentsak má hmotnú aj nehmotnú podobu, ktoré sa od seba odlišujú. Nehmotnú podobu vidia šamani po vypití nápoja z ayahuasky. Vypitie tohto nápoja spôsobuje aj to, že šaman vidí dovnútra tela svojho pacienta a tak lokalizuje miesta, kam vnikla škodlivá, votrelecká entita - choroba. Tsentsaky sa dajú použiť pri vysávaní choroby z pacientovho tela. Šaman si vloží do úst dva tsentsaky. Prvý, v prednej časti ústnej dutiny, slúži na zachytenie jemu odpovedajúcej choroby. Druhý tsentsak uložený bližšie k hrdlu má zabraňovať, aby choroba vstúpila do šamana. (Čitateľ si isto spomenie na sympatetickú mágiu, alebo prácu s energiou pomocou dychu.) Šaman môže vlastniť až stovky tsentsakov. Chívarovia z tohto dôvodu pijú raz za niekoľko hodín tabakovú vodu, aby ich duchovia-pomocníci neopustili. Udržiavať pomocníkov v pohotovosti je obzvlášť dôležité, ak očakávajú útok.

2. Šamanské putovanie: Úvod
Šamani vstupujú do zmenených stavov vedomia vždy s vážnym zámerom, nie zo zábavy. Pracujú väčšinou pri slabom svetle so zatvorenými očami, alebo v tme. Niekedy si oči prekrývajú predlaktím. Iné druhy práce, ktoré prebiehajú v ľahšom tranze, vykonávajú aj s otvorenými očami.
Na samotné cesty do Dolného sveta sa používa vizualizácia diery v zemi, ktorá má v rôznych kultúrach odlišnú podobu. V praktikách niektorých kultúr to bol dutý kmeň, prameň, alebo jednoducho nasledovali korene stromov. Iné mali vo svojich skutočných príbytkoch diery, ktoré si potom vizualizovali pre potreby cestovania. Tieto diery prirovnáva Harner k mandalám s kruhovým motívom vo svojom strede, ktoré majú tiež slúžiť na cestu do sveta bohov a duchov.
Inštrukcie k prvej šamanskej ceste sú nasledovné: 24 hodín pred samotnou cestou sa vyhnite prijímaniu alkoholu a psychadelických látok, 4 hodiny pred cestou jedzte zľahka, alebo vôbec. Ľahnite si na podlahu bez vankúša, do tmavej miestnosti, kde budete mať pokoj. Vizualizujte si niekoľko minút známu dieru či tunel, ktorý chcete použiť ako vchod do Dolného sveta. Spustite nahrávku šamanského bubnovania, alebo dajte pokyn bubeníkovi. Intenzita úderov a intervaly medzi nimi nesmú kolísať. Frekvencia úderov má byť medzi 205 až 220 úderov za minútu. Na túto prvú cestu si vyhraďte 10 minút. Potom má bubeník opakovanými 4 výraznými údermi oznámiť, že je čas na návrat. Ďalších 30 sekúnd bubnuje zrýchlene a nakoniec opakuje 4 výrazné údery. Behom tejto doby sa cestovateľ vracia späť a vystupuje otvorom. Krajinu, v ktorej sa cestovateľ objaví, by mal len preskúmať, keďže ide o prvú cestu. Po návrate nasleduje zápis informácii o zážitku.
Kľúčom k úspechu má byť optimálna snaha - nie priveľká, ani primalá. Každému vraj pri tom vyhovuje iné tempo bubnovania, niektorí šamani ho na počiatku určia svojou hrkálkou, ktorú bubeník potom nasleduje. Behom cesty sa niekedy objaví prekážka, ktorú treba obísť. Pokiaľ to nie je možné, je nutné sa vrátiť do obvyklej reality. V prípade uviaznutia v priestore radí Harner uvoľniť sa, počkať a pokúsiť sa o pohyb znova. Zážitok putovania môže obsahovať aj zvuky a pocity dotyku, to znamená nielen obrazy. Aj behom prvej cesty je možné stretnúť sa so zvieratami, rastlinami, či bytosťami v ľudskej podobe.
Uvedených je niekoľko popisov prvých šamanských putovaní slúžiacich ako ilustračné príklady.

3. Šamanizmus a stavy vedomia
Šamanské metódy sú podľa archeologických a etnografických poznatkov staré prinajmenšom 20 000 až 30 000 rokov. Metódy rôznych navzájom izolovaných etník sú si podobné, dajú sa v nich nájsť univerzálne prvky. Harner sa domnieva, že je tomu tak z toho dôvodu, že šamani rôznych kultúr dospeli k rovnakým záverom o tom, ktoré praktiky spoľahlivo fungujú. Generácie šamanov mali mnoho času preverovať rôzne varianty techník pričom boli nútení zlepšovať svoje schopnosti, v záujme prežitia. Je pozoruhodné, že v iných oblastiach života sa kultúry odlišovali vo veľkej miere - napríklad v umení, usporiadaní spoločnosti a podobne.
Prvá zmienka o získaní ochranného ducha hovorí, že sa získava cestou na odľahlé miesto v divočine. U Chívarov zas osamelým pochodom nocou. Okrem ducha ochrancu majú šamani k dispozícii aj duchov pomocníkov. Ide o menšie sily, po rokoch zbierania ich však môžu mať stovky.
"Duchem ochráncem často bývá silové zvíře, spirituální bytost, která šamana nejen ochraňuje a slouží mu, ale stává se také jeho druhou identitou či alter egem. Lidé sice mohou mít ducha ochránce, to z nich však ještě nedělá šamany. Jak zdůrazňují Chívarové, ať už to dospělí vědí nebo ne, je pravděpodobné, že jim v dětství pomáhal duch ochránce, jinak by neměli dost ochranné síly nutné k dosažení dospělého veku. Co se týče ducha ochránce, hlavní rozdíl mezi obyčejným člověkem a šamanem spočívá v tom, že ho šaman aktivně využívá, když se nachází ve změněném stavu vědomí. Šaman svého ducha ochránce často vidí a radí se s ním, společně podnikají šamanské cesty, získává od něj pomoc a používá ho, aby pomohl druhým vyléčit se z nemocí a zranění."
Časté nedorozumenia medzi domorodcami a ľuďmi zo sveta techniky nastávajú, pokiaľ domorodci hovoria o svojich zážitkoch zo zmeneného stavu vedomia a neupozornia na to. Moderní ľudia si kvôli tomu myslia, že domorodci podliehajú halucináciám a nie sú racionálni. Problém je v tom, že domorodci sú zvyknutí hovoriť o zážitkoch zo zmeneného stavu vedomia priamo, pretože ich súkmeňovcom bude jasné, z akého stavu vedomia zážitok pochádza.
"Jeden typ změněného stavu vědomí spadajícího do ŠSV zahrnuje různé stupně transu, od v podstatě lehkého (jako u mnoha severoamerických šamanů) až po velmi hluboký (jako u Laponců, kde šaman může upadnout i do dočasného kómatu). Celou tuto škálu transů lze najít také u sibiřských šamanů."
Ľahký tranz sa na činnosti šamana nemusí zreteľne odraziť, pozorovateľ vidí, že šaman funguje ďalej aj v bežnej realite. Dopomôcť k zmene vedomia na šamanské by malo aj spievanie takzvanej "piesne sily". Tieto piesne sa navzájom odlišujú prinajmenšom slovami. Ich melódia a rytmus môžu byť rovnaké v kmeňovom regióne. Bývajú relatívne monotónne, opakujú sa dookola, často so zvyšujúcou sa rýchlosťou.

4. Silové zvieratá
Šamani svojich ochranných duchov vidia niekedy v ľudskej podobe, väčšinou však vo zvieracej. Spájajú šamana so silou celého dotyčného živočíšneho druhu. Duch sa stáva alter-egom šamana, ktorý získava schopnosť premieňať sa na neho. Víziu premeny na zviera dosahovali príslušníci domorodých kultúr aj pomocou halucinogénnych drog a tancom pri bubnovaní a hrkaní, napodobujúc pohyby a zvuky vybraného zvieraťa. Pri takýchto tancoch používali aj masky a kostýmy.
Medzi metódy získavania duchov ochrancov patrí cesta na opustené miesto, Chívarovia však dávali kvôli hľadaniu vízie (o ochrannom duchovi) svojim deťom halucinogény. Uvedené je konkrétne cvičenie na nadviazanie kontaktu s ochrancom. Nazýva sa "privolávanie zvierat". Praktizuje sa v tmavej miestnosti bez nábytku. Cvičiaci si určuje hrkálkami rytmus, v ktorom tancuje s privretými očami. Nápomocný môže byť aj bubeník umiestnený v rohu miestnosti tak, aby pri tanci neprekážal. Úvod je tvorený 4 výraznými zahŕkaniami, obrátením sa na 4 svetové strany s myšlienkami na slnko, živé tvory, nebeské telesá a zem. (Zdá sa to byť akustickým centrovacím rituálom.) Po ďalších 4 výrazných zahŕkaniach sa prejde na ďalšiu časť tanca. Cvičiaci sa pohybuje po miestnosti a snaží sa vycítiť, či nie je napojený na nejaké zviera. Ak áno, vžíva sa do neho, napodobuje ho. Nasleduje zrýchlenie hŕkania aj pohybu. Taktiež celý tanec je zakončený 4 zahŕkaniami. Je možné, že tanec odhalí len to, že praktikant mal ochrancu v minulosti, no momentálne ho nemá.
Pravidelný tanec má v praxi šamanov dôležité miesto - má dodať energiu ochrancom, tým ich udržať v spokojnosti a odradiť od odchodu. Podľa M. Harnera ide duchom o to, aby sa mohli tešiť z pohybu v tele, čo získavajú výmenou za svoju pomoc. Okrem tanca sú aj iné spôsoby, ako im dodať energiu.

5. Cesta k obnove síl
Pre uistenie sa, že máme silové zviera slúži cesta do Dolného sveta, no dá sa to overiť aj inými technikami. Cestou do Dolného sveta šamani privádzajú ochrancov aj pre iné osoby. Niekedy putuje do Dolného sveta niekoľko šamanov spolu za účelom navrátenia sily pacientovi. Táto technika sa nazýva spirituálne kanoe.
Nasledujú tri praktické návody. Prvý z nich hovorí o získaní piesne sily určenej na prebúdzanie svojich duchov. Slúžiť na to má opäť cesta do opustenej prírody - lesa alebo horského prostredia, pričom hľadajúci drží cely deň pôst a sleduje trasu podľa intuície. Spev získanej piesne má napomáhať aj prechodu do ŠSV. Čím dlhšie ju šaman používa, tým by mala byť efektívnejšia.
Druhý návod hovorí o získavaní silového zvieraťa pre inú osobu pomocou cesty do Dolného sveta. Vykonáva sa pochopiteľne vtedy, keď osoba stratila silu vplyvom depresie alebo choroby.
"Intervence jedné lidské bytosti (šamana) jménem druhého člověka (pacienta) často, jak se zdá, vyvolává ve skrytém vesmíru sympatie a obvykle se dřívější ztracené silové zvíře pacienta rozhodne vrátit zpět s šamanem, který právě podniká šamanskou cestu."
Šaman si v tomto prípade ľahne (alebo spadne) tak, aby sa ramenom dotýkal pacienta. Na svojej ceste sa vyhýba pavúkom a hmyzu s hryzadlami, rovnako aj hadom, plazom a rybám, ktorým vidieť zuby. Silové zviera sa má objaviť najmenej štyrikrát, preto musí byť pozorný, aby ho rozoznal. Silovým zvieraťom môže byť cicavec alebo vták, prípadne ryba alebo plaz. V posledných dvoch prípadoch ale nesmie ceriť zuby. Môže sa objaviť okrem živej podoby aj v podobe sochy a inak. Silovým zvieraťom nebýva hmyz, ani domestifikované zvieratá. Toto zviera má šaman uchopiť jednou rukou, ktorú si potom priloží k hrudi. V bežnej realite dá signál bubeníkovi, aby zrýchlil tempo bubnovania a urýchlene sa vydá na spiatočnú cestu. Po návrate tohto ducha fúka do pacientovej hrude a do vrcholu hlavy (fontanely). Keď po splnení úlohy povie šaman svojmu pacientovi o identite zvieraťa, niekedy to pacient už tuší. Často sa jedná o zviera, ktoré zohralo dôležitú úlohu v jeho detstve, alebo pacient zbieral jeho fotografie. Pacient by mal potom tancovať pre svoje získané silové zviera. V prípade techniky spirituálneho kanoe - venuje sa jej posledný návod kapitoly - sa stáva, že viacerí jej členovia videli počas cesty to isté zviera. Takáto pozitívna synchronicita je ukazovateľom správneho používania šamanských techník.

Podivný dům vysoko v mlze – úvaha nad symbolikou

16. července 2014 v 12:23 | Executor |  Umenie, popkultúra
Podivný dům vysoko v mlze - úvaha nad symbolikou

Poviedka Podivný dům vysoko v mlze patrí ku "snovým poviedkam" Howarda Phillipsa Lovecrafta. To znamená, že nie je hororová, rozpráva skôr o snoch a túžbach, ako o niečom desivom. Už keď som ju čítal prvýkrát, všimol som si, že sa zdá, akoby mala hlbší (okultný) symbolizmus, bez ohľadu na to, či tam bol vložený úmyselne, alebo nie. Práve vďaka tomu, že ide o poviedku bez dramatického deja, si myslím, že môžete bez obáv prečítať moje prerozprávanie celého príbehu, a následne pokus o jeho výklad.

Príbeh
Vysoko nad mestom Kingsport sa týči útes, ktorý ľudia vnímajú skoro ako súčasť oblohy. Všímajú si polohu súhvezdí vzhľadom na tento útes. Okraj útesu im pripadá ako okraj sveta. Na vrchu útesu je prastarý dom, ľudia tvrdia, že je tam od nepamäti a boja sa k nemu šplhať. Klebety hovoria o bytostiach, ktoré vylietavajú z domu cez dvere umiestnené smerom k prázdnote vzduchu. O majiteľovi hovoria, že sa "rozpráva s rannými hmlami".
Do Kingsportu prichádza Thomas Olney so svojou rodinou. Je to filozof znudený životom. Suchopárne dni ho ubíjajú, túži po neznámom. Napriek svojmu konzervatívnemu založeniu sa rozhodne vyšplhať na útes. Zisťuje informácie o dome, dokonca hovorí s Desivcom. Nájde cestu a šplhá na útes. Prepadne ho strach, ale pokračuje. Zistí, že do domu sa nevie dostať, pretože steny sú zarovno s okrajom útesu a okná sú zatvorené. Čím viac z domu vidí, tým menej do neho chce vstúpiť.
Ozvú sa dvere domu a otvárajú sa okná. Vrátil sa majiteľ domu, dverami obrátenými k oceánu. Oknom stiahne Thomasa do vnútra domu. Je to muž s čiernou bradou a lesklými očami. Má staromódne oblečenie, láskavé vystupovanie. Vyzerá mlado, ale zdá sa, že má mnoho poznania. Thomasovi rozpráva o časoch Atlantídy, titanov, dokonca o časoch pred Prastarými. Ozve sa klopanie na dvere. Hostiteľ ide po špičkách ku dverám a kľúčovou dierkou skontroluje, kto klope. Nepáči sa mu, čo vidí a tak neotvorí, dokonca pozatvára všetky okná. O chvíľu vidieť za oknami prechádzať čiernu siluetu. Thomas mu je vďačný, že neotvoril.
"Neboť ve veliké propasti žijí podivné věci a hledač snů musí dát pozor, aby neprobudil či nepotkal ty nesprávné."
Tiene sa objavia aj vo vnútri domu, ale domáci vykoná gesto modlitby a zažne sviečky. Ozve sa iné klopanie na dvere, ktoré znie ako dohovorený signál. Po otvorení vojde do domu zástup morských bytostí - nereidy, tritóni, Neptún a Nodens, Pán Veľkej priepasti. Thomas nastúpi do obrovskej lastúry a bytosti začnú koncert. Ľudia v Kingsporte vidia zhasnúť svetlá v dome na útese a myslia si, že sa stalo niečo zlé.
Thomas sa vracia na poludnie, je zmenený tým, čo zažil, napriek tomu, že si mnoho nepamätá. Dokonca nevie, ako zdolal útes, ktorý ešte nikto nezliezol. Desivec (známy z inej Lovecraftovej poviedky) tvrdí, že hore na útese nechal Thomas Olney ducha, ktorým býval. Thomas už viac netúži po tajomstvách a viac ho netrápi všednosť každodenného života a nepokoj mysle. So svojou rodinou odišiel z Kingsportu. Ale ľudia počujú z domu na útese po večeroch zábavu a spev. Miestni mladíci sa prestávajú toho miesta báť, začína vábiť aj ich. Radi počúvajú zvuky, ktoré k nim vietor prináša a neveria, že v dome je niečo zlé. Starší obyvatelia mesta sa obávajú, že spoločenstvo zvláštneho domu sa bude rozrastať a spev, spolu s hmlami silnieť. Boja sa, že sa tam usídlia dávne božstvá a utiekajú sa k svojmu bohu.

Úvahy o symbolike
Pri svojom pokuse o výklad symboliky vychádzam z hlavného predpokladu, ktorým je, že cesta na dom na útese je cestu za poznaním. Okolo tejto ústrednej témy sa rozvinuli ďalšie moje dohady, ktoré nie sú stopercentne konzistentné. Symboly nie sú zoradené podľa chronológie deja, ale podľa ich vzájomných súvislostí.

Thomas Olney predstavuje pútnika, adepta, ktorý túži po realizácii svojho sna.

Obyvateľ domu je skúseným adeptom, ktorý má časté transcendentálne zážitky. Všimnime si bariéru medzi ním a ľuďmi z Kingsportu a jeho láskavosť, akú dosahujú ľudia zbavení ega. Ukazuje jeho rozprávanie o dávnych dobách, že skúsení adepti môžu porozumieť zrodeniu sveta?

Obyvatelia mesta - profánna masa. :-) Ukazujú toho skutočne mnoho. Ich prístup obsahuje mnoho strachu, neschopnosť počúvať svoje túžby, zmierenie sa so všedným životom. Môžu predstavovať aj lenivosť, alebo závisť - nechcú totiž, aby svetlo a zábava v dome na útese silneli s pribúdajúcimi sniacimi mladíkmi, pokým oni budú žiť úmorne ďalej. Dom, jeho obyvateľa a morské bytosti považujú za hrozbu - lipnú na svojej neuspokojivej duchovnej tradícii a majú strach z toho, že bude nahradená tradíciou staršou.

Boj vnútorných túžob s realitou/rezignáciou je v poviedke vyjadrený priamo. Paralelne s týmto bojom tu prebieha aj iný boj: mladosť proti starobe. Ako vieme, pre Lovecrafta boli sny veľmi dôležité, čo aj vyjadroval vo svojich "snových poviedkach" o dávnych dobách a vzdialených miestach. Tie sú menej známe ako hororové diela.

Útes predstavuje námahu a riziko pri ceste za poznaním.

Tieň mihajúci sa vonku a malé tiene vo vnútri domu znamenajú iné nebezpečenstvo. Ak tentoraz považujeme dom za príbytok duše, teda ľudské telo, potom objavenie sa tieňov v jeho vnútri znamená posadnutie. Modlitba a zažatie sviečok je exorcizmom.

Stretnutie s bytosťami - transcendentálny zážitok, dosiahnutie sna. Všimnime si, že nasleduje až po vystúpení na vrchol útesu. Vybavenie si iba niekoľkých spomienok mi pripadá ako dôsledok prechodu vedomia do iného stavu.

Záujem mladíkov o spev prinesený vetrom je túžbou po uspokojivej spiritualite, zameranie pozornosti dovnútra.

Spev, zábava - obnovenie starej duchovnej tradície.

Prechod dvermi vedúcimi do prázdna - zrejme splynutie s Absolútnom, prípadne prechod do iného sveta (astrálneho?), či smrť.

Premena hlavného hrdinu - na prvý pohľad sa zdá, že ide o rezignáciu, pretože mu každodenný život už neprekáža. Podľa mňa však ide o naplnenie duševnej potreby. Mal zážitok s iným svetom a vďaka tomu je spokojný. O hrdinovi si ľudia myslia, že sa jeho duch rozdvojil, čo podľa mňa môže symbolizovať opak - videnie nevšedného aj v bežnom živote, splynutie dvoch svetov, s ktorým súvisí hrdinov nadobudnutý pokoj a naplnenie, aj keď mu fyzický svet neposkytuje nič viac, ako predtým.

Reakcie snažiace sa doplniť alebo pozmeniť môj výklad sú radostne vítané. Verím, že tento príbeh poskytuje ďalšie pozoruhodné symboly, ktoré ostali pre mňa skryté.

Robert Bloch – Vlak do pekla a jiné povídky

12. července 2014 v 13:11 | Executor |  Umenie, popkultúra
Robert Bloch - Vlak do pekla a jiné povídky

Názov v originále: The Best of Robert Bloch
Preložili: Pavel Medek, Oldřich Černý

Knihu Vlak do pekla som si zaobstaral v očakávaní hororových príbehov a čierneho humoru. Takto totiž hovorí o autorovi zadná strana knihy. V tomto zmysle kniha vôbec nenaplnila moje očakávanie, napriek tomu kúpu neľutujem. Už po prečítaní niekoľkých poviedok som si všimol úplne inú a rovnocennú hodnotu - hlbšie myšlienky vyjadrené v poviedkach. Niektoré myšlienky sú vyjadrené priamo, iné nepriamo. Čoho sa tieto myšlienky týkajú? Mocenských štruktúr, žitia v spoločnosti, budúcnosti ľudstva. Nečakajte teda množstvo hororových príbehov, ale SCI-FI poviedky obohatené myšlienkami hodnými pozornosti. Moje celkové hodnotenie knihy je teda kladné. Úvody poviedok sú niekedy nezaujímavé, no vždy, keď som sa dostával bližšie k pointám príbehov, bol som milo prekvapený.
Kniha obsahuje 18 poviedok, má 302 strán.
V krátkosti popíšem úvodné dianie každej poviedky.

1. S úctou Jack Rozparovač
Ku psychiatrovi prichádza kriminalista, ktorý tvrdí, že hľadá Jacka Rozparovača, ktorý by mal byť v tej dobe už dávno po smrti. Presvedčí ho, aby mu pomáhal vo vyšetrovaní, ktoré je založené na teórii, že Rozparovač je stále žijúcim temným mágom, vraždy vykonávajúcim podľa astrologických cyklov.
2. Enoch
Neviditeľný škriatok sediaci na zadnej časti hlavy hrdinu ho núti vraždiť. Škriatka to uspokojuje natoľko, že po každej vražde zaspí na niekoľko dní. Svojmu nositeľovi sa však aj odmeňuje.
3. Hladový dům
Manželský pár sa nasťahoval do domu, no títo manželia sa necítia byť jeho jedinými obyvateľmi. Zvláštne okolnosti ukazujú, že nie sú v dome vítaní. Majú podozrenie, že v zrkadlách vidia tmavé, hmlisté útvary.
Mnohokrát použitá schéma hororu "starý dom s desivou minulosťou" sa v tomto prípade vyplatila. Bola to jediná poviedka, ktorá sa mi čítala nepríjemne, samozrejme nie kvôli jej forme, ale kvôli obsahu. Je najlepšia v miere strašidelnosti. Možno to nie je "napriek" tejto obvyklej schéme, ale práve vďaka nej.
4. Muž, který sbíral Poea
Hlavný hrdina sa stretáva s najväčším zberateľom diel E. A. Poea. Zberateľstvo je koníčkom, ktoré zdedil už po dedovi, ktorý ho dotiahol do mánie, posadnutosti. Videl medzi sebou a Poeom nejaký príbuzenský vzťah?
5. Pan Steinway
Hlavná hrdinka sa stáva milenkou zvláštneho umelca, známeho klaviristu. Tento hudobník tvrdí, že pomocou meditácie dokáže komunikovať so svojím klavírom, pánom Steinwayom, pretože všetko je obdarené istou formou vedomia.
6. Staří mistři
Neobvyklý muž vystúpi nahý z mora na breh USA. Má pri sebe iba tašku plnú bankoviek veľkej hodnoty. Začne zháňať diela najviac oceňovaných maliarov. Je ochotný nezákonne získať diela, ktoré nie sú na predaj.
7. Mám rád blondýnky
Muž vyššieho veku hľadá spoločnosť blondínky, má totiž pre blondínky slabosť. Najprv sa mu nedarí, pokým nenavštívi tanečný klub.
8. Sabat
Ľudský výskumníci v budúcnosti navštívia cudziu planétu s humanoidnou kultúrou a uzrú tam čarodejnice lietajúce na metlách. Tieto čarodejnice sú na svojom stretnutí prepadnuté bojovníkmi miestneho vládcu. Ľudia jednajú s týmto vládcom, ktorý nechce, aby bola jeho planéta ovplyvňovaná ľuďmi.
9. Nový den
Niekoľko hodín po jadrovej vojne sa do mesta vydáva človek v špeciálnom skafandri, ktorý bol na túto situáciu pripravený vďaka svojej predvídavosti. Preskúmava trosky mesta, hľadá niekoho, kto by mu vedel podať dôležité informácie.
10. Šípková Růženka
Návštevník mesta New Orleans je sklamaný jeho úpadkom. Narazí na starého pasáka, ktorému niečo z jeho podniku ešte ostalo. Návštevník sa teda rozhodne okúsiť to, čo bolo niekedy v meste preslávené. Situácia sa zvrtne, keď zistí, že v dome pasáka nechal peňaženku.
11. Čestné slovo
Vo všetkých oblastiach mesta začali ľudia odhaľovať svoje tajomstvá, niektorí spáchali samovraždy. Dôvodom tohto správania je plyn účinkujúci ako sérum pravdy, ktorý jeho objaviteľ rozprašuje nad mestom pomocou lietadla.
Táto poviedka hovorí o ľudskom prístupe ku pravde a o usporiadaní spoločnosti.
12. Vlak do pekla
Tulák, ktorý je od mala zvyknutý na život na ulici, uzavrie zmluvu s diablom. Môže zastaviť čas vo chvíli, keď bude šťastný, pokiaľ za to nastúpi na vlak smerujúci do pekla.
13. Belzebub
Scenárista je prenasledovaný muchou všade, kde sa pohne. Neustále bzučanie ho privádza do šialenstva.
14. Hlavní je příběh
Staršia žena, ktorá sa vyhýba spoločnosti, nachádza všetko, čo potrebuje vo filmoch. Zavrú ju do blázinca a po liečbe sa jej stav na chvíľu zlepší. No neskôr sa začne cítiť aj v realite tak, akoby bola práve vo filme, dokonca vo scénach, ktoré sú prepínané. V týchto svetoch hľadá zmienky o autoroch, ktorí ich vytvorili, ale nedokáže ich nájsť.
15. Jak podoben bohu
Hrdina v podobe nehmotnej bytosti existujúcej v spoločenstve iných duší nesúhlasí s konceptom jedného zo svojich spoločníkov, ktorý mu je nadradený. Preto sa ocitá uväznený v hmotnom tele na planéte, kde žijú tvory s istou mierou inteligencie. Rozhodne sa ich učiť.
16. Němý film
Starý komparzista a jeho mladší spoločník sa pravidelne dívajú na nemé filmy, v ktorých komparzista účinkuje. Týmto spôsobom si pripomína svoju minulosť, ale aj svoju lásku, ktorá vo filmoch "stále žije".
17. Věštec
Osoba, ktorá si hovorí "veštec" odpovedá na otázky človeku, ktorý sa snaží zistiť, ako sa môže dostať k moci. Je totiž prácou veštca nestranne odpovedať na ľubovoľnú otázku podľa zákonov pravdepodobností. Po mnohých úpravách plánu vzbúrenec so svojimi prívržencami skúsi prebrať kontrolu nad Los Angeles. Brutálnymi prostriedkami.
18. Výukový labyrint
Vo svete zničenom vojnou sa deti rodia do prostredia, kde ich učia a vychovávajú obrazovky, roboty a spoločnosť iných detí. Výukový labyrint by mal každého človeka pripraviť na taký život, v ktorom nebude opakovať chyby svojich predkov. Avšak jedinci, ktorý neprejavujú chuť sa učiť, môžu byť kedykoľvek stiahnutí do neznáma otvorením podlahy.


Komentár s drobným spoilerom:
Poviedka Němý film ukazuje film ako iný svet. V tomto mi pripomína poviedky Algernona Blackwooda, ktoré ukazovali ako iný svet namaľované obrazy. No tiež mi to pripomína knihu Obrazy z ríše mŕtvych, z ktorej som robil výťah.

Vtipy 4

8. července 2014 v 9:53 | Executor |  Podivínsky humor
Na úvod chcem povedať, že jednostranné vnímanie sveta nie je vždy osožné. :-)

/
/
/
Ďalší môj výtvor:

/
/
/
Radosti zo života:
Kamarátka mi nedávno rozprávala o dievčatku, ktoré sa po vzore babky snažilo modliť po česky. A tak frázu "ve jménu Boha" skomolilo na "vemeno Boha."
/
/
/
Nech sa páči, galéria blackmetalovej kraslice - realizovanej kamarátom, asi pred 5 rokmi. Za zmienku stojí aj to, že záhadne zmizla... možno kvôli jeho rodine, alebo žeby si ho diabol dematerializoval? }:-)






Moje obľúbené hlášky 2

8. července 2014 v 8:14 | Executor |  Podivínsky humor
"Zavolaj ju, lebo ju zabijem!"
(Ladislav Meliško)
Poznámka: Asi tým chcel povedať: "Máš jej život v rukách". :-)
/
/
/
"Když vám přátelé sdělí nějakou úžasnou správu, máte za ně radost - asi milisekundu. Pak začnete myslet samy na sebe."
(How I met your mother, s6 e12)
/
/
/
"Nikdy bych nevěřil, že uzavřeš slib čistoty se stojícím pérem!"
(Sex drive)
/
/
/
"Satan není v trsátku. Je v každém z nás. Je tady, v srdcích. On působí to, že se nám nechce do práce, cvičit, nebo mluvit pravdu. To on je to, že chceme jít na mejdan a šoustat až do rána. Je ten hlas, co říká: "seru na tebe" lidem, co nenávidíte."
(Králové rocku / Tenacious D and the Pick of Destiny)
/
/
/
Lily: "Brouku, měl bys být schopný mít představy o jiný žene bez pocitu viny, nebo... no, aby si mě zabíjel."
Marshall: "To bych si přál. Ale dělám to už tak dlouho, že jsem celý zmatený ohledem smrti a sexu. Vlastně pokaždé, když jedu kolem hřbitova, tak mi cinkne."
(How I met your mother, s5 e02)