Raymond A. Moody - 2 knihy (2.časť)

30. června 2012 v 16:46 | Executor |  O prínose kníh
2. kniha: Úvahy o živote po živote

V úvode tohto textu je spomenutá Dr. Elisabeth Kubler-Ross, ktorá sa tiež venuje výskumu ZPS a dosahuje totožné výsledky ako Moody.

I. Nové prvky ZPS
Vyskytli sa v mimoriadne dlhých zážitkoch, no sú oveľa menej rozšírené ako prvky vymenované v prvej knihe. Každý z týchto prvkov sa vyskytol v spojení s predchádzajúcimi.

VÍZIA POZNANIA
Respondenti mali pocit úplného poznania a osvietenia. Po zážitku (ktorý nevedia lepšie opísať) však neboli odradení od učenia sa v živote. Podľa výpovede konkrétnej ženy to bolo pochopenie významu vesmíru, tajomstiev všetkých vekov. Pri návrate sa toto poznanie stratilo. Ukázalo sa to vo všetkých formách - obrazy, zvuky, myšlienky. Ani táto žena nepovažuje učenie sa za nezmyselné. Pre pokračovanie v živote je potrebné zabudnutie tohto poznania.

SVETELNÉ MESTÁ
Ide o akúsi oblasť, ktorú ZPS-kári zahliadli, práve toto by sa ako-tak dalo považovať za predobraz mytologických rajov. V konkrétnej výpovedi sa hovorí o pocite, že sme v prírode, kde znie hudba a sú prítomní ľudia. V inej výpovedi sa hovorí o šťastných ľuďoch, ktorí sa učili, o jasných farbách, fontánach a opäť o hudbe.

RÍŠA ZMÄTENÝCH DUCHOV
V týchto prípadoch šlo o bytosti, ktoré boli zaseknuté v nešťastí a akosi pripútané k fyzickému svetu - cez predmet, osobu alebo zvyk. Boli zmätené, otupené, stiesnené, unavené. Ľudia, ktorí ich pozorovali mali dojem, že tam zostanú len kým vyriešia problém. S vnímaním a chápaním sú na tom pravdepodobne tiež zle. Zdalo sa, že nevnímali ľudí, ktorí ich pozorovali, dívali sa nadol.

PRÍPADY NADPRIRODZENEJ ZÁCHRANY
Ide o prípady, keď nejakým spôsobom zasiahla neznáma bytosť vo chvíľach, keď sa ľudia už vzdávali a očakávali smrť. Pred smrťou ich zachránilo svetlo a hlas. Napríklad istý muž šiel v smere hlasu poslepiačky z nádrže, v okolí ktorej nastala priemyselná havária, požiar. Do tejto nádrže bola vháňaná para a kyselina. Vyšiel z jediného smeru, ktorým sa mohol zachrániť. Takéto zážitky vždy prehĺbia náboženskú vieru.

II. Súd
V tejto kapitole sa vraciame k takvanému hodnoteniu života. Hovorí sa tu o tom, že pri spomínaní ZPS-kári pociťovali ľútosť, keď videli svoje sebecké skutky a skutky, v ktorých boli veľkorysí v nich vyvolali uspokojenie. Bol to súd z vnútra samotného človeka, nie od svetelnej bytosti. Padajú tu všetky masky, ktoré bolo možné udržiavať počas života. Vnímajú následky svojich skutkov na druhých ľudí. Jeden muž opisoval, že počas rekapitulácie života vnímal aj myšlienky, ktoré mal za života, tieto myšlienky teda nezanikajú.
Chýba stotožnenie sa s pohlavím človeka. Moody ani teraz nemá žiaden popis "pekla" podľa tradičných predstáv. Na druhej strane, nikdy nehovoril o ZPS so skutočným zločincom.

III. Samovražda
Všetci ZPS-kári uvádzajú, že nikdy nebudú uvažovať o samovražde. V tejto malej kapitole sú zaujímavé rečnícke otázky: Mal by nepríjemné pocity pri ZPS samovrah, ktorý sa snažil zabrániť smrti iných, alebo taký, ktorého kultúra to neodsudzuje? Napríklad seppuku u japonských samurajov. Ako máme chápať dlhodobé nedbanlivé správanie ku svojmu telu ako alkoholizmus či požívanie drog, čo by sa dalo nazvať pomalou samovraždou? Čo ak mnohé nehody, ktoré sa stávajú ľuďom sú vlastne podvedomé pokusy o samovraždu, bez toho aby o tom niečo tušili vedome? O tejto téme sa píše v tretej knihe takto: Ľudia, ktorí sa pokúsili o samovraždu sa o ňu niekedy pokúsia znova, ak nezažili ZPS, ktoré od toho zrejme odrádza. Jeden bádateľ dal informácie o tomto jave pacientom, ktorý sa tiež pokúšali o samovraždu a zistil, že už len čítanie o ZPS zaháňa u nich pomyslenie na toto "riešenie".

IV. Reakcie duchovenstva
Boli dvojaké. Samozrejme boli aj výhrady, avšak nastal aj pozitívny záujem o tieto štúdie a nadšenie. Dokonca Moodyho pozývali prednášať pred cirkevné zhromaždenia. Jeden z menej pozitívnych názorov je odôvodnený tým, že by sme sa nemali odvracať od pozornosti pre tento život. V minulosti bol práve život po smrti zámienkou, ktorá mala odpútavať ľudí od pokusov riešiť sociálne nespravodlivosti. Podľa Moodyho však záujem o posmrtný život vôbec nemusí odpútavať od sociálnych problémov.
Niektorí kňazi nechceli o ZPS hovoriť, pretože podľa nich ide o javy medicíny. Podobne niektorí lekári tvrdia, že ide o oblasť náboženstva a tak o ZPS nechcú hovoriť ani oni.
Moody bol nepriamo obvinený zo spolupráce s diablom, zrejme kvôli šíreniu informácií o ZPS. Táto nepríjemnosť sa mu však uľahčila, keď zistil, že dokonca aj prísne konzervatívny metodistický kňaz bol takto obviňovaný a to ortodoxnou sektou.

V. Historické príklady
Moody počas písania tohto textu už mal nahromadené spisy z rôznych období aj kultúr, ktoré opisujú ZPS. Napríklad anglický mních Beda, žijúci v rokoch 673 až 735 opisuje cestu údolím so sprievodcom v žiarivých šatách. Potom opisuje obrovskú stenu, ktorá bola všade okolo neho. Ocitol sa na lúke, keď mu sprievodca povedal, že sa musí vrátiť do života. Beda sa vrátiť nechcel, no po návrate začal žiť inak.
Niektoré z ďalších príkladov sú zo zbierky Keltská miscelanea a príbeh z Polynézie je opísaný v knihe Primitívna kultúra, ktorej autor je Edward Burnett Tylor. Carl Gustav Jung opisuje svoj zážitok v knihe Spomienky, sny a úvahy, zatiaľ čo anglický spisovateľ Thomas De Quincey v knihách Spoveď anglického požívateľa ópia a Suspiria De Profundis.

VI. Ďalšie otázky
a) Ako boli starí vaši respondenti?
Najstarší človek s ktorým Moody o zážitku hovoril mal okolo 75 rokov a najmladší 3 roky. Podľa jeho dojmu obsah zážitku nesúvisí s vekom.
b) Ak si niekto nepämatá nič zo situácie, v ktorej mu šlo o život, znamená to, že niečo nie je v poriadku?
Nie každý z Moodyho respondentov si niečo pamätal. Nastávajú aj prípady, keď tieto spomienky potláčajú. V Moodyho prípadoch je viac ľudí, ktorí zážitky mali ako tých, ktorí ich nemali, čo je však zčasti spôsobené aj tým, že ľudia so zážitkom sa ozvú skôr ak tí bez neho.
c) Skúsili ste niekedy použiť hypnózu pri interview o ZPS?
Moody uvažoval o takomto postupe, avšak dozvedel sa, že by to mohlo ohroziť pacienta na živote. Ide totiž o vrátenie mysle do tej istej situácie, na čo silne reaguje aj telo.
d) Ako znášať výčitky od ľudí, ktorých sa nám podarilo zachrániť?
V prvotnej fáze to lekárom síce zazlievajú, ale to je len krátkodobá reakcia, časom menia postoj a sú radi, že môžu žiť.
e) Akú lásku a aké poznanie považujú ZPS-kári za najdôležitejšie?
Čo sa týka lásky, tak by malo ísť o spontánnu, ktorú darujeme napriek chybám človeka. O poznaní sa ľudia so zážitkom vyjadrujú ako o múdrosti, hlbšom pochopení, znalosti príčin a princípov.
f) Môžu sa podobné zážitky vyskytnúť bez ťažkej ujmy na zdraví alebo ohrozenia života?
Áno, niekedy sa podobné javy udejú aj spontánne, bez ohrozenia života. Moody však takéto prípady nesledoval kvôli zamestanosti s prvým typom prípadov.
g) Cítil niekto bolesť, keď bol mimo svojho tela?
Nie, bolesť zacítili, keď sa vrátili do tela.

VII. Metodologické úvahy
Táto kapitola podáva myšlienky autora, ktoré by mohli byť užitočné pri ďalšom skúmaní zážitkov prahu smrti. Zaujali ma tu iba tieto myšlienky:
- Nie sú ZPS umelými produktmi, ktoré sú spôsobené práve resuscitačnými prostriedkami? Moody tvrdí, že ZPS nastávajú aj prípadoch, keď resuscitačná technika nebola použitá.
- Otázky by sa mali respondentom klásť najprv všeobecne, až neskôr ku konkrétnym veciam, ktoré opisujú. Zámer, ktorým tým sledujeme, je vyhnúť sa tomu, aby sme niečo vypovedajúcim vsugerovali. Dôležité je prejaviť kladný postoj, aby sa neobávali výsmechu.


3. kniha: Svetlo na druhom brehu

Prvým, čo ma zaujalo v tejto knihe boli čísla - konečne odhady, aj percentuálne, ktoré približne ukazujú, koľko ľudí malo ZPS a aký bol percentuálny výskyt jednotlivých prvkov. Podľa Moodyho odhadu mal jeden z ôsmich ľudí v ohrození života aspoň jeden znak ZPS. George Gallup, skúmateľ verejnej mienky zistil, že v USA malo ZPS až 8 miliónov dospelých ľudí, čo predstavuje asi každého dvadsiateho človeka. Ďalej z jeho zistenia vyplýva, že prvky, ktoré sa vyskytujú vo viac ako 30% prípadoch sú: pocity pokoja, premietnutie života a pobyt v inom svete. Za nimi nasledujú: pocit mimo tela (26%), stretnutie s bytosťami a presné zrakové vnemy (23%). Od napísania Života po živote Moody vypočul asi tisíc prípadov a tak sa stretol aj s takými, kde už boli všetky charakteristické prvky.
Ďalšou zaujímavosťou, ktorá ešte nebola uvedená, sú prípady, v ktorých sa ľudia počas zážitku vznášajú stále nahor, až vnímajú Zem ako z vesmíru. Iní uvádzajú, že sa počas ZPS dostali k informáciám o budúcnosti svojho života.
V rámci "Projekt Evergreen" bolo skúmaných 49 ZPS-károv zo severozápadu USA. Jeden z ich respondentov uviedol, že jeho zážitok bol plný strachu, hnevu a vidín démonov. Podľa uvedeného rozhovoru neznie dôveryhodne. Po skombinovaní viacerých výskumov sa zistilo, že takto nepríjemný ZPS malo iba 0,3 % respondentov.
ZPS sa tu porovnáva s takzvanými krízovými udalosťami. Reakcie na krízové udalosti sa prejavujú tak, že človek, napríklad veterán z vojny uviazne emocionálne pri nejakom zážitku, ktorý sa mu vracia v halucináciach. Moody hovorí o ZPS ako o druhu krízovej udalosti s tým rozdielom, že človek po ňom neuviazne, ale rozvinie sa.

O životoch zmenených po ZPS
Zmena osobnosti nastala aj v extrémnom prípade - u veľkého podvodníka a dílera drog, ktorého zasiahol blesk a zažil prehliadku svojho života. Odvtedy si uvedomuje, že takúto prehliadku bude musieť podstúpiť znova. Iný muž bol veľmi zameraný na majetok a zisk z predaja lekárskych prístrojov. Mal ťažký infarkt, počas ktorého "stretol" mnoho príbuzných ako aj svetelnú bytosť. Odvtedy začal byť k ľuďom láskavý a vďaka tomuto postoju od neho chcú viac nakupovať, čím má väčšie zisky. (Kto v tom spoznáva slová Pierra Franckha? :) )
Táto zmena je podľa Moodyho dobrovoľná, akýsi dobrý vplyv svetelnej bytosti, ktorá zrejme nevyvíja nátlak, aby sa ľudia zlepšili. Po ZPS sa ľudia vracajú s pocitom, že sú v spojení s vesmírom. Hľadia na prírodu, na svet a bytosti okolo nich ako na súčasť seba. Často si dávajú záležať aj na maličkostiach, každodenných drobnostiach. Viac dbajú aj o svoje telo.
Problémy po tejto zmene zvyknú nastať v rodinnom živote - partneri sa niekedy nevedia zmieriť s výraznou zmenou osobnosti a tak to niekedy vedie k rozvodom.

Znova o učení
Jeden muž opisoval druhú stranu ako miesto, kde je všetko dostupné pre vaše poznanie. Povedal, že by stačila myšlienka a ihneď by vedel, aké je to byť napríklad hmyzom alebo prezidentom. Môže ísť v tomto prípade o "okamžité tvorenie svojej reality", ktoré by malo po smrti nastať podľa ezoterických zdrojov? Dedukujem, že toto zažili ľudia až v neskorom štádiu ZPS, zatiaľ čo podľa Sethových promluv to malo nastať skoro po smrti, vo vnímaní prostredia podľa náboženského presvedčenia - Moody toto skôr vyvracia, alebo odsúva do neskoršej fázy a inej formy.

ZPS u detí
Deti by mohli byť dobrým zdrojom informácii o tomto jave, keďže neboli dlho vystavované rôznym špekuláciám, uvažovaním o smrti a kultúrnym prvkom. Konkrétne príklady nebudem uvádzať, výskumník Dr. Morse dospel k záveru, že deti majú viac-menej rovnaké zážitky ako dospelí. Zaujímavé je, že počas týchto zážitkov sa vnímajú ako dospelí, avšak nevedia povedať na akom základe to vedia. Aj u nich nastáva zmena osobnosti - po zážitku sú šťastnejšie. Všimol som si, že v žiadnych uvedených prípadoch nemali deti hodnotenie života.

ZPS versus duševná porucha
V úvode tejto kapitoly je ďalšia kuriózna príhoda z prednášky. Nie však z Moodyho, ale z prednášky dr. Saboma. Istý kardiológ rozzúrený vyhlásil, že celé roky nehovoril s pacientom, ktorý by mal ZPS. Za lekárovým chrbtom stál muž, ktorého práve tento kardiológ zachránil a povedal mu, že je tým posledným, komu by sa zdôveril so svojím zážitkom.
ZPS podľa Moodyho síce pripomína niektoré formy duševnej choroby, ale veľmi povrchne. Duševné choroby však stále vedú len k zúfalstvu, depresii, beznádeji.
a) Psychóza, schizofrénia
Pri psychóze ľudia strácajú kontakt s realitou, majú halucinácie, veria bludom, nesúvisle preskakujú medzi myšlienkami. Schizofrénia je druhom psychózy pri ktorej sa objavujú sluchové halucinácie ako hlasy (ak im rozumieť, tak sú nepriateľské), apatia. Schizofrenici prestávajú byť schopní fungovať v spoločnosti. Okrem následku na život sa schizofrénia a ZPS líšia tým, že ZPS iba prebehne a skončí, zatiaľ čo schizofrénia sa tiahne s človekom dlhé obdobia až celý život. ZPS-kári uvádzajú, že vnímali myšlienky, nie zvuky. Príznakom halucinácii je ďalej to, že pacienti nie sú v kontakte s realitou, ale ZPS-kári vedia povedať, čo sa dialo v miestnosti.
b) Organické duševné poruchy
ZPS často nastávajú v situáciách, keď je v mozgu málo kyslíka. Pre reakciu mozgu v záťažovej situácii používame výraz delírium. Ľudia v tomto stave sú dezorientovaní, mávajú halucinácie so zvieratami a hmyzom, ktoré vidia ako vzdialené scény. Nevedia sa sústrediť a keď delírium prejde, nevedia si na neho dobre spomenúť. Tento zážitok opisujú ako niečo nepríjemné, matné. Neuvádzajú také prvky, ako ZPS-kári.

O iných bádateľoch ZPS
Dr. Melvin Morse - je pediatrom a najviac sa zaoberá destkými ZPS. V kapitole o ňom ma zaujala hlavne prechodná depersonácia, čo je teória podľa ktorej mozog klame samému sebe v hrozivej situácii. Morse skúmal túto prechodnú depersonáciu, ako ju prežívajú pacienti, aké lieky majú podobné účinky. Nenašiel podobnosť so ZPS. V Morseho prípadoch platí, že ZPS bolo tým silnejšie, čím bral pacient menej liekov. Morse verí, že všetci pacienti, čo absolbovali srdcovú resuscitáciu mali nejakú formu ZPS, len si na ňu nie všetci spomínajú, kvôli liekom.
Dr. Michael Sabom - skúmal napríklad, ako dobre zvládajú ľudia opis obnovovania srdcovej činnosti a to priamo na skupine 25 ľudí, ktorí boli medicínsky zbehlí. Až 23 z nich urobilo mnoho chýb. Porovnal ich so ZPS-kármi, z ktorých sa nepomýlil nikto.
Dr. Michael Grosso - porovnáva ZPS so zdrojmi, akými sú filozofické a náboženské diela. Zažil znepokojujúcu udalosť, keď na magnetofón nahrával výpoveď o veľmi hrôzostrašnom ZPS, ktorý zažil mladík po pokuse o samovraždu. Vnímal v ňom samé negatívne pocity a naťahovali sa po ňom strašidelné stvorenia. Pri prehrávaní magnetofónu bol záznam úplne zmazaný. Predtým magnetofón nikdy nezlyhal po mnoho rokov. Ešte treba dodať, že sa aj tento mladík zmenil k lepšiemu.
Dr. Kenneth Ring - jeho výskumy dokazujú, že vek, rasa ani náboženstvo nehrajú úlohu pri ZPS. Vymyslel nové metódy a otázky pre skúmanie tohto javu.
Robert Sullivan - jeho špecialitou je bojové ZPS. Študoval psychológiu a slúžil v armáde a tak má pre takéto skúmanie dobré predpoklady. V tejto práci je problematické ZPS rozlišovať od iných nevysvetlených javov, ktoré sa stali vojakom. Napríklad dvaja vojaci tvrdili, že videli blížiť sa k nim guľky tak zreteľne, až sa im dokázali vyhnúť. Iní tvrdil, že "videl za svoj chrbát", smerom odkiaľ ho ohrozoval guľomet.

Opäť o vysvetleniach - zaujali ma nasledujúce tri:
a) Narodenie ako tunelový zážitok - táto teória tvrdí, že vnímanie tunela je vlastne spomienka z narodenia. Carl Becker však skúmal, koľko z narodenia si deti pamätajú. Podľa neho si deti nepamätajú a ani nemôžu pamätať narodenie. Detský zrak je jednoducho slabý a nevyvinutý, nerozlišujú postavy, sotva rozoznajú svetlo a tmu, iba nakrátko vedia skúmať časť predmetu. Nevedia zaostriť na vzdialenosť jeden a pol metra, pri pôrode majú v očiach slzy. Ak by bol ZPS opakovaním zážitku narodenia, bol by to skôr traumatizujúci zážitok. Kým ZPS-kári vnímajú svetlo na konci tunela, deti majú tvár pritlačenú k pôrodným stenám.
b) oxid uhličitý (v knihe je použité slovo kysličník namiesto oxid)
Táto teória sa opiera o to, že tunelový zážitok by mohol byť spôsobený reakciou mozgu na zvýšenie hladiny oxidu uhličitého v krvi, ktorá stúpa ak prestaneme dýchať. Používala sa aj terapia s vdychovaním tohto plynu a symptómy nikdy neobsahovali iné prvky ZPS. Dr. Sobom náhodou počas jedného ZPS nameral hladinu kyslíka v krvi pacienta a zistil, že je nad normálom, čo spochybňuje že by oxid uhličitý - plyn ktorý vydychujeme, bol príčinou.
c) kolektívne nevedomie - prvky, ktoré vnímajú ľudia počas ZPS by mohli byť archetypmi, ktoré máme zakódované v hlbokom podvedomí a dostávali by sa do vedomia v blízkosti smrti. Vysvetľovalo by to, prečo majú rovnaké ZPS ľudia vo všetkých kultúrach.
Žiadna z týchto teórii neobstojí proti vnímaniu sveta počas mimotelových zážitkov, ktoré sa dá vysvetliť asi len nadprirodzenou teóriou.

V závere sa rozoberá niekoľko návrhov na ďalšie skúmanie. Napríklad umiestniť v resuscitačných miestach značky, ktoré by boli viditeľné len z blízkosti plafónu. Niekto navrhol aj priviesť zámerne do ZPS gorilu ovládajúcu znakovú reč, čo by bolo kruté a aj Moody to zamieta.
Krátky komentár k tejto knihe na konci pripája Ivan Hudec, lekár a spisovateľ. Zavádza pojem Lazarov syndróm, ktorý nie je odvodený od biblického Lazara, slúži však ako synonymum ZPS. Osobne pozná niekoľkých ZPS-károv a spriatelil sa s nimi, potvrdzuje, že sú príjemní.


4. Môj komentár - z iného pohľadu

Pred dlhšou dobou som čítal knihu Astrální putování, ktorej autor je Serge Georg. Vynasnažím sa niečo málo z obsahu napísať z pamäti. Táto kniha slúži ako kurz, ktorým sa máme naučiť astrálne cestovať, teda vyjsť mysľou z tela. Čo sa týka tréningu spomínam si, že veľa v ňom záleží na venovaniu sa jednotlivým zmyslom. Druhá časť knihy pojednáva o osobách, ktoré astrálne cestovali spontánne a výskume tejto veci. V jednej výpovedi hovorila žena, že svoje telo vnímala nie ako oblak, ale konkrétnejšie, ako svoje telo za mlada a prekypovalo krásou. Iný muž udával, že vnímal (hmotný?) svet prirovnateľný k pararelnému vesmíru, kde žili ľudia a používali iné energie.
Čo sa týka vedeckého výskumu, prebiehal tak, že títo "cestovatelia" mali určiť predmety alebo nápisy vo vedľajšej miestnosti. Jeden z nich povedal, že je to pre neho príliš vysoko, z čoho vyplynulo, že ako ojedinelý neletel, ale presúval sa po zemi. Niektorí z týchto ľudí tvrdia, že vnímali akúsi šnúru, či kábel ktorý spájal ich duchovné telo s fyzickým. Nazýva sa obvykle striebornou niťou a tvrdí sa o nej, že ak sa roztrhne, nie je už možné vrátiť sa do tela. Práve v súvislosti s týmto je veľmi zvláštne, že v knihe Svetlo na druhom brehu hovorí jedna žena, že cítila niečo ako "prerezávanie šnúr". Čo by mohlo byť hrubou chybou - ak si spomínam správne, nič v tejto knihe nehovorí o nejakom spôsobe, ktorým by sa dalo zaistiť telo pred vstupom inej entity.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama