Čo mám proti náboženskému fanatizmu ( 2.časť )

20. listopadu 2013 v 18:18 | Executor |  Úvahy, myšlienky
4. Praktizovanie tradícií, ktorých významu nerozumejú
Nadväzujem na predošlú kapitolu, v ktorej som písal o blízkosti náboženstiev a ezoteriky. Popíšem niekoľko príkladov o samotnej praxi oboch smerov. Ak niekto zmýšľajúci aspoň sčasti ezotericky vykonáva pôst, utiahne sa do samoty, alebo vynecháva spánok, pravdepodobne vie, prečo to robí - chce si navodiť tranz, v ktorom môže hľadať víziu. Ak niečo podobné robí kresťanský mních, vidí v tom zmysel? Mne to pripadá, akoby bol len presvedčený, že svojím utrpením bude milší Bohu, alebo dokonca, že utrpením pomáha iným ľuďom. (Toto presvedčenie má už sotva niečo spoločné s ezoterikou, skôr jej protirečí.) Aj zo svojho detstva si spomínam, na názory katechétok, že život v obmedzovaní sa je "milší Bohu".
Vedia veriaci, prečo sa majú pred jedlom za toto jedlo poďakovať? Nie. Niekto z okultistov tvrdil, že ďakovanie za jedlo ho očisťuje od nepriaznivých vplyvov, čo je dôležité hlavne pri mäse zo zabitých zvierat. Opäť to môže a nemusí byť pravda, ale aspoň to poskytuje racionálnejší podklad, než vysvetlenie, že je to nutná tradícia. To, čo ja považujem za dôležité je, aby nič nebolo samoúčelné, aby žiadna tradícia nebola praktizovaná bez poznania jej zmyslu.
Citujem knihu Liber Null & Psychonaut (Peter J. Carroll): "Spánková deprivace, půst a vyčerpání jsou staré a v mnišském prostředí velmi oblíbené techniky. Během těchto cvičení je třeba neustále obracet mysl k pozorovanému předmětu. Bolest, mučení a bičování pro své účely využívali čarodějnice, mniši i fakíři. Vystavujete-li své tělo bolesti dostatečně dlouho, nakonec se dostaví extáze a nezbytná jednobodová koncentrace. Pokud je ale váš práh bolesti příliš vysoký, pak si můžete před jeho překročením zbytečně ublížit."
Pôst má zrejme pri kratšom trvaní očisťovať telo, alebo signalizovať podvedomiu, že sme si svoj cieľ pevne predsavzali - má byť manifestáciou vôle. Pri dlhšom trvaní má zrejme podporovať tranz. Ako však je vysvetlený pôst masám veriacich, od ktorých sa očakáva jeho dodržiavanie? Nespomínam si na žiadne vysvetlenie, ktoré mi malo byť ako dieťaťu patriaceho k cirkvi poskytnuté. Vysvetlenie teda nájde iba niekto, kto sa o neho iniciatívne zaujíma a stále nie je isté, či vysvetlenie, ktoré nájde, bude do hĺbky pravdivé. Radšej budem veriť svojmu subjektívnemu pohľadu na svet, ako desiatke nevysvetlených tradícií.

Nasleduje slovo výhradne o náboženstve: Aký má zmysel napríklad nejesť bravčové mäso? Nejedia ho moslimovia, ani ortodoxní židia. Základom tejto zásady je pre nich asi to, že sa to píše v knihách a tak, pokiaľ sú skutočne veriacimi, musia to dodržiavať. Táto zásada pri tom môže mať plne racionálny základ, ten však už pravdepodobne nie je v náboženských knihách uvedený. Majú veriaci teda rešpektovať to, čo im kážu knihy, a racionálne dôvody majú byť pre nich druhoradé? Neuznávam taký spôsob života, v ktorom kniha alebo iná osoba pre vás volí, čo je "dobré", čo "zlé" a tak vás ťahá za nos. Musíme mať svoju zodpovednosť a svoje rozlišovacie schopnosti. Preferujem taký prístup, v ktorom praktizujeme predovšetkým to, čomu rozumieme zvnútra. Na druhej strane musím pripustiť, že môžu existovať skúsenosti, ktoré človek musí najprv prežiť, aby ich pochopil až dodatočne.
Tento citát bude hádam na mieste: "Veľmi ťažké je, keď si ľudia s démonizujúcou predstavou Boha-sudcu za chrbtom uchyľujú k takzvanej negatívnej askéze, ukladajú si rôzne zápory a toto deštruktívne správanie si ešte pozitívne vykladajú ako Bohom chcené sebazapieranie a pokoru. Vo svojej základnej nedôvere voči neúprosnému Bohu-sudcovi, ktorý nepozná "zľutovanie" a chce "hriešnika" nechať pykať, trestajú a umŕtvujú sa často sami a tým mu dopredu splácajú cenu za svoj ďalší život. Domnievajú sa, že keď sa sami potrestajú, môžu sa vyhnúť bolestným ranám a trestom Božím." K.Frielingsdorf (- citát čerpaný zo stránky: http://cerven.blog.sme.sk/c/20807/nadpis.html#ixzz2huKxapPK )

Dovolím si ešte niekoľko špekulácií o zmysloch náboženských tradícií:
a) Silná viera môže byť v náboženských tradíciách cenená práve preto, že viera je nástrojom na dosahovanie cieľov.
b)Zákaz vytvárania si modiel (ktorý mimochodom vidím ako úplne nedodržiavaný) môže mať svoj význam v tom, aby veriaci nepripútavali k náboženským predmetom entity, ktoré by boli živené ich energiou. Bolo by to ako vytváranie falošného božstva, usmerňovanie energie uctievania pre egregora. Šlo by o "magickú" prácu s predmetmi a tá nie je neúčinná ani pre začiatočníkov, ako upozorňuje Jozef Karika. Predmety, s ktorými sa magicky pracovalo, sa niekedy za zvláštnych okolností vrátia k svojim majiteľom. Práve podobnými historkami mohol byť pri svojej tvorbe inšpirovaný J.R.R. Tolkien. Mimochodom, mená niektorých trpaslíkov z diela Hobit by mohli byť menami entít zemského živlu, alebo sú im podobné. Tieto mená pochádzajú z islandských ság.(viď Josef Veselý - Magie, strana 559, mená podľa K. Spiesbergera.)
c) Prečo je v náboženstvách tak cenená sexuálna zdržanlivosť? Dôvodom by mohlo byť, že si partneri počas sexu vymieňajú svoju energiu. Lisa Chase Patterson tvrdí, že sa tým do aury človeka dostáva energetická stopa, pričom pri prílišnom miešaní je aura zanesená, chaotická, zvlášť u osôb, ktoré sa energeticky nečistia. (Za informáciu ďakujem Miške B.)


5. Démonizovanie sexuality
Určite ste si všimli, že všetky hrubé nadávky (nielen) v slovenčine majú svoj sexuálny význam. Pre niektorých ľudí môže byť neslušné aj slovo ako "sexovať". Nie je hodné uvažovania, prečo za neslušné nepovažujeme slová vyjadrujúce niečo naozaj negatívne, ako "biť sa" alebo "zabíjať"? Žijeme práve vďaka svojim pudom - nielen rozmnožovaciemu, ale aj tým, ktoré nás nútia jesť, dýchať, vyhýbať sa bolesti, vyhľadávať spoločnosť. Pudy sú súčasťou osobnosti. Napriek tomu má poňatie sexuality ako protikladu duchovnosti dlhú tradíciu. Poukazuje na to napríklad citácia z článku o názoroch sv. Augustína (354 - 430 n.l.): "Manichejský dualismus, jehož stoupencem Augustin určitý čas byl, považoval lidské tělo za špatné, dokonce za dílo ďábla. Z toho pro jeho stoupence vyplývalo, že i tělesné množení je cosi špatného, a tedy je nežádoucí i manželství. Na druhou stranu, protože manichejští vnímali tělesnou a duchovní stránku člověka jako zásadně oddělené, samotná sexuální aktivita, nakolik nevedla k početí, pro ně neměla přílišný význam. Právě konfrontace s jeho bývalými souvěrci, z jejichž dualismu se vymanil, byla jedním z motivů, které Augustina přivedly k důrazu na plození dětí jako základní dobro a účel manželství."(zo stránky: http://www.teologicketexty.cz/casopis/2008-2/Manzelstvi-a-sexualita-u-sv-Augustina.html) Myslím, že takéto názory na ľudské telo už dnešná cirkev nezastáva, no u mnohých veriacich pretrvávajú zvyšky podobných názorov.
Vďaka filmu Jama a kyvadlo* (tomu horšiemu z roku 1991) mi napadla nasledovná myšlienka: Upaľovanie "čarodejníc" v dobe inkvizície mohlo byť aktom zapierania sexuality v obludných rozmeroch. Vysvetlím ako: V konkrétnych životoch cirkevných hodnostárov sa mohlo stať, že v sebe pocítili túžbu po žene. Samozrejme to považovali za hriech, no neobviňovali z toho seba, ale ženy ako pokušiteľky. Toto mohlo vďaka mentalite jednotlivcov prerásť do "ducha doby". Túto myšlienku mi potvrdzujú rôzne zdroje. Odhaduje sa, že v čarodejníckych procesoch bolo zo súdených osôb až 80% žien.

*(Pre zaujímavosť chcem povedať, že pôvodná poviedka Edgara Allana Poe-a sa veľmi líši od tohto filmu. V pôvodnej poviedke vystupuje iba minimum postáv. Poviedka začína odsúdením hlavného hrdinu, ktorý ani nie je pomenovaný. Čitateľ je priamo vtrhnutý do deja.)

U ľudí samostatne sa zaujímajúcich o duchovno je rozšírený tento názor na túžby, podľa mňa je správny: Človek, ktorý sa duchovne vyvíja, je po čase iný, má iné túžby. Preto duchovní majstri nemusia pociťovať túžbu po sexe, pohodlí či niečom podobnom. Neznamená to ale, že nemajú žiadne túžby, alebo že ich zapreli. Ich túžby sa zmenili, presmerovali, a tak túžia po niečom inom. Avšak pokúšať sa priblížiť týmto majstrom zapieraním svojich prirodzených túžob je zbytočné. Presmerovanie túžob je dôsledkom cesty, zrejme nie niečo, čo by ceste napomáhalo. Podobne to vidím aj s ospevovanou vlastnosťou skromnosti. Skromnosť vidím ako niečo, čo sa nedá vynútiť. Prečo by som mal byť skromným, ak to v sebe nepociťujem, ak som sa k tomu sám nedopracoval? Ak by som sa do toho nútil, bolo by to iba napodobňovaním výsledkov cesty niekoho iného.
Ďalšia myšlienka, ktorú tu chcem prezentovať je, že pravda môže byť opakom hlavných myšlienkových smerov - totiž: sexualita nemusí byť zapretím spirituality, naopak, môže spiritualitu podporovať. Príklad som našiel v knihe Vědomé snění (Robert Moss), kde sa tvrdí, že erekcia veľmi napomáha dosiahnutiu zážitku astrálneho cestovania. Moss v tomto prípade príliš nerozlišuje zážitky lucídneho snenia a astrálneho cestovania - spomína, že vo východných tradíciách sa snové telo nazýva "telom túžby". Sexuálnu energiu (hadiu silu, kundalíny) považuje sa skutočný zdroj mágie. V tejto kapitole sa Moss odvolával aj na Roberta Monroe-a a jeho výskum astrálneho cestovania.
Sexuálna energia napomáha aj iným magickým aktivitám, ako astrálnemu cestovaniu, je úlohou praktika použiť túto silu, transformovať ju. Je považovaná za skutočne mocnú - dáva nám lekciu: vycvičená myseľ nie je všetkým.
Pozor však na "duchovných učiteľov", "guru-ov" a podobné osoby - mnohé z nich sú pripravené zneužiť naivitu svojich nasledovníkov nielen pre zisk peňazí, ale aj pre spomenutý sex.
(Samozrejme ani pri týchto informáciách nezapieram, že aj askéza môže mať význam. Žiaden nástroj nie je iba dobrým alebo zlým, ale každý treba vedieť správne používať.)
Svetlejším zážitkom bolo, keď som sa istého veriaceho opýtal, prečo kresťania zaujímajú tak opatrný postoj voči sexu. Odpovedal mi, že pričastý sex stráca svoju hodnotu. To znie aspoň ako hodné zamyslenia.


6. Ostatné vzorce správania
6a) zastrašovanie
Ako príklad zastrašovania slúži článok s názvom: Boh sa vysmievať nedá... . Je to text, ktorý opisuje slávne osobnosti, ktoré sa "rúhali" a následne sa im prihodila nehoda, ktorá ich kruto usmrtila. Autori článku si evidentne želajú zastrašovať Božou pomstou - pekná prezentácia ich Boha "lásky a zmilovania". Za ďalšiu zmienku stojí, že tento článok hovorí aj o potope Titanicu, po slovách jeho konštruktéra: "Ani Boh ho nemôže potopiť." Teda Boh, v ktorého veria si vyvršuje hnev na 1523 obetiach katastrofy kvôli jednej "nesprávnej" vete úplne iného človeka?
Pozorujem aj ďalší druh zastrašovania v náboženstve a tým je predpoklad existencie "pekla". Peklo, ktorým sú hojne strašení veriaci vytvára pocit ohrozenia. A ako sa správame pri pocite ohrozenia? Úplne inak, ako by sme sa správali za normálnych podmienok. Ľudia snažiaci sa zachrániť pred pomysleným zlom a nástrahami sa ľahšie pridajú k cirkvi, ako niekto, kto na peklo neverí, pretože má iný svetonázor. Jednoducho hľadajú istotu, ochranu. Pocitom ohrozenia sú ľudia manipulovateľní - čo využil vraj aj Adolf Hitler.

6b) citové vydieranie
Citové vydieranie poznáme asi všetci. Sú to podobné infantilné tvrdenia: "Ježiš plače, keď klameš." Neraz sa stáva, že sa jeden veriaci pýta druhého, či bol v kostole. Ak nebol, samozrejme sa v kolektíve stane čiernou ovcou, začne sa cítiť previnilo kvôli mienke druhých a tak sa nechcene dostáva do zlej pozície. Aby sa do tejto pozície čiernej ovce znova nedostal, je opäť prístupný urobiť aj niečo, čo by nerobil za normálnych podmienok.

6c) svedomie a úsudok ako posledné?
Pri diskusii, keď je potrebné sa rozhodnúť alebo sa hovorí o morálne pochybnom čine sa veriaci najprv oháňajú rôznymi zdrojmi, citátmi a až ako posledné spomenú svoje svedomie a svoj vlastný úsudok. Myslím, že osobný názor, vlastná morálka, vlastné svedomie by mali byť tým prvým a najdôležitejším, na čo by sme mali hľadieť - nie posledným.

6d) strach, posadnutosť vinou
Video na Youtube mi ukázalo niečo ako "kresťanské bojové umenie". Musí byť označené ako "kresťanské" úplne všetko, vrátene záchodovej dosky, aby sa to veriaci nebáli používať? A prečo vlastne ľudia, ktorí nikomu neubližujú, žijú pokojne a poctivo, tak často potrebujú na sebe hľadať vinu, hriech* a "nečistotu"? Tým, ktorí celý život najviac prosia o odpustenie, väčšinou nie je čo odpúšťať. Som presvedčený o tom, že väčšina ľudí sa neustále snaží robiť to najlepšie, čo vedia. Berú ohľad na seba aj na svoje okolie - a tak hľadať v sebe chyby nasilu je nezmysel.
(* Je hriech zlým skutkom, či skutkom, ktorý vás odďaľuje od cirkvi?)

6e) zasahovanie do životov iným
Je náramne ľahké dávať iným rady do života, keď neponesieme následky ich rozhodnutí. Hlavnou témou v tomto kontexte je snaha kresťanov obmedziť antikoncepciu* a úplný zákaz interrupcií, s čím nesúhlasím. Napríklad farár, ktorý nebude musieť vychovávať dieťa ľahko povie cudzej žene, aby nezabíjala plod, ktorý v sebe nosí, no nie je to on, kto ponesie následky.
(* Som vyvedený z miery, že aj v dnešnej dobe si mnoho ľudí nechá hovoriť do svojho intímneho života.)
Ja nepociťujem ako správne vnucovať silou-mocou svoju morálku iným ľuďom. Stali sa aj prípady, keď fanatici útočili na kliniky, kde sa vykonávali interrupcie. Mali to na svedomí militantní kresťania.
Zo svadby v kostole, na ktorej som bol prítomný, si pamätám sľub, ktorý novomanželia museli potvrdiť - že budú dieťa viesť... k Bohu? Nie, správna odpoveď je: K cirkvi. Manipulované sú teda už deti, ktoré sú krstené, alebo podstupujú obriezku - pretože sa nevedia brániť. Ďalej, z cirkvi nie je možné vystúpiť, pretože podľa názoru jej predstaviteľov k cirkvi patrí každý pokrstený jedinec, a krst sa "nezmazateľne zapisuje do duše človeka". (Ako večné puto sa zrejme berie aj manželstvo.) Zosnulým zas niekedy dávajú do truhly náboženské predmety ich príbuzní, aj keď by sami zosnulí s tým nesúhlasili. Takto rešpektujeme presvedčenie svojich blízkych?
Taktiež si myslím, že svojimi rečami fanatici silne otravujú životy iných ľudí - nepáči sa im existencia fantasy literatúry, rockovej hudby, porno priemyslu, kritika ich náboženstva, šírenie iných myšlienok, evolučná teória, vedecký pokrok. Ak sa nedokážu zmieriť so "zlom modernej doby", prečo sa potom od neho neizolujú tak, ako to urobili Amishovia? Začínam si myslieť, že by bolo lepšie, keby bol ateizmus akýmsi "základom spoločnosti a komunikácie", aby sme konečne mali pokoj od nenávisti zapríčinenej náboženstvom. Svoju vieru nech si každý vyznáva v ústraní a nepletie ju do práce, školstva, ani politiky.

6f) pýcha, viera v cirkev
Veriaci silne odsudzujú pýchu iných ľudí, no mnohí z nich vystupovali proti možnosti existencie inteligentného mimozemského života. Vraj ľudí ničí ich pýcha... pritom oni sami si myslia, že sú jediným výtvorom s vyšším intelektom v nekonečnom vesmíre. Taktiež je mi podozrivý zvyk spovedania sa, ktorí mohol slúžiť (alebo mohol byť od začiatku vytvorený) na monitorovanie bežných ľudí cirkvou. Na hranici náboženského fanatizmu vnímam aj obhajobu cirkvi napriek všetkým dôkazom o špinavostiach, do ktorých je zapletená - napríklad pri spolupráci na židovskej genocíde, alebo prinajmenšom tichým súhlasom. Tu slepý idealizmus nie je na mieste - ani ja predsa neobhajujem osoby, ktoré páchali obludnosti kvôli mágii.

6g) očierňovanie umenia
Idea "zla číhajúceho všade okolo" núti fanatikov kritizovať aj umenie, obzvlášť nestráviteľné je pre nich umenie divoké či dekadentné. Či už ide o literatúru alebo hudbu, v oboch prípadoch to je forma vyjadrenia myšlienok, pocitov, vízií. Autori, ktorí tvoria práve tieto druhy umenia väčšinou nie sú "vyznávačmi zla" ani ničím podobným. Ak niekto toto posolstvo pochopí zle, je na vine konzument umenia, nie autor.
Je možné, že všetci v sebe máme istú mieru agresivity a stále budeme mať. To znamená, že potom je potrebné túto agresivitu vybiť tak, aby sme nikomu neublížili. Na takéto vybitie je hudba ideálnym prostriedkom. Zo svojej osobnej skúsenosti odhadujem, že som sa istý čas možno cítil horšie kvôli počúvaniu Black Metalu, čo po čase prestalo. Avšak toto mohlo mať zároveň aj prínos - hudba sú vibrácie a ja mám dojem, že sa mi podarilo viac uchopiť a ovládnuť svoje negatívne stránky, či získať viac "odolnosť" proti týmto vibráciám. Ako príznak "posadnutia" sa tuším udáva rýchle striedanie protikladných nálad (možno sa mýlim, nepodarilo sa mi to overiť). Ak si však viem protikladné nálady (jednu po druhej) navodiť sám podľa svojej vôle, znamená to podľa mňa opak - lepšie ovládanie samého seba. Ak sa viem medzi náladami sám preladiť, dokážem sa v niektorej z nich aj lepšie udržať napriek vonkajším vplyvom. Vidí sa mi to ako väčšia stabilita mysle.
Knihy o Harrym Potterovi boli pálené protestantskými skupinami. Vyjadrenia veriacich o týchto knihách sú nasledovné:
1. "V Novom Mexiku to boli členovia Kristovho spoločenstva, ktorých pastor Jack Brock priznal, že žiadnu knihu o Potterovi nečítal, ale zdôraznil, že ich obsah je schopný odhadnúť: "Za nevinnou tvárou sa skrýva moc satanskej temnoty (...) tieto veci urážajú Boha aj mňa" (agentúra Reuters)." Tento citát mi vyznieva, akoby Brock mal nasledovný myšlienkový pochod: "Ak niečo uráža mňa, morálne čistého človeka, musí to urážať aj Boha." Veľmi zaujímavý a skromný záver.
2. "Pre taliansku tlačovú agentúru ANSA sa Amorth vyjadril, že "za horúčkou potterománie sa skrýva podpis kráľa temnoty, čiže diabla". Zároveň vystríhal rodičov pred knihami o Harrym Potterovi, pretože obsahujú veľa pozitívnych vzťahov k mágii a okrem toho robia rozdiel medzi bielou a čiernou mágiou. Podľa neho je to falošné rozlišovanie, pretože mágia je vždy "satanským dielom". Vo svojich knihách napísaných z pozície exorcistu uvádza veľa prípadov prejavenia sa diabla, dokonca posadnutí, u tých, ktorí mali dočinenia s tzv. bielou mágiou. Všetci títo siahli po nej v presvedčení, že nie je ničím zlým a nepodmaňuje človeka zlým silám (pozri www.apologetyka.katolik.pl)."
Viacerí kresťania sa nazdávajú, že príbehy o Harrym Potterovi propagujú skutočnú mágiu, no je to naivné tvrdenie. Ja tieto príbehy vidím rovnako, ako hociktoré iné fantasy romány, možno s tým rozdielom, že Harryho Pottera obľubujú aj menšie deti. Niektoré predmety používané v ceremoniálnej mágii ako palice, amulety, plášte, či zrkadlá sú tak spojené s laickým vnímaním mágie, že sa začali vyskytovať v celej fantasy literatúre - a tá neobsahuje žiadne návody na ich reálne použitie.
Vraciam sa k bodu 2 o slobode slova - je dôležité si uvedomiť, že ak sa niekto vysmeje náboženskému ponímaniu sveta, pravdepodobne tento výsmech nie je vzburou proti Dobru, ale vzburou proti ponímaniu sveta, aké považuje za nesprávne alebo nelogické.

6h) nespravodlivé a smiešne názory, nerovné postavenie žien v cirkvi
Medzi názory, ktoré popisujú úplne nespravodlivé poňatie sveta patrí napríklad názor, že záleží na náboženstve človeka rovnako alebo viac, ako na jeho činoch. Podľa tohto názoru nebude spasený niekto, kto celý život činil dobro, iba kvôli tomu, že jeho viera nie je správna. Naskytuje sa otázka: Čo s ľuďmi, ktorí sa narodili do "nesprávnej" kultúry, alebo nemôžu veriť, pretože sú mentálne postihnutí? Aj od tohto názoru sa dá zájsť ešte ďalej - byť presvedčený, že spása je tu iba pre tých, ktorí boli pre ňu vybraní ešte pred narodením, všetci ostatní majú byť zavrhnutí. Čítate dobre - toto je kalvinistická téza o predurčenosti. Podľa tohto názoru teda nezáleží ani na skutkoch, ani na viere. Podobne nespravodlivé sú tézy o dedičnom hriechu alebo o "Božích trestoch" ktoré sa prenášajú aj na ďalšie generácie rodiny. Takzvaný milostivý, spravodlivý, ale aj všemocný Boh nevedel zariadiť svet lepšie, a tak sa trest prenáša na ďalšie pokolenia? Či nám dokonca dal slobodu typu: "vyber si kresťanstvo, alebo si vyber inú vieru a potom za to znášaj večné utrpenie"? Toto nie je sloboda, ale výsmech slobody. Preto sú tieto axiómy pre mňa neakceptovateľné a nelogické.
Medzi smiešne názory zaraďujem tieto: Doslovné chápanie Biblie v príbehoch o stvorení ľudí (Adam a Eva) a odvedení párov zvierat na Noemovu archu - obe tieto príbehy nutne odkazujú na incest, ak mal pokračovať život ľudí a zvierat. Kvôli kreacionizmu sú niektorí jedinci schopní veriť, že skameneliny dinosaurov dal do zeme Boh, aby skúšal vieru ľudí. Toto je už pokriveným vnímaním reality len preto, aby si zachovali svoje názory. Iní zas veria, že všetky zvieratá mali byť bylinožravé, napriek tomu, že anatómia ich tiel je jednoznačná... . Na istej slovenskej internetovej stránke som sa stretol aj s pokryteckým prístupom, ktorý vyvracal existenciu čakier, na základe toho, že o nich neexistujú vedecké dôkazy. Autor sa evidentne nezamýšľal nad tým, že ani existenciu Boha či diabla nedokazuje veda.
Nevidím žiaden dôvod na to, aby v cirkvi nemali ženy rovnocenné postavenie vzhľadom k mužom. Držanie žien v ústraní je podceňovaním, či nevážením si ich. Kresťania to argumentujú tým, že "Eva bola z Adama, nie Adam z Evy", "bola to Eva, kto bol zvedený na prvý hriech", že úloha ženy je iná, ako úloha muža ("pridelená Bohom!"), že ženy si samé prajú byť v ústraní, atď. Rozumiem tomu, že každé učenie musí mať nejaký základ, ale nemôžem sa ubrániť dojmu, že nielen diabol, ale aj Boh, duša a Biblia sú argumentmi na všetko - len aby sme nemuseli robiť zmeny.


Záver hlavnej časti článku:
Snažil som sa sústrediť na správanie náboženských fanatikov, no načrtol som aj dôležité dôvody svojho nesúhlasu s ich názormi. Neopisoval som historické plagiátorstvá medzi náboženstvami, ktoré svedčia v ich neprospech. Dvom témam sa chcem venovať aj v budúcnosti - v článku o plagiátorstve v náboženstvách a v úvahe o mojom svetonázore. Veriaci by si mohli uvedomiť, že každý fanatik je schopný veľmi poškodiť meno ich spoločenstva a tak je aj v záujme veriacich, aby fanatikom nedávali reprezentačné práva a vedenie skupín.

"Nejsilnější mysli se upínají k nejmenšímu počtu pevných principů. Nejčistší pohled je z vrcholku hory vašich mrtvých "já"." (Peter J. Carroll - Liber Null & Psychonaut)

"Ale nechceš vedieť Pravdu, chceš vedieť pravdu tak, ako jej rozumieš ty. Toto je najväčšia prekážka tvojho osvietenia. Myslíš si, že už poznáš pravdu! Myslíš si, že už tomu rozumieš. Preto prijímaš všetko to, čo vidíš alebo počuješ alebo si prečítaš, to čo zapadá do tvojho modelu chápania a odmietaš všetko, čo tomu nezodpovedá. A tomu hovoríš učenie sa. Tomu hovoríte ochota učiť sa. Beda, nikdy nebudete prístupní učeniu, pokiaľ sa uzatvárate pred všetkým okrem vašej pravdy." (Neale Donald Walsch - Hovory s Bohem 1)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 12. listopadu 2015 v 16:26 | Reagovat

Mna minule na prednáške pobavilo (prepáč, že ti to sem píšem, ale spojila som si to s tou sexualitou), že bol u nás jeden muž (mal okolo 35 rokov) a tvrdil nám, že je ženatý. A potom sme sa bavili o sexe a on nám povedal, že to nie je zábava ani na naše uspokojenie ale že je to akt na tvorbu detí. A ked sme sa ho spýtali či má deti pokrútil hlavou, že nie. a jeden spolužiak sa ho potom opýtal, či to znamená, že nesexuje so svojou ženou a on bol celý ružový a ticho :D:D
A podla mna by mali ztušiť aj celibáty a také tie veci, pretože je lepšie, ak má kňaz ženu akoby mal znásilnovať malé deti (nechcem urážať, česť výnimkám, sú aj dobrí- aj ked ich je málo)

2 Executor Executor | E-mail | Web | 12. listopadu 2015 v 19:00 | Reagovat

[1]: Je veľký problém, keď sa veriaci tvária, že sexualita neexistuje a potom tým dodrbávajú životy iných. Napr. mal byť skutočný prípad z SR, keď mala dcéra fanatičky nechránený sex, porodila v kúpeľni a snažila sa dieťa umlčať a zadusila ho. Alebo nemecký manželský pár, čo 8 rokov čakali na bociana a sami nepodnikli nič. Šli za doktorom, že prečo nemajú dieťa. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama