Čo mám proti náboženskému fanatizmu ( 1.časť )

12. listopadu 2013 v 17:51 | Executor |  Úvahy, myšlienky
Čo mám proti náboženskému fanatizmu ( 1.časť )

"There once was a time when all people believed in God and the church ruled. This time was called the Dark Ages."
― Richard Lederer


Úvod:
Okrem kritiky náboženského fanatizmu, budem v tomto článku písať o vzorcoch, ktoré mne osobne na správaní fanatikov vadia, keďže sa s niektorými týmito vzorcami stretávam v bežnom živote. Už sme toho počuli viac než dosť o zneužívaní detí kňazmi, či obrovských majetkoch cirkvi. Samozrejme sú to poburujúce záležitosti, na tie sa však v mojom článku nezameriavam, nie je mojím cieľom ich sumarizovať, keďže nesúvisia s fanatizmom. S náboženským fanatizmom, zaslepenosťou súvisia skôr historické udalosti veľkého významu (násilné šírenie kresťanstva, inkvizícia, vraždenie v mene Boha, výprava proti Husitom, Albigenským, atď. ). Na časť z tejto minulosti sa zameriam iba v krátkosti, keďže za chyby minulosti zodpovedajú predchodcovia dnešných cirkevných hodnostárov - mne by sa tiež nepáčilo, ak by ma niekto obviňoval za chyby mojich predchodcov.

Väčšina textu bude pojednávať o fanatizme v kresťanstve. Je to kvôli tomu, že kresťanstvo je u nás dominantné a stretávam sa s kresťanskými veriacimi a žiaľbohu, aj s ich myšlienkami. Musím čitateľov upozorniť, že nie som nestranný, čo sa týka náboženstiev. Som v opozícii proti organizovaným náboženstvám, dokonca sa na fanatizme rád zasmejem. Napriek tomu, že organizované náboženstvá neuznávam, v situácii, keď sa deje nábožensky významná udalosť (sviatok), sa viem tešiť s ľuďmi, ktorí sú veriaci a obľúbil som si ich. V takomto prípade ich istým spôsobom podporujem, aj keď nesúhlasím s ich názormi.

Zoznam vecí, ktorým sa budem venovať v tomto článku:
1. Tvrdenie, že je iba jedna správna cesta
2. Náboženstvo ako zámienka pre potláčanie slobody slova
3. Očierňovanie mágie, iných náboženstiev a filozofií
4. Praktizovanie tradícií, ktorých významu nerozumejú
5. Démonizovanie sexuality
6. Ostatné vzorce správania
Doplnky - odkazy na zdroje informácií, citácie a zvyšné poznámky.


1. Tvrdenie, že je iba jedna správna cesta
Tvrdenie, že existuje iba jediné správne náboženstvo, alebo cesta, je práve to, čo ma poburuje najviac zo všetkého. Preto to budem komentovať ako prvé - považujem to za vyjadrenie, ktoré má podporovať "monopol na spásu". Dokonca toto tvrdenie používajú aj ľudia, ktorí vraj neuznávajú cirkev. Môj názor je taký, že nemáme žiadnu poriadnu istotu, ani len v tom, že vôbec existujeme. Tak ako si niekto môže dovoliť tvrdiť, že jeho názory sú jediné správne a všetky ostatné sú chybné, či dokonca škodlivé? Možno sú práve naopak, všetky cesty správne. Viackrát som počul celkom zaujímavú metaforu, ktorá hovorí, že až keď prejdeme po vybranej ceste, ocitneme sa na vrchole kopca, z ktorého uvidíme iné cesty, ktoré k nemu vedú. Zároveň to vyjadruje tú možnosť, že každému človeku vyhovuje iná cesta. Ak by sme sa fanatikov spýtali, prečo je jediné správne ich náboženstvo, asi by odpovedali: "Preto lebo!!!". Predpokladám, že by tým mysleli toto: "Pretože je pre nás lepšie niečo zúrivo brániť, ako sa zamýšľať prečo" alebo ešte lepšie: "Lebo naše despotické charaktery sa v niečom musia tvrdohlavo prejavovať!" V týchto prípadoch nejde o skutočnú vieru, ale o psychickú potrebu týchto jedincov prejavovať zo seba prísnosť a puritanizmus - "Tak horlivo potláčajú vášne, až sa im to stáva vášňou." Je prirodzenou ľudskou potrebou niekde hľadať istoty, ale mali by sme si uvedomiť, že čokoľvek, čoho sa pridržiavame, môže zlyhať a tak by sme mali pevne stáť na svojich nohách, pokiaľ možno, nezávisle od viery, iných ľudí, alebo čohokoľvek iného. Podľa mňa je ideálne, aby sila človeka vychádzala odniekiaľ z vnútra, akoby z ničoho. Takto si nebudeme stavať žiadne barličky v okolitom svete, ktoré by sa nám mohli zlomiť, ani nehovoriac o tom, že by sa na ne mohol niekto zamerať. Vždy je vhodné nechať si v myslení rezervu pre prípad, že by sme sa mýlili.

Každý, kto sa venuje ľubovoľnej oblasti, sa po čase stretne s iným, niekedy opačným pohľadom na vec, ktorý môže byť založený na silných argumentoch.* Preto nie je ľahké odlíšiť, či je niečo pravdivejšie alebo správnejšie, ako iné teórie a modely. A preto vo mne nevzbudzujú dôveru ľudia, ktorí vystupujú suverénne, akoby nahrabali všetku múdrosť sveta. Kto má absolútnu istotu o svojom učení? Len fanatici. Niekedy platí, že hlupáci sú si najistejší tým čo robia, pretože nedostatok múdrosti si kompenzujú sebavedomím. Zároveň, čím hlbšie býva poznanie objektu/systému, tým menej horlivá môže byť kritika - týka sa to nás všetkých. Preto nie je múdre podceňovať svojich (filozofických) oponentov.

(*Ešte by som dodal: Nikto z nás nemá rád otrasy vo svojom presvedčení. Niekedy sme pohodlní na to, aby sme svoj postoj zmenili.)

Jednou z charakteristík fanatikov je, že nie sú schopní prijímať cudzie názory. Žiaľ s tým mám aj osobnú skúsenosť. Všetko líšiace sa od ich ideálov je zahrnuté slovami chorobnej neznášanlivosti. Tým sa sami stavajú proti ideálom lásky, porozumenia a pokoja, ktoré by údajne mali byť najčistejším základom kresťanstva.

Ďalej sa zastávam tej myšlienky, že nikto z nás sa absolútne nepotrebuje zaujímať o hociktorého proroka, knihu, dokonca ani Boha, aby sme šli po správnej ceste. Správna cesta je podľa mňa otvorená každému a pridržiavanie sa učenia významných osobností nemožno brať ako podmienku. Správna cesta nie je určená tým, čomu sa venujeme, ako tým, koľko lásky cítime. Ak mi budete tvrdiť, že Budha alebo Kristus povedal to alebo ono, ja vám na to s úsmevom odpoviem: "No a?". Bezvýhradné sledovanie nejakého učiteľa je tiež iba barličkou. Predstavme si, že by váš učiteľ došiel do takého bodu uvedomenia, kde by musel poprieť alebo prestavať všetko vo svojom učení. Nechápali by ste to, bolestivo by ste narazili. Preto nie je dobré spoliehať sa na iných a nechať rozhodovať za seba. Puritánske pridržiavanie sa nejakej osoby a jej zásad sa mi vidí doslovne ako napodobovanie jeho cesty, nie kráčanie po svojej. To by v duchovnej oblasti mohla byť tá najhoršia voľba zo všetkých.

(Pozn.: Na takomto mieste by som hádam mal použiť výkričník, ale keďže ho často vidím používať moralizátorov a krikľúňov, hnusí sa mi to.)

Myšlienky podobné nasledovnej musím považovať za odporné: "Prorok Izaiáš hovorí, že hrešíme už len tým, že kráčame svojou vlastnou cestou. Bez Pána blúdime ako ovce a naša nevera strháva i ľudí okolo nás." Myslím si opak, a to, že si svoju cestu musí riadiť každý sám, inak sa sotva vyhne manipulácii. Môžeme urobiť vôbec niečo viac pre svoju filozofiu ako to, byť živým príkladom toho, že funguje?


2. Náboženstvo ako zámienka pre potláčanie slobody slova
Moje názory sú len názormi jednotlivca, ktoré môžu byť kritizované, zosmiešnené. A presne tak by to aj malo byť, pretože to podporuje slobodu slova ostatných ľudí. Ak sa dostanem do konfrontácie, môžem nahliadnuť na svet z nového uhla pohľadu, lepšie pochopiť iných, alebo dokonca vylepšiť svoje stanovisko. Ak som bol skritizovaný, zosmiešnený, tak mám šancu sa zamyslieť, kde som urobil chybu. Tak ako považujem za slobodu možnosť kritizovať, považujem za rovnakú slobodu možnosť byť kritizovaný. Náboženskí fanatici sa však chcú vyhnúť tomu, aby boli ich názory kritizované či zosmiešnené. Neuvedomujú si, že čím viac puritánsky sa budú sami správať, tým budú humornejšie pôsobiť pre okolitý svet. Skôr si výsmech okolitého sveta vyložia znova nevhodným spôsobom (ako "skúšku", či "pascu") a tak posilnia svoju zaslepenosť. Neuvedomujú si, že kritika by mohla pomôcť nájsť novú pravdu. (Hocičo, čo je nasilu chránené pred zmenami, bude strácať na funkčnosti a začne byť zbytočné. Preto si myslím, že aj náboženstvo sa musí prispôsobovať - ako, to už neviem. No skúste v dnešnom svete napríklad poskytnúť nocľah pocestnému a pravdepodobne to bude posledné, čo urobíte.) Mnohí veriaci by si zrejme priali, aby bolo zosmiešňovanie ich náboženstva trestným činom. Budúcnosť slobody prejavu je neistá - a to kvôli takzvanej "tolerancii". Čo je to za toleranciu, ktorá vyhovie jednej strane tým, že poruší základné práva druhej strany? Čo je to za veriacich, ktorý chcú, aby bolo chránené ich presvedčenie, no samy napádajú presvedčenia iných a označujú ich za nepravdivé, satanistické a zhubné?

Moje názory sú len názormi jednotlivca - a presne tak ich aj sám chápem a nechcem, nepotrebujem ich skrývať za žiadnu pseudo-posvätnosť. No náboženskí fanatici si svoje názory stotožňujú s tým, čo je podľa nich (objektívne) sväté a nedotknuteľné. Z toho dôvodu sú schopní všeličoho, ak zaznamenajú, že niekto ich presvedčenie kritizuje, čo považujú za rúhanie sa. Kedy sa konečne zmieria s tým, že to, čo je posvätné pre nich, nie je a NEMUSÍ byť posvätným pre iných? Ak sa im nepáči kritika a výsmech ich názorov, nech potom nevyhľadávajú média, kde sa to deje. Iba silné osobnosti dokážu šíriť slobodu aj k tým ľuďom, ktorým rozumejú menej a učiť iných bez vypočítavosti. Snahy zabrániť slobode druhých bez snahy o ich pochopenie je prejavom slabosti - to, čo robia fanatici. Slabosť a strach pred odlišnosťou ich vedie k nanucovaniu svojej morálky iným, "premietaniu seba do druhých", k tvoreniu veľkých a šťastných "rodín".

Príkladom v našich končinách je skupina Pentagramček, ktorá hrala jednoduché "detské satanistické" piesne, šlo samozrejme o recesiu toho najväčšieho kalibru. Kapela svoju činnosť ukončila po nejasných okolnostiach - podľa indícií sa v tomto angažovali cirkevní hodnostári. Evidentne ani v 21.storočí nedokážu -alebo nechcú- pochopiť netradičný humor a vidia v ňom "nebezpečenstvo pre dušu". Podobne jednotlivci aj média útočia na facebookovskú stránku Bohoslovecká univerzita Šerca Ježišovho v Hostoviciach.


3. Očierňovanie mágie, iných náboženstiev a filozofií
Od ľudí, ktorí sami seba považujú za štandardných veriacich, často počujeme perličky typu: "Okultizmus je vstupnou bránou diabla." alebo "Cvičenie jógy je satanistické!". Problematika tohto očierňovania je rozsiahla a dalo by sa o nej dlho hovoriť. Pokúsim sa zhrnúť to dôležité z môjho pohľadu.

V prvom rade musím uviesť názor, ktorý môže vyznievať nečakane. Každá náboženská činnosť, ceremónia je "prácou s neviditeľným", čo svojím spôsobom znamená, že prax náboženstva sa prelína s ezoterikou. Samozrejme sa náboženské rituály líšia od iných rituálov, prinajmenšom cieľom a symbolikou. Nemôžeme ignorovať, že pohanské náboženstvá sú užšie spojené s mágiou, napríklad v hnutí Wicca, či Asatrú. Ako podobnú formu aplikácie beriem aj židovskú Kabalu. Praktizujúci veriaci sa dajú dobre prirovnať k používateľom neviditeľného, no ezoterici sú viac experimentátormi. Ľudia patriaci k náboženstvám vysoko uznávajú rozprávania o zázrakoch, božích zásahoch a tak ďalej. Ak sa ku nim dostane správa, že sa nejakému šamanovi či liečiteľovi podarilo niekomu pomôcť*, tvrdia, že je to nebezpečné, pretože jeho moc pochádza od diabla. Skutočne tragikomická paranoja - podľa nich diabol lieči vaše telo, aby sa dostal k vašej duši. Pri takomto postoji môžeme 359 stupňov okolo seba "vnímať" len pasce, zatratenie a zlo. Za čo bude stáť taký ustráchaný život? Za činnosť, na ktorej účasť človeka nevedome pomáha "diablovi" môžeme označiť hocičo - aj hranie tenisu, či lyžovanie.

(* Ako vieme - "úspech sa neodpúšťa". Najviac nenávidíme hádam tých, ktorí majú to, čo my nie.)

Ak niekto dokáže veci, ktoré nedokážem ja, je to väčšinou spôsobené hlbším poznaním, ktoré tento človek dosiahol a nie tým, že sa chytil do "diablovej pasce". Z nás dvoch som potom v skutočnosti ja potencionálne väčším zlom, práve pre svoje menšie poznanie. Nemyslím si, že by väčšie poznanie bolo dôvodom ku konaniu zla. Väčšina ľudí si myslí pravý opak, a to že zlo pochádza z nevedomosti.

Diabol je skutočne vynikajúcim esom v rukáve pre akúkoľvek argumentáciu. No neverím, že tento "argument" používa nejaký seriózny mysliteľ. Rozlišovanie toho, čo je "od Boha" a "od diabla" považujem za cestu iba ku paranoji, veriaci ho totiž používajú nonstop. Ak toto rozlišujete, ako môžete vedieť, že zázraky pripisované prorokom tiež neboli podvodmi "zlých síl", aby vás oklamali?

To, koho nasledujeme, si vyberáme podľa jeho slov, posolstva. No nikdy nemáme istotu, že naši učitelia majú dobré úmysly. Mojím prístupom je snažiť sa nezavrhovať poznanie iných ľudí, smerov, pridávať poznanie iných ku svojmu. To automaticky predpokladá schopnosť učiť sa od viacerých zdrojov, nikdy nie len z jedného zdroja. Vyznávači náboženstiev sa väčšinou držia iba jediného náboženstva - o čo horšie, ak im bolo vybrané rodičmi, alebo spoločenským tlakom a následnou snahou nebyť čiernou ovcou. Na ďalekom východe je situácia v tomto lepšia, rôzne smery tam existujú spoločne bez toho, aby vyvíjali nátlak na nasledovníkov. Myslím, že nie je učenia bez chyby a bez poškvrny, preto považujem za nutné osobitne si vyberať myšlienky, ktorým veríme.

Očierňovanie, o ktorom hovorím, veľmi často prebieha bez argumentov (okrem diabla ako "argumentu"), alebo pomocou vymyslených argumentov. Ak už fanatici očierňujú iné smery, nemali by sa potom diviť, že na nich ľudia reagujú nenávistne. Nenávistnú reakciu si vysvetlia tak, že iní ľudia sú "objektívne" zlí, pričom to boli oni sami, kto ich vyprovokoval.

Uvediem príklad na argument, ktorý vznikol nepochopením ezoteriky kvôli omylu, alebo dokonca vznikol kvôli vykonštruovaniu klamstva. Ktosi písal o cvičení s energiou tela, pri ktorom nie je vhodné mať prekrížené ruky či nohy. Kresťania si to vyložili tak, že by toto prekríženie končatín vytvorilo znak kríža, ktorý by zabránil "pekelným silám" prísť. Pri prirodzenom prekrížení by sa skôr utvoril znak "X". Ja túto zásadu chápem úplne inak - myslím, že prúdeniu energie by to jednoducho bránilo. Ako vieme vďaka reči tela, prekríženie končatín je obranná póza, ktorá nás uzatvára, blokuje.

Zvláštne na mňa pôsobia aj odfotené plagáty z Poľska, ktoré zobrazujú "nebezpečné okultné symboly". Význam týchto symbolov je väčšinou vyložený chybne (aká "náhoda"), pričom sa treba pozastaviť aj nad tým, že samozrejme existujú symboly s oveľa "nebezpečnejším" významom, ktoré autori plagátu už nepoznajú.

Jedného dňa, prechádzajúc po ulici, okolo chlapíka pri stánku s megafónom v ruke, som sa od neho dopočul niečo v tomto zmysle: ,,Hinduistická mantra privoláva pekelné sily." Hlásať toto je rovnaká drzosť, ako keby hocikto iný hlásal, že diabla privoláva kresťanská modlitba. Na tomto zážitku sa mi veľmi páčil jeden detail - nikto z okoloidúcich tohto "hlásateľa" nepočúval.

Očierňovanie iných smerov klamstvami považujem za úbohé, pretože ak je váš svetonázor pravdivý, mal by prilákať ľudí sám o sebe, bez lživej propagandy. Opäť sa tým vraciam k tvrdeniu z bodu 1, že je správna jediná cesta. Kto to tvrdí, podceňuje všetky odlišné svetové kultúry a inteligenciu ich ľudí. Tvrdí, že jedine ľudia jeho náboženskej tradície vedia rozpoznať dobro a zlo. Preto túto nafúkanosť, krátkozrakosť a podceňovanie považujem doslova za chorobu.

Vysvetlenia veriacich ohľadom mágie sú naivné, vznikajú bez porozumenia tomuto predmetu. Tiež nerozumiem tomu, prečo si ľudia práve od veriacich pýtajú odpovede na tému, ktorú študovali maximálne povrchne. Ak by som sa ja chcel dozvedieť niečo o Eskimákoch, tiež nepôjdem za Indom, ak tento Ind neštudoval Eskimákov dlhé roky. Priznávam, že moje "štúdium" náboženstva je povrchové, avšak na konci článku aspoň vysvetlím, prečo tomu tak je.

Pozrime sa na to, čo je to modlitba. Nie je to náhodou snaha o zmenu reality, hoci cez prosbu k Bohu? Mnohí tvrdia, že tieto modlitby pomáhajú, mnohí že absolútne nefungujú. Súhlasím s oboma názormi, pretože je pre mňa veľký rozdiel, či je modlitba vypustená s vierou a optimizmom, alebo bez viery a v zúfalosti. Považujem za pravdivé tvrdenie, že samotná viera je nástroj na dosahovanie cieľov. Ak sa následne splní cieľ veriacemu, tento to automaticky pripíše Bohu. Mág sa zamýšľa nad rôznymi konceptmi (nevedomím, informačnými poľami, bytosťami, atď.). Dôležitou otázkou je, aký je v týchto konceptoch rozdiel? Je Boh niečo iné, ako vedomie ktorého sme sami súčasťou? Verím, že sa veriacim môžu plniť ich želania, ale ak sa chceme pohnúť dopredu, mali by si oni uvedomiť, že sa ciele plnia aj osobám, ktoré "vedia, ako si priať" a vôbec si to nespájajú s Bohom, patrónmi či inými tradičnými osobami. Veriaci tvrdia, že svoje životy "zverujú do rúk Boha", no aký to má efekt na ich zmýšľanie? Sami tak vyjadrujú vieru, že sa im bude dariť, že prekonajú problémy a budú mať všetko potrebné. Práve preto sa uvoľnia, nemajú stres, a tak je jasné, že aj oni sami prispievajú k svojmu úspechu.

Možno povedať, že veriaci praktizujú mágiu, keď si pýtajú "znamenia od Boha" napríklad v snoch, alebo keď do Múru nárekov vkladajú lístočky s prosbami k Bohu. V druhom prípade táto aktivita pripomína techniku zvanú Defixiones, používanú v starovekom Grécku a Ríme, ktorá pozostávala z vyrytia želania do pliešku, ktorý má byť následne odložený či zahodený na miesto, ktoré nejako korešponduje s povahou želania. Práca so snami, ktorú som spomenul, je zas dôležitou praktikou pre mnohé šamanské tradície. Pri podobných aktivitách - získavania informácií majú práve šamani a mágovia výhodu oproti veriacim, pretože sú zvyknutí preverovať identitu zdrojov, s ktorými komunikujú. Arabskí lekári zas veria, že ak vodou spláchnu verše Koránu napísané kriedou na tabuľu, kvalita Koránu prejde do vody, ktorá získa liečivé schopnosti. Evidentne je to "magické myslenie" vo vnútri náboženstva. (Za túto informáciu vďačím Catalessi.)

Nezabudnime ani na moslimských tancujúcich dervišov, ktorí praktiku točivého tanca považujú za spôsob "kontaktu s Najvyšším". Točenie sa okolo svojej osi sa aj v dnešnej dobe používa v ezoterike na stenčenie bariéry medzi vedomím a inou časťou mysle. Nasleduje po ňom divinácia (veštenie) alebo naopak, niečo, čo má poslať prianie nevedomiu.

Tiež musím spomenúť zážitky ľudí, ktorí vo svojich snoch dostávajú výzvu byť šamanmi a túto výzvu nepočúvajú. Takých je mnoho aj v dnešnej mestskej kultúre. Nemajú plnohodnotné životy, trápia sa - nie kvôli tomu, že by nasledovali "nepravdivé učenie" ale naopak - preto, že nenasledujú úlohu, ktorá im akosi "bola určená". Až keď začnú vykonávať svoje ozajstné poslanie, je im lepšie.

Ešte niečo k "zlým silám": Je pravdepodobné, že "zlé sily" budú pri plnení vašich prianí robiť také chyby, aké urobíte vy pri formulácii prianí? Toto je indícia, ktorá hovorí, že zdrojom mágie je človek sám. Sú "hriechom" aj schopnosti, ktoré majú niektorí ľudia vrodené, alebo intuitívne schopnosti zvierat? V neposlednom rade je dobré sa zamyslieť, či očierňovanie mágie nie je historickým pozostatkom snahy náboženskej elity zamedziť ľuďom prístup k väčšej moci a poznaniu, aby ostali poslušnými, chudobnými a ovládateľnými.

Kresťania tvrdia, že Biblia je "slovom Božím", moslimovia veria, že Korán bol nadiktovaný Mohamedovi prostredníctvom archanjela Gabriela. Vieme si však predstaviť, ako by sa stavali ku knihám, ktoré napísali média takzvaným "automatickým písmom"- znamená to, že im mali byť obsahy kníh diktované nehmotnými bytosťami. Medzi takého knihy patria Hovory s Bohem (N.D. Walsch), Crowleyho Liber AL vel Legis, Sethovy promluvy (Jane Roberts), ako aj knihy manželov Hicksovcov. Dve ďalšie knihy hovoria o spojení s "osvieteným Ja", teda vyššom vedomí jednotlivca ako o svojom zdroji. Sú to Odpovědi z ticha a Otváranie dverí do vnútra.

Prejdime k ďalšiemu obvineniu: "Ezoterika sa snaží odvrátiť ľudí od Boha, aby znemožnila jeho spásu." Opäť je to klamstvo, keďže mnohé zdroje z ezoteriky sa zaoberajú aj Bohom, no chápu ho inak ako kresťania. Chápu ho prítomného vo všetkom, ako svoju vnútornú pravdu, na ktorú sú napojení a nie od nej oddelení. Je teda omyl myslieť si, že vždy máme iné ciele. Iba k nim používame odlišné metódy. Nevidí to iba krátkozraký jedinec. Otvorme konečne oči - musia byť iné názory a metódy zdrojom sporov, aj keď ciele sú spoločné?

Raz som sa dopočul, že "kto neverí, že peklo existuje, nemôže skutočne veriť v Boha." Pre mňa je to korunovaná sračka, veľmi zvrátené tvrdenie. Myslím si opak - ak človek cíti strach, nemôže cítiť lásku. Strach beriem priamo ako prekážku na ceste. Ďalšou čerešničkou je tvrdenie ženy z videa Jesus Camp, zrejme vedúcej tábora: "And let me say this about Harry Potter. Warlocks are enemies of God! And I don't care what kind of hero they are, they're an enemy of God, and had it been in the Old Testament, Harry Potter would have been put to death!" (podľa wikiquote.org). Zaujímavé, takže sme sa dostali k porovnaniu skutočnej mágie s tou knižnou, fantazijnou a filmovou. Tým sa rečníčka sama zdiskreditovala, pretože ukázala, že nemá najmenšiu šajnu o téme, o ktorej hovorí. Takých je mimochodom veľmi veľa. Taktiež považuje iných za "nepriateľov Boha", iba preto, že robia niečo, s čím nesúhlasí ona sama a dokonca hovorí o smrti za trest.

Ďalšia námietka: "Mágia je nebezpečná." Čo ale nie je nebezpečné? Aj prechádzanie cez cestu, či plávanie v mori nesie mieru nebezpečenstva. Nehody sa dejú všade. Každoročne zomrie množstvo ľudí na účinky elektrického prúdu. Napriek tomu som nikdy nepočul, aby sa niekto snažil zakázať celému zvyšku planéty, aby elektrickú energiu používal. Je podľa vás bezpečnejšie ako praktizovanie mágie každodenné programovanie svojho podvedomia na vinu a nehodnosť, obľúbené pocity vyznávačov náboženstva? Je jasné, že ak je niekto hlupák, tak si vylúpne oko hoci aj lyžicou. Ohovoriť celý smer kvôli tomu, ak v ňom zlyhá osoba alebo technika, nie je príliš korektné, ani objektívne.

V minulosti, keď mala cirkev rozhodujúce postavenie, sa snažila obmedzovať vedu*. A predsa sa točí, nezastavila ju. Kvôli "náboženskému" presvedčeniu ľudia zanedbávali svoje telá. Starať sa o telo považovali za opak duchovna. Tak žili v špine, bez hygieny, čo spôsobovalo hladomory. Rovnako, ako to bolo so starostlivosťou o telo, či postupovanie vo vede, je to podľa mňa aj so skúmaním ľudskej mysle a časom sa ukáže, že dosiaľ neobjasnené fenomény môžu byť prínosné, nie škodlivé za každých okolností. Prečo teda robiť podobnú chybu znova? V minulosti oficiálne neexistovala ani hypnóza či psychológia, no v dnešnej dobe s nimi nie je problém, že by neboli ako-tak uznávané. Ezoterika je veda budúcnosti a nie je v nej o nič viac diabla, ako v počítačoch, mobiloch, či inej technológii, ktorú ľudstvo vyvinulo.

(*V súčasnosti som počul len o protestoch proti výskumu kmeňových buniek.)

Pointu tejto kapitoly som už vysvetlil, uvediem ešte niekoľko príkladov z cirkevného prostredia.

Ako vieme, aj medzi vetvami kresťanstva existujú rozpory. Citujem svoj článok o prínose kníh Raymonda Moodyho: "Moody bol nepriamo obvinený zo spolupráce s diablom, zrejme kvôli šíreniu informácií o ZPS. Táto nepríjemnosť sa mu však uľahčila, keď zistil, že dokonca aj prísne konzervatívny metodistický kňaz bol takto obviňovaný a to ortodoxnou sektou." Niekedy sa stretávame s tvrdením, že je "hriechom" ísť do kostola inej cirkvi. Podarilo sa mi nájsť len jednu zmienku, ktorá s tým do istej miery súvisí: "Tak ako v manželstve niektoré veci prirodzene patria iba medzi manželov a nemajú sa prežívať s nikým iným, tak aj sv. Prijímanie sa má prežívať iba vo svojej Cirkvi spoločne so svojimi duchovnými bratmi a sestrami. Prijímanie v Pravoslávnej cirkvi Ťa duchovne silnejšie spája s ňou, aby ťa mohla bezpečne viesť k spáse. Prijímanie u iných Ťa odvádza inde, na inú duchovnú cestu, ktorá nie je úplne bezpečná, pravdivá a čistá. Spokojne sa vráť k prijímaniu vo svojej svätej Cirkvi a buď jej verná." ( Zdroj: http://bpm.orthodox.sk/bpm3/index1.php?go=otazky/pravoslavie/prijimanie_ukatolikov/prijimanie_ukatolikov )

O svätom Stanislavovi sa hovorí, že oživil človeka 3 roky po jeho úmrtí, aby mu tento dosvedčil, že mu Stanislav zaplatil za statok, ktorý kupoval. Nebolo vtedy zvykom písať zmluvy o predaji, stačili svedkovia. Poľský kráľ Boleslav nenávidel Stanislava, kvôli tomu, že mu otvorene vyčítal jeho chyby a tak proti nemu poštval synov bývalého majiteľa statku, aby požadovali statok späť. Biskup Stanislav bol v Solechu predvolaný pred kráľa, kde mu sľúbil, že do troch dní privedie Petra, od ktorého statok kúpil. Tri dni ostal Stanislav v modlitbách a pôste, na tretí deň prikázal vybrať Petrovo telo z hrobu. Telu rozkázal, aby podal svedectvo pred súdom. Bezmäsé telo vstalo, zahalili ho do plášťa a Stanislav ho odviedol ku kráľovi. Tam Peter povedal, že prijal cenu za statok a vyčítal svojím synom, že obvinili svätého biskupa. Stanislav sa potom spýtal Petra, či si praje ostať nažive kvôli pokániu, no ten odvetil, že sa nechce vystavovať nebezpečenstva hriechu. (Čerpal som z knihy Dom Calmet - Pojednání o upírech.) Na tomto príbehu vidíme (údajný) zázrak, proti ktorému sa zrejme nezdvíha mnoho protestných hlasov veriacich. Jednoducho to vnímajú ako zázrak, pričom si neuvedomujú, že medzi tým, čo bude nazvané ako zázrak a ako diablove intrigy, stojí často len slovo cirkevných hodnostárov. A slov "autorít" je viac než dosť - slovo puritánov odsúdilo Janu z Arku k upáleniu v roku 1431, zatiaľ čo slovo katolíkov ju vyhlásilo za svätú v roku 1920.

Svätému Františkovi z Paoly sa pripisujú zázraky bilokácie (nachádzať sa na dvoch miestach súčasne), zneviditeľnenia sa, nepálilo ho žeravé uhlie a inak zázračne pomáhal chudobných a chorým ľuďom. Životopisci udávajú aj oživenie chlapca z jeho príbuzenstva. Dar bilokácie mal aj Páter Pio, okrem toho bol exorcistom, mal stigmy, takmer nepotreboval jesť, hovoril jazykmi, ktoré sa neučil a pohľadom určoval diagnózu chorých. Predpovedal, zvolenie dvoch pápežov (Pavla VI. a Jána Pavla II), aj svoju smrť, po ktorej mu zmizli stigmy. Svätému Makariusovi Egyptskému vraj odpovedali mŕtvi na jeho hlas, ak to bolo potrebné. Opäť sú tieto zázraky uznávané a nie zavrhované. Tieto zvláštne schopnosti - prorokovanie, uzdravovanie a hovorenie v cudzích jazykoch sú označované pojmom charizma a sú chápané ako dary od Boha. Je iróniou, že hovorenie v cudzích jazykoch býva vraj prejavom posadnutia.

Pokiaľ sú aspoň niektoré z týchto schopností pravdivé, priznávam že ich pôvod je pre mňa nejasný. Veriaci by tieto osobnosti považovali za sprostredkovateľov Božej sily, no o tom silne pochybujem, pretože náboženstvá sa podľa mňa nezakladajú na historickej pravde (o tom viac nabudúce). Vysvetľujem si to len tak, že samotné osobnosti, ktoré ich získali, ich majú vďaka svojmu vlastnému nadaniu, talentu k tomu "dobre kráčať po ceste" - nie preto, že by bola samotná cesta náboženstva lepšia, ako iná cesta.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 12. listopadu 2015 v 16:21 | Reagovat

V mnohom máš pravdu. Ja tiež nemám rada ľudí, ktorí sa ma neustále snažia presvedčiť, že je len jedna pravda - tá ich. A navyše som tými ľudmi denno denne obklopená a často z nich šaliem, avšak naučila som sa byť flegmatická a nejako ich už neriešim. Ja osobne som mix náboženstiev, pretože nie som pokrstená ale verím v Boja, ale aj na reinkarnáciu, karmu a podobné veci takže sa rozhodne neslovujem pojmom kresťan/katolík.
Dalej sa mi u ľudí strikne veriacich nepáči ich názor k veciam, ktoré sú často mimo nich samých, ako napríklad názor na potraty či eutanázie, o tom, že neustále hovoria veci typu, manželstvo je veľmi dôležité, deti/sex až po svadbe atd.. čo ja nepovažujem za až také dôležité. A tie tradície ach! Ked mi niekto povie, že máme svoje tradície atd, očiernuje Halloween a podobné sviatky lebo sú iné než kresťanské tak zúrim. a potom, ked mu poviem, že aj Vianoce boli pôvodne pohanské tak je ticho a polhodiny sa so mnou nebaví :D:D

ale myslím si, že sa s ludmi nemá cenu hádať o náboženstve (viem to, vždy sa preto s kamarátkou hádame a vždy to skončí frázou :"nechaj tak:")
Ludia budú vždy veriť tomu, čomu chcú veriť a nikto ich nepresvedčí aj keby čo bolo.

Ale pekný článok, som rada, že si to takto vypísal :)

2 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 12. listopadu 2015 v 16:22 | Reagovat

[1]: hups.. *Boha som chcela napísať, sakra už sa mýlim a nečítam 2x čo píšem :D

3 Executor Executor | E-mail | Web | 12. listopadu 2015 v 18:51 | Reagovat

Vďaka. Hlavne si myslím, že ľudia s úplne inými pohľadmi na svet by si ani nerozumeli, sú to veci zakorenené hlboko, súvisia až s rebríčkom hodnôt. Tento článok som spisoval fakt hodne dlho a napriek tomu je táto kritika asi dosť povrchová, resp. fungujúca len na hlúpych fanatikov, nie na ľudí čo sa skutočne v tom vyznajú.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama