Březen 2014

Vtipy 3

19. března 2014 v 20:06 | Executor |  Podivínsky humor
Prvým obrázkom vyjadrujem, ako (ne)rozumiem japončine:

/
/
/
Druhým obrázkom narážam na situáciu zo seriálu Vikings. Stane sa Rollo Narážačom? :)

/
/
/
Ako tretiu predstavujem fotku z môjho života. Zachytáva vchod do budovy, ktorá je súčasťou nemenovanej univerzity. :)

/
/
/
Na naše knižné trhy prichádza horúca novinka od Lorny Byrne! :

/
/
/
Posledný je obrázok prevzatý. Čert nikdy nespí... určite nie, keď je na blízku podobná budova. }:-)


Čo mám proti náboženskému fanatizmu (Dodatky 2)

3. března 2014 v 21:12 | Executor |  Úvahy, myšlienky
a11) Příbeh katolické jeptišky Charlotte
Ide o svedectvo života v izolovanom konvente. Napísala ho žena, ktorá sa rozhodla stať mníškou. Už vo veku asi 13 rokov bola na internátnej škole izolovaná od rodiny. Samozrejme, zo začiatku (roku 1910) to bolo dobrovoľné. Jej osud nadobúdal postupne dramatickejší spád. Cenzurovanie listov od rodiny a zabránenie styku s ňou bolo tým najmenším zlom. V dospelosti, keď vstúpila do konventu, prežila dlhé roky mučenia, hrubého správania a násilia. Tresty, ktoré v konvente zažila, boli napríklad: izolácia bez poskytnutia jedla a vody, bičovanie špeciálnym nástrojom s kovovými hrotmi, visenie za palce na rukách dovedené do úplného extrému. Okrem tohto teroru boli mníšky v jej konvente znásilňované kňazmi a deti, ktoré sa im narodili, boli zabíjané. Týmto hrôzy nekončia...
Autorka svedectva ďalej tvrdí, že:
1. v podzemí konventov sú často skrývané mníšky, ktoré mučením prišli o rozum.
2. kvôli utrpeniu, ktoré jej bolo spôsobované, sa dostala do štádia, v ktorom si s potešením predstavovala pomstu.
3. matky predstavené sú osoby vyberané pre svoju úlohu kvôli svojej neľudskosti.
4. v roku 1934 boli zatvorené konventy v Mexiku a stali sa z nich múzeá. Nepriamo tvrdí, že tam boli rovnaké pomery (hovorí o podzemných chodbách, mučiarňach, ktoré sa vraj dajú navštíviť).
Po mnohých rokoch sa sestre Charlotte podarilo ujsť z konventu, avšak jej vlastný otec ju poslal späť, kvôli vyhrážkam kňazov založených na náboženstve. (Jeho žena bola totiž vážne chorá a on sa bál o jej spásu, v prípade že umrie.) Keď Charlotte z konventu utiekla druhýkrát, už nebola znovu unesená - niekoľko kňazov ju "iba" obťažovalo a jeden z kňazov ju preklial. V závere svojho svedectva opisuje osudy svojej rodiny, vzťahy s jej členmi a svoju osobnú vieru.

a12) Vatikán reaguje na dobu a zverejnil zoznam nových, alternatívnych ťažkých hriechov
Citácia: "Naposledy tak urobil pápež Gregor Veľký okolo roku 600, keď ustanovil zoznam siedmich smrteľných hriechov. Toho, kto sa ich dopustí a neoľutuje, podľa rímskokatolíckej doktríny čaká "večná smrť". Katechizmus tvrdí, že "hneď po smrti, duše tých, čo umreli v stave smrteľného hriechu, idú do pekla. Kristus často hovoril o pekle (gehenne), o neuhasiteľnom ohni, ktorý je určený tým, čo až do konca svojho života odmietajú veriť a obrátiť sa, a kde môže zahynúť naraz duša i telo."
Komentár: Evidentné zastrašovanie.

a13) Citáty z rozhovorov s exkomunikovanými kňazmi - sú nimi: Stanislav Cigánek (je autorom prvých dvoch citovaných textov), Martin Chlebek, Martin Jarabica.
Citácia 1: "Halík predsa hlása, že Kristus nie je jedinou cestou k spáse, uznáva aj názory iných náboženstiev. Popiera teda našu vlastnú vieru, našu podstatu. Plnosť pravdy má len katolícke učenie. Českí biskupi verejne odpadli od katolíckej viery tým, že tolerujú práve takéto pomýlené názory Halíka."
Citácia 2: "V roku 1986 bolo prvé stretnutie, pričom sa tam konali spoločné modlitby všetkých predstaviteľov svetových náboženstiev za mier. Stalo sa aj to, že z hlavného oltára bol v prítomnosti Jána Pavla II. sňatý kríž a miesto neho tam bola socha Budhu. Existujú o tom fotografie. Toto gesto vtedajší pápež nikdy nevysvetlil. Mnoho kresťanov si odvtedy myslí, že iné náboženstvá sú v ceste k spáse rovnocenné s kresťanstvom. To je falošný výklad, pretože popiera podstatu kresťanstva ako takého."
Komentár: Smutné, že niekto si definuje svoju vieru ako popretie viery iných.

Citácia 3: "Biskupi Indie nechali vydať tzv. indickú Bibliu, ktorá je zjavným synkretizmom s pohanským hinduizmom. Ani po upozornení na túto apostatickú herézu sa od nej katolícki biskupi Indie neoddelili a nekonali pokánie. Preto sa sami vylúčili z cirkvi a spočíva na nich Božie prekliatie podľa Gal 1,8-9!
Hlava UHKC kard. L. Huzar verejne hlása herézy. Spochybňuje Božstvo Kristovo a Panenstvo Bohorodičky, propaguje veštenie kyvadlom, dovoľuje homosexualitu, spochybňuje večnosť pekla a reálnosť zavrhnutia. Odmieta katolícke učenie o neomylnosti a primáte pápeža. Synod biskupov UHKC tieto herézy neodsúdil, ale naopak ich kryje a kard. L. Huzara v tom podporuje. Tým sa dopúšťajú verejnej apostázie, odpadli od Krista i cirkvi a spočíva na nich Božie prekliatie za hlásanie iného evanjelia (Gal 1,8-9)."
Komentár: Vidíme ďalší príklad zastrašovania, no nielen to. Hovoriť v dnešnej dobe o neomylnosti pápeža -či kohokoľvek iného- je až desivým krokom dozadu.


b) Krátke zamyslenia

b1) Poznámka o komunikácii medzi ľuďmi s inou vierou
Myslím, že užitočnou zásadou pri komunikácii s oponentmi by mohlo byť: "ľudskosť na prvom mieste." Nakoniec, to o čom sa sporíme, sú abstraktné myšlienky. Považovať ich za extrémne dôležité je útekom od reality, takisto to nestojí za stratu priateľov.
Na jednej strane je dobré byť konfrontovaný s názormi, ktoré sú nám cudzie. Počas práce na tomto článku som zistil, že sa na to dá celkom rýchlo zvyknúť a búra to ľudský zvyk uraziť sa, alebo požadovať od iných rovnaký názor, aký zastávame my. Na druhej strane - nie som si istý, aký veľký význam má diskusia medzi ľuďmi, ktorí majú úplne odlišnú vieru. Myslím tým: Prečo hovoriť o dôsledkoch viery, keď je jasné, že máme úplne iné východiskové body, axiómy, model sveta?
V rozhovoroch by sme mali hľadať pravdu, nie sa egoisticky snažiť dokázať, že náš postoj je lepší. Práve preto som naklonený diskusii o nehodách pri používaní mágie. Majme na pamäti, že nikto nemá rád otrasy vo svojom presvedčení, a že od svojich najväčších protikladov sa niekedy naučíme najviac (netvrdím, že najľahšie). Čítanie tvrdení od zástancov iných smerov je miernejšou formou konfrontácie, ako samotný rozhovor - nezvrhne sa do hádky. (Práve vďaka samoštúdiu mohol vzniknúť tento článok, keďže som systematické dialógy s druhou stranou neviedol.) Pomocou tohto čítania rozširujeme svoj obzor a lepšie vieme, čo sa dá od iných očakávať. Zároveň na tom odhaľujeme, že myslíme v systémoch, na ktoré sme si zvykli z doterajších východísk. Preto bývame schopní prijať aj smiešnu myšlienku, ak je zasadená do kontextu, ktorý nám vyhovuje. Neviem, či sa tomu dá uniknúť, ale prinajmenšom sa dajú nacvičovať rôzne uhly pohľadu na ten istý predmet, tézu, tvrdenie.
Dúfam, že ak budú vznikať dialógy medzi ľuďmi odlišného presvedčenia, bude to pre snahu navzájom sa spoznať a pochopiť - nie pre detinskú snahu, potrebu presviedčať o svojej "pravde" druhých. Jedným z argumentov, prečo môže byť takáto diskusia zbytočná, je efekt západky, ktorí na sebe mnohí veriaci pestujú - je to spomenutá zaťatosť, viera v tézu, ktorou nepohne žiadny argument. Z rozhovorov by si vždy vyvodili len také závery, ktoré vyhovujú pre obhajobu ich doterajších postojov. Je smutné, že aj v dnešnej dobe si ľudia volia myšlienku, že ak je cudzí argument rozumný, je vytvorený len na to, aby ich "odviedol od pravej viery". Každý by sa mohol zamyslieť aj nad svojou minulosťou a predstaviť si, aký by bol dnes, keby urobil iné rozhodnutia. Sám na sebe si uvedomujem, že ak by som bol v minulosti niečím ovplyvnený - hoci len málo -, mohol som byť dodnes kresťanom.

b2) Poznámka o zmysluplnej kritike
V prvom rade si myslím, že by sme nemali súčasným osobám v ktorejkoľvek inštitúcii vyčítať chyby ich predchodcov, či používať klamlivé argumenty. Tiež nemôžeme vziať názor jedného predstaviteľa, doložiť k nemu tvrdenie iného človeka a na základe toho, že sa nezhodujú, zovšeobecnene povedať že: "cirkev si protirečí." Snažme sa byť iní od toho, čo kritizujeme, alebo si aspoň priznajme chybu, ak tomu tak nebolo. Nevytrhávajme citácie z kontextu.

b3) Prečo nemám chuť podrobnejšie študovať postoje veriacich?
Jednoducho povedané: články, ktoré sa ku mne dostali, v sebe obsahovali vyššie spomenuté znaky, ktoré zopakujem:
- očierňovanie iných smerov,
- nespravodlivé názory, neprijateľné poňatie pravidiel vo svete,
- paranoju, megalomániu,
- ponižovanie sa, puritanizmus,
- seba-obviňovanie, zastrašovanie,
- metaforickú reč, ktorá má len pôsobiť na city, ale nič neobjasňuje,
- slovo Boh trikrát v jednej vete,
- podriadenosť, naivitu, slepú oddanosť cirkvi

Ani v jednom z menovaných prejavov nevidím zmysel. Ďalej na mňa náboženstvo pôsobí ako lúštenie niečoho nezrozumiteľného, myšlienok vyjadrených zastaralým jazykom. Príliš neuznávam zdroje, ktoré nevedia predať myšlienku priamo, ale využívajú metafory. Existuje mnoho alternatívnych zdrojov, z ktorých sa dá čerpať múdrosť aj bez tohto lúštenia. (Iste, dá sa namietnuť, že ani ezoterika nie je zrozumiteľná pre každého, pre mňa však áno.) Niektoré vyjadrenia z náboženských článkov mi pripadajú ako sústava pojmov, ktoré nedávajú zmysel, iba sú navzájom logicky prepletené. Aj ja môžem povedať, že pojem A sa skladá z B a C, ale ak sa pri objasňovaní B alebo C opäť len odvolám na A, je jasné, že to nemá význam - je to prázdne vo vzťahu k realite.
Nerozumiem ani tomu, ako niekto môže slepo veriť textu Biblie, keďže problém nerobia iba jej mnohé preklady, ale je možné, že jej text bol už dávno zmanipulovaný vynechaním nepohodlných evanjelií - tvrdí to o Nicejskom koncile zorganizovanom v roku 325 aj Mario Roberty, odborník na starovek.

Čo mám proti náboženskému fanatizmu (Dodatky 1)

3. března 2014 v 20:58 | Executor |  Úvahy, myšlienky
Dodatky k článku

a) Komentáre k iným zdrojom
Opíšem tie zdroje, ktoré ma najviac zaujali. Niektoré z týchto zdrojov sa netýkajú priamo fanatizmu, no fakty v nich podané sú zarážajúce.

a1) Článok: 2000 rokov klamstiev a vrážd
- Z tohto článku sa dozvedáme, že to, čo Hitler spôsoboval Židom bolo ako inšpirované kresťanmi, vrátane nosenia "odznaku hanby", prenasledovania, držania v oddelených getách a vyvražďovania.
- Aj uznávané historické osobnosti ako sv. Augustín či Tomáš Akvinský mali prehnané názory na sex a ženy.
- V čarodejníckych procesoch mohol byť väzeň odsúdený za to, že kacírsky myslel, ak mu nebolo dokázané kacírske konanie.
- Heinrich Kramer a Jakub Sprenger napísali Malleus Maleficarum, knihu ktorá je "plná vrodenej nenávisti voči ženám a sexu." (Nemám to overené, ale táto kniha zrejme potvrdzuje moju domnienku z bodu 5.)
- Ešte v roku 1832 pápež Gregor XVI. označil slobodu náboženstva, tlače, zhromažďovania a výchovy ako "špinavý kanál plný kacírskych zvratkov".
- V roku 1903 boli stále všetky knihy a časopisy cenzurované.
- V 2.časti článku si môžeme všimnúť citáty z Biblie formulované tak, akoby sám Boh prikazoval (Izraelitom) vyvražďovať rôzne národy - "všetko, čo dýchalo", teda vrátane žien a detí.

a2) Stránky "v zajatí rockovej hudby"
Autor textov zrejme súhlasí s názorom, že "rocková hudba je smrteľnejšia než heroín." Tvrdí, že poslucháč rockovej hudby nemôže byť pravým kresťanom a že existuje "koreň hudby", ktorý je zlý nezávisle od spievaného textu. Hovorí aj o dychovke ako o inšpirácii k "nečistému mysleniu", tvrdí, že hudba spôsobuje závislosť. Pripisuje rockovej hudbe to, že uspáva ducha pretože je vraj jednotvárna a monotónna. (Naskytuje sa otázka, či rock niekedy počul, ak je schopný niečo také tvrdiť.) Za historický koreň rockovej hudby považuje voodoo. Ako satanizmom inšpirovanú menuje aj slovenskú skupinu Elán. V článku Diabol medzi notami sa zastáva názoru, že by mali byť skupiny s "rúhavými prvkami" cenzurované. Tieto články okomentovalo niekoľko ľudí, ktorých reakcie stoja za prečítanie. Poburuje ma, že druh ľudí, medzi ktorých patrí zrejme aj autor stránok "v zajatí rockovej hudby" v sebe nenachádza dostatok guráže odpovedať námietkam čitateľov.

a3) Za Slovensko proti Iron Maiden
Autori tvrdia, že hudba je schopná otupiť svedomie. Ďalej výroky typu "Slovensko verné Ježišovi" je zovšeobecňovanie, s ktorým sa stretávame často. Kresťanská cirkev zrejme sama seba považuje za "spásu sveta", takéto správanie pripomína poruchu zvanú megalománia. Opäť je veľmi obťažujúce počúvať a čítať takéto megalomanské prejavy. Nešlo by sa propagovať bez takéhoto správania?

a4) Pravda o náboženstvách (článok už zrejme nedostupný na internete)
Niektoré úvahy autora sú použiteľné, aj nimi som sa inšpiroval. No pri svojej kritike sa dopúšťa viacerých chýb. Predovšetkým nevie presne o ktorých osobách, udalostiach a akom čase píše, aj v prípadoch, keď by sa konkrétne informácie hodili. Jednotným pojmom "svätý" (aj s gramatickou chybou) označuje zrejme zakladateľov cirkvi a jej významných predstaviteľov. Je teda zrejmé, že jeho kritika stojí na neistej, nestabilnej opore, kvôli príliš skromnému poznaniu toho, čo kritizuje. V úvode celkom dobre píše o tom, že veci vidíme také, aké si prajeme, aby boli, a uzatvárame sa iným možnostiam, niekedy aj pravde.
Za závažnú považujem zmienku, ktorú sa mi nepodarilo overiť. Je to tvrdenie, že sa cirkev zaoberala možnosťou stretnutia s mimozemskou inteligenciou a dospela k záveru, že by jej ponúkli kresťanstvo. Väčšiu aroganciu si neviem predstaviť.
Autor vyčíta dnešným cirkevným predstaviteľom, že používajú techniku, napriek tomu, že ich predchodcovia brzdili vedu. Nemyslím si, že ide o opodstatnenú kritiku. Všetko sa vyvíja a nikto by nemal byť viazaný názormi svojich predchodcov spred niekoľkých storočí. Okrem tohto ma zaujal ešte citát na konci článku, pochádzajúci priamo od veriacich. Podľa mňa vyznieva tak, že prax náboženstva je samoúčelná a zbytočná. Preberám teda spomenutý citát:"Pri viere ide o Boha a nič iné. Viera nepozná účel, nesleduje nijaký cieľ, nemá nijaký úmysel a nevykonáva nijakú funkciu - okrem uctievania Boha. Viera sa stará o Boha a Božiu pravdu, ale nie je vypočítavá, nehľadá užitočné následky, nevychvaľuje sa svojou použiteľnosťou. Viera zvestuje božiu vznešenosť, že Boh je a že je tu pre mňa a pre teba, aj dnes, tu a teraz. Spieva chválu božiu a je jej ľahostajné, či je to užitočné, použiteľné alebo účinné. Pri viere ide o náboženskú reč, nie o reč o náboženstve; preto je jej základná forma nie vysvetľovanie, ale rozvíjanie; nie diskusia, ale modlitba; nie odôvodňovanie, ale chválospev."

a5) Vybrané citácie z článkov Oľgy Pietruchovej
Autorka sa zamýšľa nad tým, či vplyvom náboženstva sa neovplyvňujú mladé dievčatá tak, aby boli ochotné trpieť nerovnoprávne postavenie, či dokonca násilie vo vzťahu, a či to nie je dôsledkom vštepovanej myšlienky, že "trpieť je osudom ženy".
V tomto článku ma najviac zaujal 2. Odsek - Dedičný hriech a dcéry Evine, kde sa hovorí o názore Tomáša Akvinského na ženy, ale sa aj potvrdzuje moje tušenie, že inkvizícia bola predovšetkým násilím na ženách. Ďalej:
"Bola to katolícka cirkev, ktorá v 19. storočí najvehementnejšie protestovala proti snahám žien o nadobudnutie volebného práva. Obraz podradného postavenia ženy sa v očiach a v dokumentoch katolíckej cirkvi od čias inkvizície nijak podstatne nezmenil a nesie sa celým učením katechizmu, hoci podľa našej ústavy a mnohých medzinárodných dokumentov je s moderným poňatím spoločnosti nezlučiteľný a neakceptovateľný."

"Hriech má v katolicizme podobu ženy. Žena ako deklarovaná najbližšia spolupracovníčka diablova bola hlavným objektom inkvizičných procesov, ktoré predstavujú historicky jedinečný príklad inštitucionálneho násilia páchaného na ženách. V zaujímavej knihe Strach na západe v 14.-18. storočí píše francúzsky historik Jean Delumeau o cirkevných hodnostároch:
"na základe poznatkov hĺbkovej psychológie môžeme zákonite predpokladať, že sa ich nebývalé potlačované libido menilo v agresívne chovanie. Sexuálne frustrované bytosti, ktoré sa nedokázali zbaviť pokušenia, prenášali na blížneho to, čo nemohli pomenovať sami na sebe. Vytvorili si tak obetných baránkov, ktorých mohli hanobiť a obviňovať namiesto seba."
Malleus Maleficarum - Kladivo na čarodejnice, neblaho preslávený návod na potláčanie bosoráctva jasne hovorí:
"Čo iné je žena ako nepriateľ priateľstva, trest, ktorému sa nedá uniknúť, nevyhnutný diabol, prirodzené pokušenie, domáce nebezpečenstvo, pohroma, po ktorej túžime, ujma, ktorú vopred predpokladáme, diabol od prírody maľovaný krásnymi farbami!."
Najbrutálnejšia kniha v histórii ľudstva bola návodom ako potlačiť sebavedomé a silné ženy, búriace sa voči svojmu cirkvou nalinkovanému postaveniu v rodine a v spoločnosti. Desiatky až stovky tisíc nevinných obetí, zväčša žien (odhady obetí inkvizície sa rôznia, najnižšie čísla hovoria o sedemdesiattisíc, iné idú do milióna) zhorelo v inkvizičných plameňoch kvôli snahe Vatikánu o potvrdenie dogiem a posilnenie moci."
...
"Ideálny obraz ženy pre cirkev je obetavá žena, znášajúca s pokorou svoj ťažký osud. Len také majú šancu dostať sa medzi ideály a svätice. Napr. v roku 1994 vyhlásil pápež Ján Pavol II. za svätú Elisabettu Canosri Mora (zomrela v roku 1825), ktorá má slúžiť ako vzor kresťanského perfekcionizmu. Táto žena radšej znášala nekonečné fyzické týranie svojho manžela, ako by mala porušiť manželský sľub. Podľa pápeža "jej absolútna oddanosť manželskému zväzku naplnila sviatosť manželstva". Martýrstvo a znášanie týrania je podľa Vatikánu hrdinstvo hodné vysvätenia, kým autorky základných feministických diel ako Druhé pohlavie od Simone de Beauvoir sa dostali na listinu zakázaných kníh."

Okrem týchto článkov odporúčam aj prečítanie ostatných článkov autorky o kritike cirkvi - všetky z nich sú veľmi zaujímavé. Nájdete ich na blogu: http://pietruchova.blog.sme.sk/r/42528/Cirkev-a-nabozenstvo.html

a6) Terorizmus je prepojený so všetkými náboženstvami -aj s kresťanstvom (http://slovhumanist.nazory.cz/terror_Christian.htm)
V tomto článku sa dočítate o mnohých teroristických organizáciách, ktoré svoje konanie "ospravedlňujú" interpretáciami Biblie. Páchajú zločiny kvôli snahe zabrániť interrupciám. Iné z týchto organizácií sú napojené na politiku alebo rasizmus. Najznámejšou z nich je Ku Klux Klan. Je prekvapujúce, že niektoré z nich existujú aj v odľahlejších častiach sveta (napríklad v Ugande, Indonézii). Autor sa špecializoval na terorizmus zo strany "kresťanov". Treba však povedať, že aj kresťanské kostoly boli "obeťami" - v Nórsku vypaľované spolkom The Inner Circle nazvaným aj Black Metal Mafia, ktorý sa dokonca obrátil aj proti hudobníkom, za to, že sa k nemu nepridali.

a7) Keď aj biela je čierna, mágia v modernej spoločnosti
Citácia: "Po nejakom čase Kain priniesol Hospodinovi obeť z plodín poľa. Aj Ábel obetoval z prvorodeniat svojho stáda, a to z najtučnejších. Vtedy Hospodin priaznivo zhliadol na Ábela a na jeho obeť, ale na Kaina a na jeho obeť nezhliadol."
...
"Priepasť medzi Bohom a ľuďmi vytvoril hriech. Podľa Písma existuje jediný spôsob, ako prikryť hriech a uzmieriť človeka s Bohom: krvavá obeť. Zviera usmrtené na oltári znášalo hriešnikov osud namiesto neho. Aj keď definitívnym riešením ľudského hriechu bol Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta (Ján 1,29) a jeho obeť na golgotskom kríži, v období Starej zmluvy prinášali čiastkové riešenie práve zvieracie obete."
Komentár: Časť textu, ktorú som použil, vypovedá o starozákonnom Bohu, ktorý sa neštíti krvi preliatej vo svojom mene, dokonca obete pozitívne oceňuje. V čom sa takýto boh líši od tých "pohanských", napr. aztéckych?
Citácia: "Boh v 2. knihe Mojžišovej 22,17 striktne nariaďuje: "Čarodejnicu nenechaj nažive!" Zaoberanie sa mágiou bolo niečím, čo nemalo v Božom ľude miesto. Starozákonný Izrael, zachránený z egyptského zajatia, Boh považoval za svätý ľud, za svoje výhradné vlastníctvo. Zmyslom všetkých prikázaní zákona bolo vytvoriť spoločnosť oddelenú od pohanských praktík, ľud, ktorý bude vyslobodený spod nadvlády temných síl. Čarovanie predstavovalo duchovné znečistenie a bolo radikálne trestané, patrilo medzi previnenia, trestané smrťou."
Komentár: Uprednostňovať skupinu ľudí pred ostatnými považujete za atribút hodný Boha? Takisto tento text pôsobí tak, akoby sa Boh bál vplyvu pohanov na "svoj ľud" - napriek tomu, že je "všemohúci"? Sú teda takéto výroky Božským posolstvom, alebo propagandou od niekoho, kto sa nedokázal odosobniť od uprednostňovania svojho etnika?

a8) Dokumentárny film: Root of all evil?
Tento dokumentárny film poskytuje viacero zaujímavých podnetov a oplatí sa ho vidieť. Ako najzávažnejšie vidím to, čo sa deje v štáte Colorado. Evanjelici tam vystupujú proti učiteľom biológie a stáva sa, že ak niekto verejne vystupuje ako ateista, môže prísť o prácu, nemusí získať žiadne zamestnanie alebo byt. Evanjelické komunity tam vraj ovplyvňujú aj osnovy učiva v škole (kreacionizmus), alebo zahraničnú politiku. Hovorí sa aj o niekoľkých odporných citátoch z Biblie, prvý z nich prikazuje zabitie príbuzného, ktorý vás nabádal na uctievanie iného božstva než Jehovu. Podľa tohto citátu ho má ho ukameňovať celé okolie. Spomenutý je prípad proti-interrupčného terorizmu, vraždy z roku 1994 spáchanej reverendom Paulom Hillom. Poburujúca je aj prax Vatikánu - ak má pápež "božské vnuknutie", znamená to, že veriaci majú byť viazaní veriť tomuto obsahu "vnuknutia", iba kvôli tomu, že to tvrdí "autorita". Dokument poukazuje aj na separáciu detí do rôznych škôl, len na základe vierovyznania ich rodičov. Prečo tomu tak je, ak deti neseparujeme na základe politických názorov ich rodičov?
Autor, Richard Dawkins zdôrazňuje, že podľa neho je náboženstvo neracionálne a ľahko podnieti nebezpečné správanie. Viera bez dôkazov je totiž považovaná za cnosť. Dawkins preferuje vedecký prístup, no niekedy pôsobí, akoby sa tiež nedokázal nad svoj prístup povzniesť. Práve tým mohol čiastočne podnietiť nepríjemné správanie veriacich, s ktorými robil rozhovory. (Za tip opäť ďakujem Catalessi.)

a9) Dokumentárny film o exorcizme: Priepasť
Vypovedá v ňom praktik Reiki, ktorý tvrdí, že mu spôsoboval problémy démon. Šlo o vážne problémy, aj telesné nehody. Z tejto situácie mu pomohli exorcisti. Napriek tomu si myslím, že pri probléme v duchovnej oblasti dokáže pomôcť hocikto skúsenejší, kto danú prax má reálne zvládnutú. Preto ak niekto automaticky prevezme vieru* toho, kto mu pomohol, (práve preto, že mu pomohol,) je podľa mňa neinformovaný. Sám tento praktik kvôli pomoci uveril, že existuje jedine cesta cez Krista. Ako by však mohlo byť niečo také pravdivé, keď máme historické dôkazy o tom, aká je táto postava blízka atribútom iných - Hórovi, Krišne, Budhovi? V minulosti som si myslel, že práve exorcizmus môže svedčiť v prospech pravdivosti kresťanstva. No v súčasnosti mi je jasné, že aj nekresťanské kultúry mali a majú svoje postupy exorcizmu, ktoré zrejme nefungujú o nič horšie.
*(Žeby práve kvôli ľudským sklonom prevziať vieru tých, ktorí nám pomohli, sa venujú misionári takzvanej dobročinnosti? Pekná vypočítavosť.)

a10) Katolická magie aneb O pokrytectví
Jaroslav A. Polák - známy aj ako Kojot - v tomto článku veľmi dobre popisuje, ako sú náboženské praktiky vnímané mágmi.