Červen 2012

Raymond A. Moody - 2 knihy (2.časť)

30. června 2012 v 16:46 | Executor |  O prínose kníh
2. kniha: Úvahy o živote po živote

V úvode tohto textu je spomenutá Dr. Elisabeth Kubler-Ross, ktorá sa tiež venuje výskumu ZPS a dosahuje totožné výsledky ako Moody.

I. Nové prvky ZPS
Vyskytli sa v mimoriadne dlhých zážitkoch, no sú oveľa menej rozšírené ako prvky vymenované v prvej knihe. Každý z týchto prvkov sa vyskytol v spojení s predchádzajúcimi.

VÍZIA POZNANIA
Respondenti mali pocit úplného poznania a osvietenia. Po zážitku (ktorý nevedia lepšie opísať) však neboli odradení od učenia sa v živote. Podľa výpovede konkrétnej ženy to bolo pochopenie významu vesmíru, tajomstiev všetkých vekov. Pri návrate sa toto poznanie stratilo. Ukázalo sa to vo všetkých formách - obrazy, zvuky, myšlienky. Ani táto žena nepovažuje učenie sa za nezmyselné. Pre pokračovanie v živote je potrebné zabudnutie tohto poznania.

SVETELNÉ MESTÁ
Ide o akúsi oblasť, ktorú ZPS-kári zahliadli, práve toto by sa ako-tak dalo považovať za predobraz mytologických rajov. V konkrétnej výpovedi sa hovorí o pocite, že sme v prírode, kde znie hudba a sú prítomní ľudia. V inej výpovedi sa hovorí o šťastných ľuďoch, ktorí sa učili, o jasných farbách, fontánach a opäť o hudbe.

RÍŠA ZMÄTENÝCH DUCHOV
V týchto prípadoch šlo o bytosti, ktoré boli zaseknuté v nešťastí a akosi pripútané k fyzickému svetu - cez predmet, osobu alebo zvyk. Boli zmätené, otupené, stiesnené, unavené. Ľudia, ktorí ich pozorovali mali dojem, že tam zostanú len kým vyriešia problém. S vnímaním a chápaním sú na tom pravdepodobne tiež zle. Zdalo sa, že nevnímali ľudí, ktorí ich pozorovali, dívali sa nadol.

PRÍPADY NADPRIRODZENEJ ZÁCHRANY
Ide o prípady, keď nejakým spôsobom zasiahla neznáma bytosť vo chvíľach, keď sa ľudia už vzdávali a očakávali smrť. Pred smrťou ich zachránilo svetlo a hlas. Napríklad istý muž šiel v smere hlasu poslepiačky z nádrže, v okolí ktorej nastala priemyselná havária, požiar. Do tejto nádrže bola vháňaná para a kyselina. Vyšiel z jediného smeru, ktorým sa mohol zachrániť. Takéto zážitky vždy prehĺbia náboženskú vieru.

II. Súd
V tejto kapitole sa vraciame k takvanému hodnoteniu života. Hovorí sa tu o tom, že pri spomínaní ZPS-kári pociťovali ľútosť, keď videli svoje sebecké skutky a skutky, v ktorých boli veľkorysí v nich vyvolali uspokojenie. Bol to súd z vnútra samotného človeka, nie od svetelnej bytosti. Padajú tu všetky masky, ktoré bolo možné udržiavať počas života. Vnímajú následky svojich skutkov na druhých ľudí. Jeden muž opisoval, že počas rekapitulácie života vnímal aj myšlienky, ktoré mal za života, tieto myšlienky teda nezanikajú.
Chýba stotožnenie sa s pohlavím človeka. Moody ani teraz nemá žiaden popis "pekla" podľa tradičných predstáv. Na druhej strane, nikdy nehovoril o ZPS so skutočným zločincom.

III. Samovražda
Všetci ZPS-kári uvádzajú, že nikdy nebudú uvažovať o samovražde. V tejto malej kapitole sú zaujímavé rečnícke otázky: Mal by nepríjemné pocity pri ZPS samovrah, ktorý sa snažil zabrániť smrti iných, alebo taký, ktorého kultúra to neodsudzuje? Napríklad seppuku u japonských samurajov. Ako máme chápať dlhodobé nedbanlivé správanie ku svojmu telu ako alkoholizmus či požívanie drog, čo by sa dalo nazvať pomalou samovraždou? Čo ak mnohé nehody, ktoré sa stávajú ľuďom sú vlastne podvedomé pokusy o samovraždu, bez toho aby o tom niečo tušili vedome? O tejto téme sa píše v tretej knihe takto: Ľudia, ktorí sa pokúsili o samovraždu sa o ňu niekedy pokúsia znova, ak nezažili ZPS, ktoré od toho zrejme odrádza. Jeden bádateľ dal informácie o tomto jave pacientom, ktorý sa tiež pokúšali o samovraždu a zistil, že už len čítanie o ZPS zaháňa u nich pomyslenie na toto "riešenie".

IV. Reakcie duchovenstva
Boli dvojaké. Samozrejme boli aj výhrady, avšak nastal aj pozitívny záujem o tieto štúdie a nadšenie. Dokonca Moodyho pozývali prednášať pred cirkevné zhromaždenia. Jeden z menej pozitívnych názorov je odôvodnený tým, že by sme sa nemali odvracať od pozornosti pre tento život. V minulosti bol práve život po smrti zámienkou, ktorá mala odpútavať ľudí od pokusov riešiť sociálne nespravodlivosti. Podľa Moodyho však záujem o posmrtný život vôbec nemusí odpútavať od sociálnych problémov.
Niektorí kňazi nechceli o ZPS hovoriť, pretože podľa nich ide o javy medicíny. Podobne niektorí lekári tvrdia, že ide o oblasť náboženstva a tak o ZPS nechcú hovoriť ani oni.
Moody bol nepriamo obvinený zo spolupráce s diablom, zrejme kvôli šíreniu informácií o ZPS. Táto nepríjemnosť sa mu však uľahčila, keď zistil, že dokonca aj prísne konzervatívny metodistický kňaz bol takto obviňovaný a to ortodoxnou sektou.

V. Historické príklady
Moody počas písania tohto textu už mal nahromadené spisy z rôznych období aj kultúr, ktoré opisujú ZPS. Napríklad anglický mních Beda, žijúci v rokoch 673 až 735 opisuje cestu údolím so sprievodcom v žiarivých šatách. Potom opisuje obrovskú stenu, ktorá bola všade okolo neho. Ocitol sa na lúke, keď mu sprievodca povedal, že sa musí vrátiť do života. Beda sa vrátiť nechcel, no po návrate začal žiť inak.
Niektoré z ďalších príkladov sú zo zbierky Keltská miscelanea a príbeh z Polynézie je opísaný v knihe Primitívna kultúra, ktorej autor je Edward Burnett Tylor. Carl Gustav Jung opisuje svoj zážitok v knihe Spomienky, sny a úvahy, zatiaľ čo anglický spisovateľ Thomas De Quincey v knihách Spoveď anglického požívateľa ópia a Suspiria De Profundis.

VI. Ďalšie otázky
a) Ako boli starí vaši respondenti?
Najstarší človek s ktorým Moody o zážitku hovoril mal okolo 75 rokov a najmladší 3 roky. Podľa jeho dojmu obsah zážitku nesúvisí s vekom.
b) Ak si niekto nepämatá nič zo situácie, v ktorej mu šlo o život, znamená to, že niečo nie je v poriadku?
Nie každý z Moodyho respondentov si niečo pamätal. Nastávajú aj prípady, keď tieto spomienky potláčajú. V Moodyho prípadoch je viac ľudí, ktorí zážitky mali ako tých, ktorí ich nemali, čo je však zčasti spôsobené aj tým, že ľudia so zážitkom sa ozvú skôr ak tí bez neho.
c) Skúsili ste niekedy použiť hypnózu pri interview o ZPS?
Moody uvažoval o takomto postupe, avšak dozvedel sa, že by to mohlo ohroziť pacienta na živote. Ide totiž o vrátenie mysle do tej istej situácie, na čo silne reaguje aj telo.
d) Ako znášať výčitky od ľudí, ktorých sa nám podarilo zachrániť?
V prvotnej fáze to lekárom síce zazlievajú, ale to je len krátkodobá reakcia, časom menia postoj a sú radi, že môžu žiť.
e) Akú lásku a aké poznanie považujú ZPS-kári za najdôležitejšie?
Čo sa týka lásky, tak by malo ísť o spontánnu, ktorú darujeme napriek chybám človeka. O poznaní sa ľudia so zážitkom vyjadrujú ako o múdrosti, hlbšom pochopení, znalosti príčin a princípov.
f) Môžu sa podobné zážitky vyskytnúť bez ťažkej ujmy na zdraví alebo ohrozenia života?
Áno, niekedy sa podobné javy udejú aj spontánne, bez ohrozenia života. Moody však takéto prípady nesledoval kvôli zamestanosti s prvým typom prípadov.
g) Cítil niekto bolesť, keď bol mimo svojho tela?
Nie, bolesť zacítili, keď sa vrátili do tela.

VII. Metodologické úvahy
Táto kapitola podáva myšlienky autora, ktoré by mohli byť užitočné pri ďalšom skúmaní zážitkov prahu smrti. Zaujali ma tu iba tieto myšlienky:
- Nie sú ZPS umelými produktmi, ktoré sú spôsobené práve resuscitačnými prostriedkami? Moody tvrdí, že ZPS nastávajú aj prípadoch, keď resuscitačná technika nebola použitá.
- Otázky by sa mali respondentom klásť najprv všeobecne, až neskôr ku konkrétnym veciam, ktoré opisujú. Zámer, ktorým tým sledujeme, je vyhnúť sa tomu, aby sme niečo vypovedajúcim vsugerovali. Dôležité je prejaviť kladný postoj, aby sa neobávali výsmechu.


3. kniha: Svetlo na druhom brehu

Prvým, čo ma zaujalo v tejto knihe boli čísla - konečne odhady, aj percentuálne, ktoré približne ukazujú, koľko ľudí malo ZPS a aký bol percentuálny výskyt jednotlivých prvkov. Podľa Moodyho odhadu mal jeden z ôsmich ľudí v ohrození života aspoň jeden znak ZPS. George Gallup, skúmateľ verejnej mienky zistil, že v USA malo ZPS až 8 miliónov dospelých ľudí, čo predstavuje asi každého dvadsiateho človeka. Ďalej z jeho zistenia vyplýva, že prvky, ktoré sa vyskytujú vo viac ako 30% prípadoch sú: pocity pokoja, premietnutie života a pobyt v inom svete. Za nimi nasledujú: pocit mimo tela (26%), stretnutie s bytosťami a presné zrakové vnemy (23%). Od napísania Života po živote Moody vypočul asi tisíc prípadov a tak sa stretol aj s takými, kde už boli všetky charakteristické prvky.
Ďalšou zaujímavosťou, ktorá ešte nebola uvedená, sú prípady, v ktorých sa ľudia počas zážitku vznášajú stále nahor, až vnímajú Zem ako z vesmíru. Iní uvádzajú, že sa počas ZPS dostali k informáciám o budúcnosti svojho života.
V rámci "Projekt Evergreen" bolo skúmaných 49 ZPS-károv zo severozápadu USA. Jeden z ich respondentov uviedol, že jeho zážitok bol plný strachu, hnevu a vidín démonov. Podľa uvedeného rozhovoru neznie dôveryhodne. Po skombinovaní viacerých výskumov sa zistilo, že takto nepríjemný ZPS malo iba 0,3 % respondentov.
ZPS sa tu porovnáva s takzvanými krízovými udalosťami. Reakcie na krízové udalosti sa prejavujú tak, že človek, napríklad veterán z vojny uviazne emocionálne pri nejakom zážitku, ktorý sa mu vracia v halucináciach. Moody hovorí o ZPS ako o druhu krízovej udalosti s tým rozdielom, že človek po ňom neuviazne, ale rozvinie sa.

O životoch zmenených po ZPS
Zmena osobnosti nastala aj v extrémnom prípade - u veľkého podvodníka a dílera drog, ktorého zasiahol blesk a zažil prehliadku svojho života. Odvtedy si uvedomuje, že takúto prehliadku bude musieť podstúpiť znova. Iný muž bol veľmi zameraný na majetok a zisk z predaja lekárskych prístrojov. Mal ťažký infarkt, počas ktorého "stretol" mnoho príbuzných ako aj svetelnú bytosť. Odvtedy začal byť k ľuďom láskavý a vďaka tomuto postoju od neho chcú viac nakupovať, čím má väčšie zisky. (Kto v tom spoznáva slová Pierra Franckha? :) )
Táto zmena je podľa Moodyho dobrovoľná, akýsi dobrý vplyv svetelnej bytosti, ktorá zrejme nevyvíja nátlak, aby sa ľudia zlepšili. Po ZPS sa ľudia vracajú s pocitom, že sú v spojení s vesmírom. Hľadia na prírodu, na svet a bytosti okolo nich ako na súčasť seba. Často si dávajú záležať aj na maličkostiach, každodenných drobnostiach. Viac dbajú aj o svoje telo.
Problémy po tejto zmene zvyknú nastať v rodinnom živote - partneri sa niekedy nevedia zmieriť s výraznou zmenou osobnosti a tak to niekedy vedie k rozvodom.

Znova o učení
Jeden muž opisoval druhú stranu ako miesto, kde je všetko dostupné pre vaše poznanie. Povedal, že by stačila myšlienka a ihneď by vedel, aké je to byť napríklad hmyzom alebo prezidentom. Môže ísť v tomto prípade o "okamžité tvorenie svojej reality", ktoré by malo po smrti nastať podľa ezoterických zdrojov? Dedukujem, že toto zažili ľudia až v neskorom štádiu ZPS, zatiaľ čo podľa Sethových promluv to malo nastať skoro po smrti, vo vnímaní prostredia podľa náboženského presvedčenia - Moody toto skôr vyvracia, alebo odsúva do neskoršej fázy a inej formy.

ZPS u detí
Deti by mohli byť dobrým zdrojom informácii o tomto jave, keďže neboli dlho vystavované rôznym špekuláciám, uvažovaním o smrti a kultúrnym prvkom. Konkrétne príklady nebudem uvádzať, výskumník Dr. Morse dospel k záveru, že deti majú viac-menej rovnaké zážitky ako dospelí. Zaujímavé je, že počas týchto zážitkov sa vnímajú ako dospelí, avšak nevedia povedať na akom základe to vedia. Aj u nich nastáva zmena osobnosti - po zážitku sú šťastnejšie. Všimol som si, že v žiadnych uvedených prípadoch nemali deti hodnotenie života.

ZPS versus duševná porucha
V úvode tejto kapitoly je ďalšia kuriózna príhoda z prednášky. Nie však z Moodyho, ale z prednášky dr. Saboma. Istý kardiológ rozzúrený vyhlásil, že celé roky nehovoril s pacientom, ktorý by mal ZPS. Za lekárovým chrbtom stál muž, ktorého práve tento kardiológ zachránil a povedal mu, že je tým posledným, komu by sa zdôveril so svojím zážitkom.
ZPS podľa Moodyho síce pripomína niektoré formy duševnej choroby, ale veľmi povrchne. Duševné choroby však stále vedú len k zúfalstvu, depresii, beznádeji.
a) Psychóza, schizofrénia
Pri psychóze ľudia strácajú kontakt s realitou, majú halucinácie, veria bludom, nesúvisle preskakujú medzi myšlienkami. Schizofrénia je druhom psychózy pri ktorej sa objavujú sluchové halucinácie ako hlasy (ak im rozumieť, tak sú nepriateľské), apatia. Schizofrenici prestávajú byť schopní fungovať v spoločnosti. Okrem následku na život sa schizofrénia a ZPS líšia tým, že ZPS iba prebehne a skončí, zatiaľ čo schizofrénia sa tiahne s človekom dlhé obdobia až celý život. ZPS-kári uvádzajú, že vnímali myšlienky, nie zvuky. Príznakom halucinácii je ďalej to, že pacienti nie sú v kontakte s realitou, ale ZPS-kári vedia povedať, čo sa dialo v miestnosti.
b) Organické duševné poruchy
ZPS často nastávajú v situáciách, keď je v mozgu málo kyslíka. Pre reakciu mozgu v záťažovej situácii používame výraz delírium. Ľudia v tomto stave sú dezorientovaní, mávajú halucinácie so zvieratami a hmyzom, ktoré vidia ako vzdialené scény. Nevedia sa sústrediť a keď delírium prejde, nevedia si na neho dobre spomenúť. Tento zážitok opisujú ako niečo nepríjemné, matné. Neuvádzajú také prvky, ako ZPS-kári.

O iných bádateľoch ZPS
Dr. Melvin Morse - je pediatrom a najviac sa zaoberá destkými ZPS. V kapitole o ňom ma zaujala hlavne prechodná depersonácia, čo je teória podľa ktorej mozog klame samému sebe v hrozivej situácii. Morse skúmal túto prechodnú depersonáciu, ako ju prežívajú pacienti, aké lieky majú podobné účinky. Nenašiel podobnosť so ZPS. V Morseho prípadoch platí, že ZPS bolo tým silnejšie, čím bral pacient menej liekov. Morse verí, že všetci pacienti, čo absolbovali srdcovú resuscitáciu mali nejakú formu ZPS, len si na ňu nie všetci spomínajú, kvôli liekom.
Dr. Michael Sabom - skúmal napríklad, ako dobre zvládajú ľudia opis obnovovania srdcovej činnosti a to priamo na skupine 25 ľudí, ktorí boli medicínsky zbehlí. Až 23 z nich urobilo mnoho chýb. Porovnal ich so ZPS-kármi, z ktorých sa nepomýlil nikto.
Dr. Michael Grosso - porovnáva ZPS so zdrojmi, akými sú filozofické a náboženské diela. Zažil znepokojujúcu udalosť, keď na magnetofón nahrával výpoveď o veľmi hrôzostrašnom ZPS, ktorý zažil mladík po pokuse o samovraždu. Vnímal v ňom samé negatívne pocity a naťahovali sa po ňom strašidelné stvorenia. Pri prehrávaní magnetofónu bol záznam úplne zmazaný. Predtým magnetofón nikdy nezlyhal po mnoho rokov. Ešte treba dodať, že sa aj tento mladík zmenil k lepšiemu.
Dr. Kenneth Ring - jeho výskumy dokazujú, že vek, rasa ani náboženstvo nehrajú úlohu pri ZPS. Vymyslel nové metódy a otázky pre skúmanie tohto javu.
Robert Sullivan - jeho špecialitou je bojové ZPS. Študoval psychológiu a slúžil v armáde a tak má pre takéto skúmanie dobré predpoklady. V tejto práci je problematické ZPS rozlišovať od iných nevysvetlených javov, ktoré sa stali vojakom. Napríklad dvaja vojaci tvrdili, že videli blížiť sa k nim guľky tak zreteľne, až sa im dokázali vyhnúť. Iní tvrdil, že "videl za svoj chrbát", smerom odkiaľ ho ohrozoval guľomet.

Opäť o vysvetleniach - zaujali ma nasledujúce tri:
a) Narodenie ako tunelový zážitok - táto teória tvrdí, že vnímanie tunela je vlastne spomienka z narodenia. Carl Becker však skúmal, koľko z narodenia si deti pamätajú. Podľa neho si deti nepamätajú a ani nemôžu pamätať narodenie. Detský zrak je jednoducho slabý a nevyvinutý, nerozlišujú postavy, sotva rozoznajú svetlo a tmu, iba nakrátko vedia skúmať časť predmetu. Nevedia zaostriť na vzdialenosť jeden a pol metra, pri pôrode majú v očiach slzy. Ak by bol ZPS opakovaním zážitku narodenia, bol by to skôr traumatizujúci zážitok. Kým ZPS-kári vnímajú svetlo na konci tunela, deti majú tvár pritlačenú k pôrodným stenám.
b) oxid uhličitý (v knihe je použité slovo kysličník namiesto oxid)
Táto teória sa opiera o to, že tunelový zážitok by mohol byť spôsobený reakciou mozgu na zvýšenie hladiny oxidu uhličitého v krvi, ktorá stúpa ak prestaneme dýchať. Používala sa aj terapia s vdychovaním tohto plynu a symptómy nikdy neobsahovali iné prvky ZPS. Dr. Sobom náhodou počas jedného ZPS nameral hladinu kyslíka v krvi pacienta a zistil, že je nad normálom, čo spochybňuje že by oxid uhličitý - plyn ktorý vydychujeme, bol príčinou.
c) kolektívne nevedomie - prvky, ktoré vnímajú ľudia počas ZPS by mohli byť archetypmi, ktoré máme zakódované v hlbokom podvedomí a dostávali by sa do vedomia v blízkosti smrti. Vysvetľovalo by to, prečo majú rovnaké ZPS ľudia vo všetkých kultúrach.
Žiadna z týchto teórii neobstojí proti vnímaniu sveta počas mimotelových zážitkov, ktoré sa dá vysvetliť asi len nadprirodzenou teóriou.

V závere sa rozoberá niekoľko návrhov na ďalšie skúmanie. Napríklad umiestniť v resuscitačných miestach značky, ktoré by boli viditeľné len z blízkosti plafónu. Niekto navrhol aj priviesť zámerne do ZPS gorilu ovládajúcu znakovú reč, čo by bolo kruté a aj Moody to zamieta.
Krátky komentár k tejto knihe na konci pripája Ivan Hudec, lekár a spisovateľ. Zavádza pojem Lazarov syndróm, ktorý nie je odvodený od biblického Lazara, slúži však ako synonymum ZPS. Osobne pozná niekoľkých ZPS-károv a spriatelil sa s nimi, potvrdzuje, že sú príjemní.


4. Môj komentár - z iného pohľadu

Pred dlhšou dobou som čítal knihu Astrální putování, ktorej autor je Serge Georg. Vynasnažím sa niečo málo z obsahu napísať z pamäti. Táto kniha slúži ako kurz, ktorým sa máme naučiť astrálne cestovať, teda vyjsť mysľou z tela. Čo sa týka tréningu spomínam si, že veľa v ňom záleží na venovaniu sa jednotlivým zmyslom. Druhá časť knihy pojednáva o osobách, ktoré astrálne cestovali spontánne a výskume tejto veci. V jednej výpovedi hovorila žena, že svoje telo vnímala nie ako oblak, ale konkrétnejšie, ako svoje telo za mlada a prekypovalo krásou. Iný muž udával, že vnímal (hmotný?) svet prirovnateľný k pararelnému vesmíru, kde žili ľudia a používali iné energie.
Čo sa týka vedeckého výskumu, prebiehal tak, že títo "cestovatelia" mali určiť predmety alebo nápisy vo vedľajšej miestnosti. Jeden z nich povedal, že je to pre neho príliš vysoko, z čoho vyplynulo, že ako ojedinelý neletel, ale presúval sa po zemi. Niektorí z týchto ľudí tvrdia, že vnímali akúsi šnúru, či kábel ktorý spájal ich duchovné telo s fyzickým. Nazýva sa obvykle striebornou niťou a tvrdí sa o nej, že ak sa roztrhne, nie je už možné vrátiť sa do tela. Práve v súvislosti s týmto je veľmi zvláštne, že v knihe Svetlo na druhom brehu hovorí jedna žena, že cítila niečo ako "prerezávanie šnúr". Čo by mohlo byť hrubou chybou - ak si spomínam správne, nič v tejto knihe nehovorí o nejakom spôsobe, ktorým by sa dalo zaistiť telo pred vstupom inej entity.

Raymond A. Moody - 2 knihy (1.časť)

30. června 2012 v 16:44 | Executor |  O prínose kníh
Téma kníh: ZPS - zážitky prahu smrti, zážitky "von z tela" (OBE - out of body experiences)
V slovenčine vyšli obe knihy v roku: 1991
Obe knihy som prečítal spolu za: 4 dni
Klady: Spomenuté javy sú rozoberané z rôznych hľadísk, sú uvedené aj iné ako nadprirodzené vysvetlenia. Všetko je v nich jasné a zrozumiteľné. Pozitívne diela s hodnotným posolstvom.
Zápory:

V skutočnosti možno povedať, že ide o tri knihy, vo dvoch výtlačkoch. Známy bestseller Život po živote v sebe obsahuje aj neskorší text s názvom Úvahy o živote po živote. Samostatne je vytlačený titul Svetlo na druhom brehu.


1. kniha: Život po živote

Moody sa prvýkrát stretol so zážitkami prahu smrti v roku 1965, keď študoval filozofiu. Na univerzite sa zoznámil s profesorom psychiatrie, ktorý na Moodyho zapôsobil svojimi dobrými vlastnosťami. Dozvedel sa o tom, že tento profesor zažil klinickú smrť dvakrát rýchlo za sebou a opisoval to ako neuveriteľné zážitky. V období, keď už Moody vyučoval, mu o podobnom zážitku svojej babky povedal jeden zo študentov. Moody bol prekvapený, ako sa to zhodovalo s tým, čo počul pred niekoľkými rokmi. Túto tému začal vyhľadávať. Vo všeobecnosti o nej povedal študentom a v takmer každej skupine po 30 študentov sa našiel niekto, kto ZPS prežil. Je to teda omnoho častejší jav, ako sa zdalo. Vo výpovediach týchto ľudí boli mnohé zhody, aj keď ľudia sa vzájomne líšili z viacerých hľadísk.
S týmito informáciami začal robiť Moody prednášky. Vďaka tomu sa mu prihovárali ďalší ľudia so svojimi ZPS - opäť celkom hojný počet, pričom niektorí z nich prišli na prednášky iba náhodne (nevedeli že téma bude súvisieť s tým, čo zažili). V čase písania knihy poznal Moody okolo 150 prípadov ZPS. Tieto zážitky možno rozdeliť do troch kategórii:
- nastala klinická smrť, pacienti sú oživovaní
- smrť sa priblíži iba na chvíľu, napríklad kvôli nehode, chorobe. Zrejme týmto myslí prípady v ktorých ľuďom smrť iba hrozila, mysleli si že nastane, ale nakoniec nemali klinickú smrť. Príkladom by mohol byť šok pri autonehode, ktorá nespôsobí vážne zranenie, avšak jej účastník dostane šok, rekapituluje život alebo sa vidí z iného miesta.
- osoby hovoria o svojich pocitoch počas umierania.
Z odpovedí na otázky vyplýva aj, že Moody sa snažil overovať chorobopisy, výpovede lekárov a podobne, aby sa presvedčil, či skutočne nastala u jeho respondentov situácia ohrozujúca život.

I. Prvky

ZPS je obvykle tvorený rôznymi prvkami. Žiadna osoba z Moodyho prípadov však neuviedla všetky prvky, ich poradie sa môže líšiť. Hĺbka zážitku je priamo úmerná dĺžke stavu klinickej smrti. Niektoré osoby ktoré boli "mŕtve" si nespomínajú na nič.

NEOPÍSATEĽNOSŤ
Osoby, ktoré mali ZPS majú problém s vyjadrením týchto zážitkov, pretože v nich mali inú realitu, ako počas bežného života. Slová sú na opis týchto skutočností príliš obmedzené.

VYPOČUTIE SPRÁVY O SMRTI
Počujú, ako ich za mŕtvych vyhlasujú lekári, alebo iní prítomní ľudia. Po svojom návrate do života vedia povedať, čo hovorili iní ľudia.

POCITY MIERU A POKOJA
Príjemné pocity opisuje mnoho ZPS-károv, hlavne počas prvých štádii zážitku. Menujú tieto pocity: dokonalosť, pohoda, teplo, mier, ľahkosť, pohodlie, uvoľnenosť.

HLUK
Niekedy počujú hrmot, hlasné zvonenie, zavýjanie vetra, praskanie, hukot, búchanie. V inom prípade naopak, krásnu či vznešenú hudbu.

TMAVÝ TUNEL
Rýchlo sa posúvajú v tmavom priestore, často s vnímaním spomenutého hluku. Tento priestor nazývajú valcom, tunelom, lievikom, studňou, jaskyňou, údolím, kanálom či prázdnotou.

OPUSTENIE TELA
Vidia svoje telo mimo neho, z pohľadu tretej osoby, často z plafónu miestnosti. Tu sa dosť líšia podrobnosti. Niektorí s telom cítia spojenie, iní nie. K telu zaujímajú rôzne postoje: niektorým záleží na tele, iným pripadá telo nezaujímavé a ďalší ho ťažko spoznávajú, ak sa nachádzajú v blízkosti iné telá. Čudujú sa tomuto stavu, môže sa im zdať nezmyselný.
Majú pocit vznášania sa a až po chvíli si uvedomia, že sú "mŕtvi". Jedna žena udáva, že sa "neobzrela" za svojím telom, aj keď vedela že tam leží. V jej prípade teda nemala videnie v plnom rozsahu okolo seba. Iní opisujú, že takéto plné videnie mali, akoby boli len centrom bez toho, aby zaberali priestor.
Väčšina ľudí tvrdí, že sa cítili byť v inom tele - bezváhovom, rýchlo sa presúvajúcom, ktoré malo tvar oblaku, niekedy so zaoblenými výrastkami ktoré mali predstavovať hlavu a končatiny. Toto "duchovné telo" opisujú ako: mrak, hmlu, dym, chumáč, silové pole, energetickú guľu, prípadne "elektricky nabité". Toto telo nie je ovplyvnené poškodením fyzického tela.
Ich myslenie je jasné a pohotovejšie ako počas života. Rýchlo spracovávajú myšlienky. Niektorí uviedli, že necítili informáciu o teplote. Nikto neuviedol, že by cítil vôňu a chuť. Zrak sa im zdal ostrejší a sluch bol iný - neprijímali zvuky, ale myšlienky.
V tomto stave nepovažujú čas za dôležitý, vnímajú ho inak. Nikto z prítomných osôb ich nevidí, nepočuje a nemôžu sa ich dotknúť, cez všetku hmotu prenikajú. Kvôli tomuto sa cítia osamelo.

STRETNUTIA S INÝMI
Stretávajú svojich zosnulých známych, ktorí akoby ich vítali. Boli aj prípady, keď videli čerstvo zosnulých, ktorých nepoznali. Inokedy to sú "svetené bytosti" ktoré im povedia, že by sa mali vrátiť, alebo sa im snažia uľahčiť prechod (zhoda so Sethovými promluvami kde sa hovorí o podobnej pomoci). Niektoré z týchto bytostí sa predstavili ako osobní pomocníci.

SVETELNÉ BYTOSTI (podrobnejšie)
Osoby počas zážitku vidia najprv tlmené svetlo, ktoré sa rýchlo rozžiari, až je veľmi silné napriek čomu neoslepuje, ani nezabraňuje vnímať iné. Toto svetlo má osobnosť, vyžaruje z neho neuveriteľná láska bez výhrad, bezpečie, pochopenie, súcit, niekedy teplo. Ľudia ho pri rozprávaní o zážitku identifikujú podľa svojho náboženstva. Komunikujú cez myšlienky s touto bytosťou, čo je tak zrozumiteľné, že je vylúčené nepochopenie alebo klamanie. Bytosť sa pýta, či je človek pripravený zomrieť a či je spokojný s tým, ako strávil svoj život. Na odpovedi o živote jej tak nezáleží, zmyslom toho je aby svoj život zhodnotil človek. Bytosť sa nevyhráža, neobviňuje, nezatraťuje. Pozná humor a cenní si nesebeckosť. Aj tie najhoršie činy sú pochopené a chýbajú tu náboženské opisy neba či pekla. ZPS-kári tiež vyvracajú, že by boli dôležité akékoľvek náboženské dogmy či vyznanie ku ktorému patríte.

PREHĽAD ŽIVOTA
Často, nie však vždy sa tento prehľad odohráva v prítomnosti svetelnej bytosti. Najviac je prirovnateľný ku spomínaniu, je však veľmi rýchly, pričom osoby stíhajú vnímať a chápať. Niektorí uvádzajú, že videli život v chronologickom poradí, iní, že videli všetko naraz. Rozdiel je aj v podrobnostiach: Niekto videl len dôležité momenty života a niekto aj najmenšie detaily. Tento prehľad je živý, trojrozmerný, vnímajú ho ako diváci. Po návrate si ZPS-kári výborne pamätajú detaily svojho života. Bytosť zdôrazňuje dva ciele a to: učiť sa milovať druhých a získavať poznanie. Naznačuje, že sa učíme ďalej aj po smrti (zhoda so Sethovými promluvami).

HRANICA
Vnímajú hranicu v rôznych podobách: dvere, plot, čiaru, vodu, hmlu. Žena, ktorá mala komplikácie pri pôrode opísala čln na vodnej ploche, ktorý ju niesol na druhý breh, potom však zmenil smer. Obraz tohto člna a obraz s lekármi sa jej prelínali.

NÁVRAT
Väčšina ľudí sa z tohto stavu nechce vrátiť, cítia sa tam príliš príjemne. Výnimky tvoria hlavne matky, ktoré cítia povinnosť starať sa o deti. Nie je vždy jasné, či dôvodom návratu je rozhodnutie človeka. Niektorí to vnímajú skôr ako dovolenie od svetelnej bytosti. Návrat do tela býva rýchly, nevedia ako sa vrátili, akoby sa zobudili zo spánku. Niekoľkí cítili že idú späť cez tunel a cítili náraz alebo tvrdia že návrat "prebehol cez hlavu". Niekedy za dôvod návratu považujú lásku a modlitby príbuzných.

PROBLÉMY S OPISOM
Ľudia s týmto zážitkom nepochybujú o jeho reálnosti, nie je to pre nich halucinácia, aj keď sú sami prekvapení existenciou mimo tela. Často sa však rozhodnú mlčať, aby ich nepovažovali za bláznov, alebo to povedia iba najbližším. Zvyknú sa cítiť veľmi ojedinelí so svojimi skúsenosťami a uľaví sa im, keď ich informujeme o iných prípadoch. Od rozprávania ich odrádza aj neopísateľnosť ZPS. (Pri týchto informáciách sa uľaví aj pozostalím, ktorí v nedávnej dobe niekoho stratili. Ide nielen o vieru, že ich blízky existuje ďalej, ale aj o vieru že ho ešte stretnú.)

VPLYV NA ĎALŠÍ ŽIVOT
Po takejto skúsenosti si ľudia viac vychutnávajú svoj život, chcú ho žiť hodnotnejšie a byť lepšími ľuďmi. Platí to pre všetkých s ktorými sa zhováral Moody. Mienku o kráse tela nepovažujú za dôležitú. Vo výnimočných prípadoch nadobudli schopnosť intuície -napríklad vedia určiť starosti neznámych ľudí z ich tvárí, alebo to, čo chcú povedať. Nie sú však vševediaci ani sa nepovažujú za čistejších ako sú iní ľudia. Majú na okolie ukľudňujúci vplyv.

NOVÝ POHĽAD NA SMRŤ
Strach zo smrti sa stráca u všetkých ZPS-károch. Nikto z nich však smrť nevyhľadáva a odmietajú samovraždu. Cítia sa, akoby mali v živote určené úlohy, na ktorých majú pracovať.

DÔKAZY
ZPS-kári vidia, čo sa deje nielen v miestnosti s ich telom, niekedy aj v okolitých miestnostiach. Vedia popísať osoby, ich oblečenie, postupy a nástroje pri resuscitácii, slová ktoré povedali prítomní. Tieto opisy potvrdzujú nezávislí svedkovia. Istý lekár, napriek tomu že je voči ZPS skeptický, sa snaží prihovárať pacientom aj po úmrtí, aby prejavil svoju účasť. Koncom tretej knihy je uvedený prípad, keď sedemdesiatročná žena vedela opísať moderné prístroje aj ich farbu, napriek tomu, že je slepá od osemnástich rokov. V časoch jej mladosti takéto prístroje ešte neexistovali. V inom prípade muž pri ZPS vnímal lekárove myšlienky v ktorých sa zaoberal nehodou, nárazom auta mierne zranil človeka v inom aute. Ďalší muž vedel po oživení, že mu práve umrela sestra v kóme, pretože keď bol mimo tela, komunikoval s ňou.

II. Porovnania
V tejto časti knihy autor hovorí o starších dielach, ktoré v súvislosti so ZPS niečo môžu naznačovať.
Prvým zdrojom je Biblia. Podobnosť so ZPS v nej našiel len v príbehu cesty apoštola Pavla do Damasku - pripomína to stretnutie so svetelnou bytosťou. O fyzickom a duchovnom tele sa Pavol vyjadruje v Prvom liste Korinťanom.
Druhým zdrojom je Platón, hlavne diela Phaedo, Gorgias a Republika. Hovorí o oddelení od tela, sprievodných dušiach a lodi, ktorá preplavuje na druhý breh. Smrť berie ako prebudenie sa, život považuje za podobný spánku v tom zmysle, že duchovná sféra je jasnejšia a plnšia. Hovorí aj mýtus o gréckom vojakovi Er, ktorý "zomrel" počas boja, vystúpil z tela, stretol ďalšie osobnosti, prešli cez otvory a súdili ich božské bytosti. Er-a však poslali späť.
Tibetská kniha mŕtvych bola napísaná, aby pomohla pozostalým nedržať v tomto svete dušu zosnulého. S modernými výpoveďami sa výborne zhodujú opisy štádií smrti tejto knihy - hluk, dunenie, pohľad na telo, pocit pokoja, bystrejšie myslenie, duchovné telo, hodnotenie života. Sú však v nej aj ďalšie štádia, ktoré Moody nepočul od svojich respondentov.
Emanuel Swedenborg je posledným zdrojom. Žil v rokoch 1688 až 1772 a zaoberal sa prírodnými vedami. Píše o vlastných zážitkoch, počiatočných štádiách smrti v ktorých mal stretávať duchovné bytosti, ktoré nazýva anjelmi. Komunikuje s nimi univerzálnym jazykom, pýtajú sa ho, či je pripravený zomrieť. Má dokonalejšie schopnosti ducha a rekapituluje svoj život.
Môžu sa tieto zdroje vzájomne ovplyvňovať? Je to ťažké dokázať alebo vyvrátiť.

III. Otázky a odpovede
a) Ak je ZPS tak častý, prečo o ňom nepočuť viac?
Túto otázku sa na Moodyho prednáške pýtal istý lekár. Moody vyzval, aby niekto z publika povedal o prípade ZPS, ak nejaký poznajú. Prihlásila sa manželka doktora, ktorý položil túto otázku. Podľa Moodyho sa lekári nestretávajú viac so ZPS ako iní ľudia, napriek tomu, že ho mávajú pod nosom - jednoducho preto, že sa neopýtajú resuscitovaných pacientov.
b) Je nejaký rozdiel v zážitkoch prahu smrti medzi mužmi a ženami?
V samotných zážitkoch nie. Muži však o takejto skúsenosti hovoria menej. O niečo vyšší počet ZPS nastáva počas tehotenstiev.
c) Nie je to zo strany ZPS-károv iba klamstvo?
Moody tvrdí, že na neho pôsobia veľmi úprimne a ľudsky. Je málo pravdepodobné, že by sa v klamstvách zhodli, ak by neboli dohodnutí predom.
d) Nestáva sa, že si svoj zážitok neúmyselne prikrášlia a potom tejto "vylepšenej verzii" uveria a rozprávajú ju ďalej?
Podľa Moodyho sa toto neuplatňuje výrazne. Svoje zážitky mu podobne rozprávali čerství ZPS-kári, aj ľudia, čo to zažili pred desiatkami rokov. Niektorí z nich čítali svoje zápisky, ktoré vyhotovili krátky čas po zážitku. Dôležité je aj to, že Moody bol v mnohých prípadoch prvá alebo druhá osoba, ktorej sa zverili a tak nemali kedy zveličovať. Skôr sa môže stať opak, že svoje spomienky potlačia kvôli strachu z mienky spoločnosti.
e) Vplýva nejako náboženstvo na ZPS?
Náboženstvo skôr vplýva na to, ako bytosť a prostredie ľudia nazývajú. To čo videli však bolo totožné. Náboženstvo nie je zdrojom ZPS, no treba počítať aj s tým, že existujú aj nevedomé dispozície k náboženskej viere, ktoré bádatelia ZPS nemusia odhaliť.
f) Je možné z týchto výskumov zaujať stanovisko k reinkarnácii?
Moodyho prípady ju nenaznačujú ani nevylučujú. Na skúmanie reinkarnácie sa používa "časová regresia" - hypnóza, v ktorej vraciame myseľ človeka späť k mladosti a ešte ďalej. Po tomto procese vedia rozprávať o živote iných ľudí z iných miest a dávnejšej doby, tieto informácie sa dajú overiť. Aj Tibetská kniha mŕtvych hovorí o reinkarnácii. Moody dáva tip na knihu Iana Stevensona - Dvadsať prípadov svedčiacich o reinkarnácii. Keďže som ju pomocou internetu nenašiel, asi nie je preložená.
g) Aké boli prípady ZPS po pokuse o samovraždu?
Všetky takéto zážitky boli nepríjemné. Problémy ostali s ľuďmi aj na "druhej strane", navyše pribudli ďalšie komplikácie. V druhej knihe je výpoveď, podľa ktorej sa problémová situácia "pretáčala" stále odznova.
h) Sú v tomto výskume prípady z iných kultúrnych oblastí?
Žiaľ nie, mohli by byť zaujímavé.
i) Sú nejaké historické prípady ZPS?
Moody také nepozná. Myslí si, že sa v súčasnosti vyskytujú ZPS častejšie, pretože sme vyvinuli modernú resuscitačnú techniku.
j) Ako je možné, že ľudia ožili aj po 20 minútach, keď sa udáva, že resuscitácia po 5 minútach je neefektívna?
Táto hodnota je priemerná, tvrdí sa, že po 5 minútach sa už poškodil mozog kvôli nedostatku kyslíka. Moody však objavil aj prípady ľudí, ktorí "ožili" neskôr a nemali poškodený mozog. Sú prípady, keď si lekári všimli, že osoba ožila po niekoľkých hodinách. To by som si vysvetľoval skôr tak, že jedinec ožil skôr, iba lekári si to všimli až po takejto dlhej dobe, pretože mali inú prácu a tak nevenovali pozornosť "mŕtvemu" telu.
k) Boli títo ľudia naozaj mŕtvi?
Ak sa tým myslí, že im nebilo srdce a nedýchali, tak áno. Ak sa tým myslí, že nemali elektromagnetickú aktivitu mozgu, nie je to jasné. Táto aktivita mozgu sa meria elektroencefalografom (EEG), na jeho nasadzovanie však pri kritických prípadoch nie je dostatok času. Aj keby sme získali "ploché krivky" teda mozgovú pasivitu, mohlo by to znamenať chybné meranie, alebo by sme nemuseli vedieť, či sa ZPS neodohral pred alebo po tejto neaktivite. V knihe Svetlo na druhom brehu sa o tejto téme hovorí takto: V mozgu sa nemôže nič odohrať bez elektrickej aktivity. Je mnoho prípadov, keď mali ľudia mozog pasívny pričom mali ZPS. Keby boli ZPS halucinácie, tak by musel byť mozog aktívny. Existuje ešte možnosť, že mozog by bol aktívny na takej nízkej úrovni, že EEG to nezaznamená, prípadne je táto činnosť hlboko v mozgu a nezachytia ju povrchové elektródy.

IV. Vysvetlenia
a) Nadprirodzené - zriedkavo niekto predloží Moodymu vysvetlenie, že tieto zážitky sú spôsobené zlými silami. Moody na nich reaguje tak, že v tomto prípade by "zlé sily" na celej čiare zlyhali, pretože jeho respondenti sú odhodlaní žiť svoje životy s láskou oveľa viac ako pred zážitkami.

b) Vedecké vysvetlenia:
Farmakologické - tvrdí, že vízie sú spôsobené liekmi, ktoré sú podávané pacientom. Napríklad anestetikum ketamín spôsobuje pocit odlúčenia od tela. Všetky zážitky pri použití liekov sú však nejasné, hmlisté, ani nemajú vplyv na názor na existenciu po smrti. V mnohých prípadoch však nebol podaný pacientovi žiaden liek. Spomína sa tu aj náboženské použitie drog, ktoré má spôsobiť vízie a osvietenie -teda teória, že dané stavy sú reálne a chemické látky sú len ich spúšťačom.
Fyziologické - tvrdí, že tieto zážitky nastávajú ako sprievodné javy, keď sa mozog snaží získať zvyšky kyslíka. Nedostatkom tohto vysvetlenia sú prípady, keď ZPS nastal predtým než fyziologický stres. Každý prvok ZPS možno nájsť nielen v prípadoch s ťažkým zranením, ale aj v prípadoch kde zranenie nenastalo.
Neurologické - tvrdí, že ZPS sú spôsobené zlyhaním nervového systému. Kvôli tomuto zlyhaniu sa objavujú obdoby prehľadu života (živé obrazy prichádzajúce veľkou rýchlosťou) a pobytu mimo telo. Bdelosť pri ich zažívaní je však zlá, rovnako ako pamäť. Nastáva aj deformované vnímanie času. Na rozdiel od ZPS sa tu objavujú obrazy zo života inak - ani chronologicky, ani naraz. Zaujímavé sú aj autoskopické halucinácie. Človek v nich pozoruje svojho dvojníka z obvyklého pohľadu. Často tohto dvojníka vidieť iba od hrdla alebo hrude nahor, napodobňuje výrazy na tvári človeka, hovorí k človeku, smeje sa mu. Častejšie ako farebný, býva bezfarebný a priehľadný. Ani tieto halucinácie nie sú vysvetlené. Spájajú sa s bolesťami hlavy pri migréne a s epilepsiou, podľa Moodyho skúseností aj s mozgovou porážkou .

c) Psychologické vysvetlenia
Psychická deprivácia - ide o stavy, ktoré sa objavia pri izolovaní človeka od sociálneho kontaktu, alebo dlhodobou monotónnou činnosťou. Nastávajú halucinácie s bytosťami, skreslené vnímanie času, pocity splynutia s vesmírom, neochota ísť do civilizácie. Po návrate do spoločnosti majú zmenené hodnoty. Tieto stavy tiež nie sú vysvetlené. Jeden názor na nich tvrdí, že sú len halucináciami a bludmi. Napriek tomu ostáva faktom, že v celých dejinách vyhľadávali samotu ľudia čo chceli získať niečo duchovné - teda šamani, alebo mystici. Proti vysvetleniu, že ide o sny, halucinácie alebo vidiny je niekoľko argumentov: podobnosť týchto zážitkov, ich nesúlad s tým, čo nábožensky založení ľudia očakávali, ZPS-kári vedia jasne rozlíšiť sny a skutočnosť a takisto potvrdenie toho čo vnímali počas "smrti" od iných prítomných ľudí.

Rainer Holbe - Obrazy z ríše mŕtvych

17. června 2012 v 15:11 | Executor |  O prínose kníh
Rainer Holbe - Obrazy z ríše mŕtvych

Téma knihy: EVP - fenomén elektronického hlasu a podobné javy
Rok vydania v slovenčine: 1996
Prečítal som za: 5 hodín

V predslove je spomenutý nezáujem verejnosti o tento fenomén. Kvôli zaužívanému materialistickému mysleniu je pre verejnosť takmer neakceptovateľný. Ak by niekto objavil spôsob, akým dosiahneme nesmrteľnosť tela, zaujímalo by to celý svet. Možné dôkazy o nesmrteľnosti duše však často nestoja ani za posmech masmédií.
Hlavná časť knihy obsahuje informácie o experimentoch Klausa Schreibera. Predchádzali im experimenty iných amatérov s elektronickými hlasmi, ktoré sa z neznámeho zdroja objavujú po nahrávaní na magnetofónové pásky. Tento fenomén nikdy nebol technicky vysvetlený.

V knihe sú ponúknuté 3 pokusy o vysvetlenie tohto javu:
a) psychokinetické - tvrdí, že hlasy na páske nevedome vytvorila myseľ experimentátora. Sú známe prípady, keď sa na fotografiách objavili obrazy, ktorých zdrojom bola myseľ prítomných ľudí. Tento fenomén s fotografiami skúmal Ted Serios.
b) ide o hlasy zosnulých, ktorí existujú na inej "oscilačnej rovine" ako my a dokážu svoje myšlienky prejaviť do takejto formy.
c) ide o hlasy iných entít, ktoré sa vydávajú za zosnulých, teda duchovia-posmeškári. Hlasy zosnulých a tie zachytené na magnetofónových páskach sú však rovnaké, obvykle ich vedia identifikovať známi zosnulých.

Čo je pre tieto hlasy z pások charakteristické? Neobsahujú takmer žiadne duchovné posolstvá, sú jednoduché a krátke. Vyjadrujú sa so zvláštnou gramatikou, útržkovito. Pre seba alebo žijúcich ľudí používajú osobné oslovenia, akými sa oslovovali za života. Niekedy priamo tvrdia, že smrťou neprestali existovať. Vedia povedať, akým spôsobom zomreli, niekedy však zabudnú svoje mená. Adresát ku ktorému hovoria je vždy experimentátor. Boli aj prípady, keď sa ozvali hlasy nedávno zosnulých. Niekedy komunikujú aj s humorom, alebo trocha hrubo. Inokedy sa stane aj, že počuť spev, alebo hudbu. Zrejme je vhodné sústrediť sa na osoby, s ktorými chceme komunikovať. Nič sa nepíše o jazyku ktorým hovoria, ale podľa všetkého to bude stále jazyk experimentátora.

Ako sa Klaus Schreiber dostal k týmto experimentom? Jedno jarné ráno roku 1982 počul o EVP v rozhlasovej relácii. Ešte v ten deň mal vo svojej pivnici s kamarátmi večierok. Jeho kamaráti sa začali hádať o tejto téme. Klaus navrhol, aby to vyskúšali. Ostatní súhlasili a dohodli sa, že zavolajú známeho, ktorý zomrel pred pár týždňami. Keď Klaus už prehrával pásku a chcel magnetofón zastaviť, ozval sa hlas ich kamaráta aj s charakteristickým prízvukom. Hostia zbledli, dobrá nálada sa vytratila a odišli. Večierky u Schreibera sa už neopakovali. Žiaľ, tento incident z neho urobil opusteného človeka. Vo svojej pivnici začal hromadiť rôzne zariadenia na nahrávanie.
Schreiberovi umrelo mnoho rodinných príslušníkov a tvrdí, že vďaka EVP komunikoval s každým z nich. Najprv nahrával obyčajným magnetofónom. Veľmi často sa mu ozývala dcéra Karin, ktorá umrela deň pred osemnástymi narodeninami na otravu krvi. Aj jeho syn Robert umrel mladý, vo veku 22 rokov. Pri komunikácii s Robertom počuť v pozadí zvuky motorky - za života mal vášeň pre vlastnú motorku.
Schreiber tvrdí, že práve vďaka nahrávkam mal "technickú podporu" -podľa pokynov z pásky kúpil prídavné zariadenia na skvalitnenie nahrávania. Ak sa pokazilo niečo z techniky na nahrávanie videa (k tomu sa hneď dostaneme), tiež dostal rady cez magnetofón, ako to opraviť a tak nepotreboval odborného opravára.

Po dvoch rokoch práce s magnetofónom dostal správu hovoriacu o televízii. Samotná televízia však nestačila, aby sa nebožtíkovia ukázali. Schreiber kúpil kameru a video. Prehrávanie video kaziet, ktoré snímali pivnicu však neukázalo nič. Po ďalšej správe ("zrkadlo"), pochopil, že má nasmerovať kameru na obrazovku, ktorá zobrazovala to, čo kamera sníma. Obrazovka teda ukazovala stále sa zmenšujúce obrazovky - koridorový efekt. Podobne vyzerá, keď sa dve zrkadlá navzájom odrážajú v sebe. Začali sa objavovať rôzne špirálovité a iné podivné obrazy. Z ďalšej správy pochopil, že musí kameru aj televíziu prepnúť na čierno-bielo. Po trpezlivej práci sa mu konečne objavila dcéra Karin. Zároveň je toto prvé objavenie zvláštne tým, že sa na ňom postava pohybuje, čo je veľmi zriedkavé. Takmer každá osobnosť sa najprv ohlási cez magnetofón a povie, že sa objaví na televízii.

V televízii sa objavujú aj tváre neznámych ľudí, ktorých experimentátori nepoznajú, čo je proti psychokinetickému vysvetleniu. Ak by šlo o prelínanie sa televíznych vysielačov, potom by sa postavy na obrazovke museli stále hýbať a takmer všetky sú nehybné. Zosnulí sa na obrazovke ukazujú, v rôznych vekoch svojho života. Nosia šaty, okuliare, aj podobné účesy. Kniha obsahuje mnoho fotiek takýchto výjavov (preto sa rýchlo číta). Väčšinou sa dá uveriť, že ide o zobrazenie osoby, avšak zhoda s niekým zo zosnulých nie je tak dôveryhodná.

Po úmrtí druhej Schreiberovej ženy, Agnes, zažil spolu so svojou dcérou a jej priateľom aktivitu podobnú poltergeistovi, samovoľný pohyb predmetov. Po dome počuli hlas Agnes aj bez magnetofónu. Bolo to pred Vianocami, v roku 1986.
Medzi portrétmi, ktoré boli objavené bádateľmi v tejto oblasti bol aj neidentifikovaný, ktorý bol zverejnený. Po zverejnení sa zistilo, že je tam zachytený Konstantin Raudiv, ktorý za svojho života sám skúmal magnetofónové nahrávky. Niekedy sa objavujú aj osobnosti, ktoré boli populárne počas svojho života.
Nejaký čas sa Schreiber staral o havrana a naučil ho povedať svoje meno. Tento havran sa po smrti ohlásil na magnetofónovej nahrávke. Predstaví sa tam však celou vetou, čo na mňa pôsobí, akoby získal väčšiu inteligenciu.

Píše sa aj o jednej negatívnej skúsenosti s týmto fenoménom. Hildegard Gesbertová (pseudonym) sa príliš upla na hlasy z pások. Neskôr začala všade počuť hlasy, ktoré sa jej vyhrážali a predpovedali zlú budúcnosť. Museli ju liečiť psychiatri.
Opačné sú skúsenosti ľudí, ktorým niekto zomrel a počuli z kaziet hlas svojho zosnulého. Dáva im to nádej, že sa nerozplynuli bez stopy a prináša im to veľkú úľavu od žiaľu. O Schreiberovej osobnosti sa hovorí toľko, že je úprimný, citlivý, má dobrý vzťah k prírode, dodržiava etické zásady a je vyrovnaný. Práve toto vraj vytvára šancu uspieť a zabraňuje negatívnym prejavom v jeho experimentoch. Pre takúto prácu prídu vhod aj trpezlivosť a dobrý sluch. Schreiber nikdy neexperimentuje pod nátlakom.

Poslednou metódou, ktorú Schreiber vyvíja je premietanie na plátno. Na toto stačí nasmerovať svetelný lúč na rotujúcu guľu zloženú z malých zrkadielok a okrem odrazeného svetla sa na plátne objavujú aj iné vzory. Robí sa to v tmavej miestnosti, pričom pokusy s televíziou sa musia robiť v dobre osvetlenej miestnosti. Bližšie som nepochopil princíp tejto metódy, je však humorné, že sa pri nej používa niečo ako "disco guľa".
Na konci knihy je aj vedecké zhodnotenie Schreiberových metód - opis použitých zariadení, ich prepojenia, prostredia a podobne.

Esther a Jerry Hicks - 2 knihy

14. června 2012 v 13:57 | Executor |  O prínose kníh
1.kniha - Dovoľ si to, čo chceš

Vydaná v slovenčine: 2009
Prečítal som za: 4 dni
Klady: Potvrdzuje drobnosti z iných kníh. Pozitívne naladený začiatok a koniec.
Zápory: Primnoho opakovania tých istých myšlienok.

Séria, z ktorej je táto kniha, je zameraná na výklad princípu príťažlivosti. Vznikli diktovaním od kolektívneho vedomia nehmotných bytostí.
V úvode sa snažia vysvetliť svoj pohľad na posmrtný život, nefyzický svet, identitu ľudskej bytosti a jej vývoj. Smrť vydávajú za získanie celého svojho vedomia, oproti tomu za čo ju ľudia považujú - za stratu vedomia. Ľudská duša je tu považovaná za večnú, čistú a radostnú. Nie je to však žiadny kontrolór, ktorý by myslel, alebo rozhodoval za nás. Radosť považujú za zmysel života a hovoria o nej ako o najdôležitejšej zo všetkého. Radosť z tvorenia je príčinou reinkarnácie.
Na vývoj nielen ľudskej, ale každej bytosti hľadia takto: Vývoj je neustále ujasňovanie si toho, čomu dávame prednosť, vyberanie svojich preferencií. A to sa deje vďaka tomu, že okolo seba vnímame protikladné prvky. Vždy, keď zažijeme niečo nechcené, vieme potom lepšie určiť, čo je pre nás chcené. Každá bytosť má túžby, akokoľvek je vyvinutá, má aj nesplnené túžby, pretože stále prichádzajú nové. Vývoj nikdy nekončí.
(Keď už sme pri tejto téme, napíšem výroky z druhej knihy - Pocity:
Problémy sú potrebné pre vývoj. Nie je možné vnímať svet inak, ako z vlastnej perspektívy. PP je najmocnejší zákon.)
O pocitoch sa tu nehovorí priamo ako o tvorivých, skôr ako o "navigačnom systéme". Pocity nám neustále ukazujú, či sme v zhode so svojím želaním (či presvedčenie, viera pracuje v náš prospech) a súčasne so svojou vnútornou bytosťou. Samozrejme platí, že dobré pocity znamenajú súlad a zlé pocity nesúlad. Tento súlad s naším nefyzickým Ja je veľmi dôležitý, pretože ak nie sme v tomto súlade, nenahradí nám ho nič iné - ani postavenie v spoločnosti, obdiv iných atď. Tento súlad sa prejavuje okrem dobrej nálady aj pohodou, zdravím a blahobytom. Problém však nastáva v tomto: naše nefyzické Ja sa s každou túžbou ihneď zhodne, zatiaľ čo fyzickej časti to robí problém. Tak sme v nesúlade, máme zmiešané pocity a preto si bránime v dosiahnutí cieľov. Pokiaľ sú naše pretrvávajúce vibrácie v tomto rozpore, nesplní sa žiadna túžba.

Vďaka tejto knihe sa mi potvrdilo jedno moje tušenie: Ak sme správne naladení na svoj cieľ, skôr než sa tento cieľ splní (materializuje), naša myšlienka privoláva ďalšie rovnaké myšlienky, neskôr nám ukazujú "dôkazy" svojej pravdivosti. Snažím sa tým povedať, že myšlienka rastie aj samovoľne, bez nášho úsilia a potom je pre nás ľahšie myslieť tak, ako chceme. Ak vieme, že samy môžu silnieť aj negatívne myšlienky, vyplýva mi z toho, že je vhodné zastaviť ich čo najskôr, aby nás to stálo najmenej úsilia. Myslím že sa u mňa takýto samovoľný rast myšlienky prejavil viackrát, ak som nejakú záležitosť opakovane odložil na neskôr, s každým odložením bolo ťažšie sa činnosti venovať - vybudoval sa akýsi odpor.
Povzbudzujúco na mňa pôsobila myšlienka, že do nášho života sa nemôže dostať nič, čo sme samy nepozvali svojimi myšlienkami. Ajtak sa však obávam, že taká detailná kontrola nad vlastnými myšlienkami je náročná.

To čo sa práve odohralo, naše skúsenosti z hlbšej minulosti, ani skúsenosti a názory iných ľudí nemajú žiaden vplyv na schopnosť realizovať naše túžby. Iní ľudia nemajú moc nad tým, čo zažívame. Nie je dobré dávať vinu za niečo iným ľuďom - oni predsa netvorili za nás a takýmto prístupom sa staviame do pozície bezmocnosti. Len vibrácie jedinca určujú jeho osobný život. Náš "výtvor" nám nikto nemôže vziať, iba náš odpor. Táto sloboda je jednou z vecí, ktorá sa často zvýrazňuje.
Zároveň však často opakujú, že môžeme vytvoriť čokoľvek, bez obmedzenia. Opakujú, že nie je nedosiahnuteľného cieľa, že ak existuje túžba, existujú aj prostriedky pre jej splnenie. Tieto tvrdenia sa mi vidia protikladné - čo sa stane, ak sa ja sústredím na zlepšenie rozbitého vzťahu a druhá osoba o to stratila záujem? Čo ak chcem, aby sa ku mne niekto správal úctivejšie? Čiastočne na to autori odpovedajú vysvetľovaním vplyvu želania, k tomu sa však dostaneme v rozbore druhej knihy.

Na 29 stranách knihy sú uvedené príklady o rôznych presvedčeniach a ich zlúčiteľnosti s naplnením želania. Sú roztriedené podľa bežných oblastí života. Táto pasáž sa číta pomerne nudne, nielenže je všade použitý rovnaký postup, navyše znalec princípu príťažlivosti to už musí poznať. Vyplýva z toho, že máme kontrolovať svoje presvedčenie, či je užitočné a napravovať ho postupne na veci, ktoré vzbudzujú lepší pocit, úľavu. Avšak mnoho presvedčení ktoré sú uvedené ako najlepšie, sú podľa mňa zbytočne skromné, neutrálne až ústupčivé. Ja by som si zvolil omnoho radostnejšie. Stále teda zlepšujeme svoj pohľad na svet, hľadáme úľavu od odporu. Aj v inej časti knihy sa vyskytuje podobná pasáž, tam je to však viac písané formou analýzy - od súčasnej situácie, k túžbe ktorá z nej vyplýva a potom k pozitívnym tvrdeniam.
Zaujímavosťou je, že keď sa na niečo sústredíme len 17 sekúnd, už po tejto krátkej dobe sa stáva myšlienka silnejšou. V knihe nájdete aj podrobnú stupnicu pocitov.

Myšlienky z knihy podporujú Franckhovo učenie v nasledujúcom:
- Energia prúdi k želaniu tým viac, čím viac mu venujeme pozornosť.
- Písanie želaní na papier vraj zvyšuje sústredenie a preto aj silu želaní. Taktiež používajú poďakovanie.
- Použili tu aj formuláciu typu "cieľ je už na ceste ku mne", ktorej je jednoduchšie veriť. Takisto jednou z možných techník je predstaviť si, že máme osobného manažéra, na ktorého sa dá spoľahnúť. Vybaví za nás všetko, stačí len povedať. Pri tomto navrhujú aj veľmi prefíkané želania nasledujúceho typu: "Pripomínaj mi dobro v mojom živote" a "Podávaj mi dôkazy o blahobyte". Prefíkanými som ich nazval preto, že sa v nich počíta s tým, že človek má sklony zabúdať na dobré udalosti.
- Okrajovo sa tu spomenulo, že negativita vyslovená ľuďmi zničila prianie, ktoré bolo vyslovené, keď bolo ešte čerstvé a slabé.
- Naladenie na pozitívne veci je silnejšie ráno a večer pred spaním.

Metódy
Cieľom je nájsť akýkoľvek spôsob, akým sa budeme cítiť lepšie. Je tu mnoho metód, ktorými zlepšujeme svoje myšlienky. Sú založené na nasledujúcich princípoch:
- Nájdenie pozitívnych stránok vo vybranej problematike a ich napísanie.
- Pred novým úsekom dňa (napríklad pred cestou domov zo zamestnania) sa na chvíľu zastaviť a ujasniť si, ako chceme tento úsek prežiť.
- Zamyslenie sa nad tým, aké by bolo splnenie túžby- má nás inšpirovať.
- Napísať si aktuálnu situáciu a pocit. Potom myšlienky, ktoré by to mohli zlepšiť. Vyberieme z nich tú najpríjemnejšiu myšlienku.
- Pripomínať si to, čo už máme - napríklad nosením väčšej bankovky pri sebe, čo spôsobí pocity, že si môžeme kúpiť veci, okolo ktorých náhodne prechádzame v obchode či vo výkladoch.
- Ujasníme si a napíšeme, čo je pre nás nežiadúce a čo chceme. Potom sa snažíme písať stále pozitívnejšie vety.
- Vcíťme sa do želanej situácie - tým si vraj lepšie uvedomíme, čo vyžarujeme. Môžeme pri tom použiť aj dobré spomienky. Môžem potvrdiť, že som dosiahol dobré výsledky práve radosťou z pekných spomienok.
- Zmeňme uhol pohľadu - tu je to vysvetlené na príklade peňažných dlhov. Postup je tieto dlhy splácať tak, že namiesto pravidelnej splátky toho najmenšieho zaplatíme dvojnásobok a zaznačíme si to. Potom, keď sa zbavíme tohto dlhu, pokračujeme ďalším najmenším, ktorý zostal a cyklus opakujeme. Berieme to ako nejakú malú súťaž, či povinnosti, ktoré sa nám darí plniť. Tabuľka dlhov, ktoré postupne splácame, nám dáva radosť, že plníme čo sme si stanovili. Týmto pozitívnym pocitom sa nám pritiahne zvýšenie príjmov - fígeľ je v tom, že pri tom ani nemyslíme na peniaze, ale na uspokojenie zo svojej zodpovednosti.
- Za dobrý námet na vizualizáciu by som považoval aj prirovnanie používané v druhej knihe. Je to predstava, že sme v člne a prúd rieky nás príjemne prináša k našim želaniam aj bez našej námahy.

Podivnosti tohto učenia
Ako divné tvrdenie mi pripadá nasledujúce: Nepomôže nám vybrať si novú myšlienku, ktorá je omnoho pozitívnejšia ako naša terajšia. Je nutné presvedčenie meniť po menších krokoch. Ja si to vysvetľujem takýmto spôsobom: naša myšlienka má istý potenciál, ale aj nasmerovanie (úplne od cieľa, až úplne ku cieľu). A toto nasmerovanie doporučujú obracať pomaly, aby sa potenciál zachoval. Ak si totiž zvolíme úplne inak nasmerovanú myšlienku, jej potenciál (silu) musíme budovať od začiatku, od nuly.
Neviem, ako bol myslený výrok, že vesmír nepozná rozdiel medzi človekom ktorý má milión dolárov a človekom, ktorý má pocit, že má milión. Myslia tým autori, že keď niečo preciťujeme alebo vizualizujeme, nemusíme byť presvedčení, že sa to už deje? Že stačí tieto techniky robiť, aj keď vieme, že to je iba akože? Možno to ani takto nemysleli a ja som tomu zle porozumel. Zrejme ani ľudské telo nepozná rozdiel medzi tým, či cvičíme skutočne, alebo iba v mysli. Nemôžem takúto prácu mysle bez viery vyvracať ako neúčinnú, pretože som s ňou nepraxoval. No nemôžem ju ani potvrdiť. Keď som ja svoje ciele preciťoval a fungovalo mi to, tak to bolo s vierou že cieľ je už teraz splnený. Kvôli tomu musím považovať svoj spôsob za istejší, aj keď je trocha náročnejší a niekedy sa pri ňom cítim neracionálne.

Rekapitulácia - toto už určite poznáte, píšem len pre poriadok:
Nie je možné prestať neustále niečo zo seba vyžarovať (tvoriť). Ak sa sústredíme len na skutočnosť ktorú vnímame okolo seba a nesnažíme sa usmerniť svoje presvedčenie a pocity, potom tvoríme len nevedomo. Takto sa sotva naša realita vylepší. "Pravdou" sa stáva všetko, na čo sa zameriame dostatočne dlho. Autori tvrdia, že 99,99 % výtvorov je hotových ešte skôr, než k nám príde nejaký fyzický dôkaz. Deaktivácia nežiadúcej myšlienky je to isté, ako aktivácia žiadúcej.

Ostatné tvrdenia, ktoré ma zaujali
O pomoci iným ľuďom sa vyjadrujú tak, že ak je energia toho človeka príliš odlišná od našej, tak nám neporozumie. Ide teda o to, človeka čo najviac pochopiť, ale nestratiť svoju rovnováhu.
Je vhodné uvedomiť si situáciu aj z opačného hľadiska - nie sme nútení žiť "dokonalý vzorový" život. Ak sa stane že stratíme rovnováhu, môžeme sa ukľudniť s myšlienkou, že ju vždy opäť objavíme.


KONTAKT:


2.kniha - Pocity

Vydaná v slovenčine: 2008
Prečítal som za: 4 dni
Klady:
Zápory: Primnoho opakovania tých istých myšlienok.

Akcie a vibrácie
Zaujímavým tvrdením je tu, že pre dosiahnutie cieľov nie je potrebná fyzická činnosť, dokonca nemôže nahradiť vibrácie. Ako príklad je tu uvedená nadváha a nasledujúce 3 možnosti:
a) Štíhli sme, ak sme vo vibračnej zhode s týmto želaním a nezáleží, či sa stravujeme zdravo, alebo jeme veľa sladkého.
b) Nadváhu máme, aj pokiaľ držíme diétu, tvrdo na sebe pracujeme, ale nie sme v zhode so želaním. Tu akcia nepomáha.
c) Nadváhu máme, ak nie sme v zhode so želaním a upadáme do depresií v ktorých sa prejedáme.

O kontrolovaní a ústupkoch
V medziľudských vzťahoch sa často stáva, že zo strachu, alebo z horších dôvodov sa niekto snaží kontrolovať iných. Aj keby takáto kontrola bola myslená dobre, autori ju považujú za úplne zbytočnú. Ostatní ľudia totiž môžu zmeniť svoje správanie iba navonok, aby nás uspokojili, alebo naopak, svoje správanie ešte zhoršia. Ak jedna strana stále iba ustupuje druhej, vedie to k nešťastiu oboch.
Z pohľadu toho, kto sa podriaďuje sa deje to, že na seba berie pomyslenú zodpovednosť za šťastie druhých, ich nároky stále stúpajú. Človek, čo sa prispôsobuje, sa stáva stále neslobodnejším a nešťastnejším (tým menej vie dobre poradiť). Pritom ani neurobí šťastným človeka, ktorému sa podriadil, pretože ho urobil závislým na sebe.
Z pohľadu toho, kto niečo vyžaduje, sa deje toto: Žiadame si zmenu od druhých, pričom naše skutočné šťastie od nich vôbec nezávisí. Skôr sa staviame do pozície bezmocných a závislých, s myšlienkami že druhí musia to alebo ono, aby sme sa my mali dobre.
Riešenie: Za riešenie považujú autori to, aby sa každý staral iba o svoje myšlienky a uvedomoval si, že za šťastie si každý zodpovedá sám, bez ohľadu na druhých. Druhým najlepšie pomôžeme ku šťastiu iba tak, že sme samy šťastní. Ak majú iní ľudia nejaký problém, nemali by sme sa nechať strhnúť ľútosťou a tak byť vyvedení z rovnováhy. Mali by sme si rovnováhu (súlad) udržať a v tomto stave sme schopní poskytnúť najlepšiu radu, nápad, pomoc.

Prianie pre druhých, pomoc
Všeobecne platí, že obavy a strach o iných im nepomôžu. Naopak, blokujú nám dvere k dobrým nápadom. Snažme sa ignorovať tieto negatívne pocity a dostať sa do súladu s túžbou, aby druhým bolo dobre. Keď sa nám podarí získať drobný dôkaz, že sa situácia zlepšuje, prídu aj ďalšie. Čím lepšie sa cítime, tým lepšie nápady na riešenia sa nám ukazujú.

Vplyv
O vplyve na iných ľudí sa hovorí jednoducho. Čím viac sme v súlade so svojou túžbou, tým väčší vplyv máme. Precítenie radosti vyvolá zmenu v správaní, napríklad rozhádaných súrodencov, bez toho aby o tom tušili. Takýmto spôsobom sa dá zaistiť napríklad pokoj v rodine. Ako druhý podobný príklad je uvedený pohľad matky, ktorá sleduje ako sa jej syn neznáša s jej novým manželom. Obaja od nej stále niečo žiadajú, avšak obom sa ani nedá vyhovieť. Jediné, čo má urobiť, je uviesť do súladu samu seba. Tým jednak prestane zlú situáciu zásobovať svojou energiou, ale získa aj vplyv na okolnosti. Tak sa zlepší správanie syna a jeho nevlastného otca, prestanú medzi sebou bojovať.

Menší zoznam vecí, ktoré vytvárajú odpor (niektoré neboli uvedené inde):
- Nutkanie, ponáhľanie sa.
- Obviňovanie sa, že v minulej situácii sme sa mali zachovať inak.
- Pocity, že musíme niečo prekonávať a zdolávať, teda boj.
- Porovnávanie sa s inými.
- Kritika, nadávanie, ponižovanie.
- Žiarlivosť.
- Zaoberanie sa otázkami na ktoré nevieme odpoveď - napríklad ako a kedy sa mi splní cieľ.
- Robenie si starostí s postojmi iných. Tu ešte treba dodať, že napríklad hnev môže byť pre nás lepší ako bezmocnosť či ohrozenie - preto musíme samy vyhodnotiť, ktorý pocit je pre nás pokrokom, aj keď iní ľudia môžu tento pocit považovať za zlý. Oni ale nevnímajú svet z našej perspektívy.

Veci ktoré môžu pomôcť pre lepší pocit:
- Zľahčenie vecí, hravý prístup.
- V myšlienkach na tému v ktorej je zlá situácia sa môžeme naschvál vyhnúť tomu najväčšiemu problému a radšej myslieť na niečo iné.
- Dobre sa dá cítiť aj v neprítomnosti toho, čo chceme, napr. partnerky.

Zaujímavosť o zvieratách
Zvieratá -obzvlášť divé- sú vo väčšom vnútornom súlade, než ľudia. Domáce zvieratá môžu byť negatívne ovplyvňované ľuďmi, ktorí sú v rozpore, čo vyvráti rovnováhu zvieraťa a spôsobí chorobu. Hovorí sa tu o nich, že nepoznajú negatívne pocity a nezaoberajú sa minulosťou a preto sa ľahšie vracajú do rovnováhy. Zvieratá môžu inšpirovať ľudí k nájdeniu rovnováhy-súladu.
Žeby toto súviselo s animoterapiou? Najčastejšie sa na kontakt s chorými ľuďmi používajú psy, mačky, kone. Spektrum chôrob, ktoré sa so zvieratami liečia je široké (pohybové problémy, mentálne postihnutie, depresie, autizmus), takisto nemusí záležať na veku pacienta.

Pierre Franckh - 3 knihy

11. června 2012 v 17:25 | Executor |  O prínose kníh
1.kniha - Přejte si jednoduše, ale úspěšně!

Vydaná v češtine v roku: 2009
Prečítal som za: 1 deň
Klady: Informácie o menej preskúmaných oblastiach. Otázky a odpovede (tvoria cez tretinu knihy).
Zápory: Nevedel som rozlúštiť, či je presná definícia priania v jeho prospech alebo nie. Buď to je nejednoznačné, alebo si autor sám odporuje.

V úvode knihy nás prekvapí príbeh, v ktorom sa čerstvá mamička toľko so strachom zaoberala myšlienkou, že by jej dieťa mohlo po nej zdediť kožnú chorobu, až sa táto choroba u dieťaťa po niekoľkých mesiacoch objavila. Uvedomila si svoju chybu a opačným postupom svoje dieťa vyliečila. Ďalej pokračujeme prehľadným a stručným zhrnutím autorových metód -toto je obsiahnuté aj v nasledujúcej knihe.
Ako ďalšie ma zaujalo prianie mať auto, pri ktorom boli používané predstavy zvuku motora a pachu kože sedadla. Predtým ma nenapadlo, že sa dajú použiť aj "vízie" pre tieto zmysli.
Ak sa v súvislosti s nejakým cieľom cítime stiesnene, či vystrašene, mali by sme porozmýšľať, aký spôsob priania by bol pre nás ľahší. Nájdime si spôsob, akým sa vieme sústrediť potrebným smerom. Každému sa darí v niečom inom - vo viere, alebo vizualizácii, alebo vciťovaní... . V ďalšom texte odporúča autor tieto možnosti spojiť - v zmysle urobiť postupne všetky.
Prvýkrát sa tu Franckh zmieňuje o pozitívnych tvrdeniach, ktoré nazýva afirmáciami. Ich význam vysvetľuje podobne ako Hayová. Majú sa zaryť do podvedomia aby menili presvedčenie. Používa ich, ak mu do vedomia preniknú pochybnosti. Najlepšie je ich používať pred spaním, pretože v momente zaspatia sa afirmácia dostane do podvedomia. Toto mi potvrdzuje aj iný zdroj, kniha Kurs lucidního snění od autorov: Lynne Levitan, Stephen LaBerge. Ďalej sú efektívnejšie aj po prebudení, to mi však nerobilo dobre na žalúdok. Podľa Franckha sa nemajú tieto afirmácie používať silovo, ako keď si vynucujeme niečo kvôli nedostatku, ale naopak, hovoriť ich zo srdca. Príklady afirmácií sa nachádzajú v knihe priebežne podľa témy.
Vyplynulo aj to, že som sa mýlil, keď som si myslel že autor používa iba jednorazové odoslanie želania - sám totiž okrem afirmácii odporúča aj myslieť na priania napríklad v dopravnom prostriedku hromadnej prepravy, počas reklamy v televízii a podobných chvíľach pokoja. Do svojej praxe som začal zaraďovať filtrovanie negatívnych myšlienok o iných ľuďoch.
Trochu odstrašujúco na mňa zapôsobil príbeh autora, ako zažil v krátkej dobe až 3 dopravné nehody. Práve dopravné (ale aj iné!) nehody podľa Jesefa Veselého môžu byť príznakom nejakej magickej nehody. Súhlasím s Veselým v tom, že sotva by šlo o "daň za úspech", to je dosť nezmyselné. Franckh však neuviedol svoj psychický stav a aktivity pred týmito nehodami, čo je možno trochu zvláštne - sám by mohol tušiť že aj v tomto prípade je zdrojom udalostí myseľ.

Časť knihy o partnerstve
Pre získanie partnera radí Franckh neformulovať príliš úzkostlivo jeho vlastnosti- tým by mohli vzniknúť chyby-, ale pocit ktorý s ním máme prežívať. Teda zdôrazňovať šťastie, spokojnosť, harmóniu, prípadne spoločný rozvoj vo vzťahu. Ďalej nie je vhodné "hľadať" partnera - je to potvrdzovanie reality, že ho nemáme. Autor radí "nechať sa nájsť", to znamená byť plne pripravený a otvorený tejto možnosti.
Nesúhlasím s autorom v tejto myšlienke: "Nový partner si o nás bude myslieť len to, čo my samy." Áno, na ľuďoch sa síce odzrkadľuje naša vnútorná mienka, avšak toto je podľa mňa tiež iba myšlienka, ktorá by nefungovala bez viery (nie je to zákonom). Teda ak tomu neveríme, nový partner by o nás mohol mať aj lepšiu mienku ako my samy. Ďalšou radou je vytvorenie miesta pre partnera, napríklad preorganizovaním bytu, miest v skrini a podobne, aby nám to pripomínalo želanú skutočnosť. Pripravujeme sa takto všetkými dostupnými prostriedkami. Je to takzvané predstieranie (už som o ňom písal inde, aj Hayová o tom hovorí).
Ako rozoznáme, ktorý človek je ten, koho sme si priali? Autor tvrdí, že jedine citmi, máme skúmať ako na nás pôsobia predstavy spoločnej budúcnosti. Rozum by nám vedel uviesť mnohé pre a proti, pocity však ukazujú energetickú kompatibilitu.
Je tu aj tvrdenie, že "podobné priťahuje podobné", a tak sa nám do života dostávajú ľudia s podobnými vlastnosťami, alebo takí, ktorí nás budú utvrdzovať v našich názoroch. Nestaviam sa pozitívne k takejto definícii, pretože sa mi zdá príliš všeobecná, zatiaľ čo v živote platí oveľa väčšia pestrosť - aj ja mám vo svojom živote úplne odlišné typy ľudí, ako som ja.

Menej preskúmané oblasti
Rozoberá sa tu aj téma vplyvu prianí na druhých ľudí. Podľa autora prednostne neovplyvníme konkrétnych ľudí, iba za určitých podmienok. Vraj je možné, že nám vyhovejú, pokiaľ je ich energia podobná ako naša a tak sú voči nej otvorení. Ako zistíme, či je medzi nami takáto zhoda? Môžme sa sústrediť na vysielanie správy, aby sa na nás daná osoba pozrela, oslovila nás a podobne. Ak sa to stane, potom medzi nami zhoda je. Nehovorí však nič o prianí byť s niekým v energetickej zhode.
Prirovnáva princíp príťažlivosti ku stroju na vyhľadávanie, ktorý však neslúži na menenie. Iba vyhľadá to, čo odpovedá našemu zadaniu. Na inom mieste sa opäť venuje vplyvu: Je možné energeticky ovplyvňovať, ak daná osoba nemá ochranu, a najviac tomuto ovplyvneniu podliehajú ľudia so slabou vôľou, bez cieľa, nerozhodní, či emocionálne oslabení. Manipulatívne priania nás vraj oslabujú voči rovnakým manipuláciám. Ďalej takéto manipulatívne priania vytvárajú rušivé pole, ktoré oslabujú iné priania, ktoré sú s nimi v rozpore (podľa všetkého je druhá časť vety myslená na priania manipulovanej osoby). Ako ochrana má slúžiť vizualizovaná zlatá svetelná guľa okolo svojho tela -podobné postupy sú z klasickej mágie.
Ďalšou menej preskúmanou oblasťou sú priania pre iné osoby. Vraj je možné si priať niečo pre inú osobu, ak tento cieľ chce aj ona. Najlepšie je slovne sa opýtať, či s tým súhlasia, aby sa otvorili našej energii. Niekedy to funguje aj bez hlasného vyjadrenia - takto si jedna doktorka praje pri každom pacientovi rozhodnúť čo najlepšie, pričom vychádza z toho, že aj oni si to prajú. Nie je však vysvetlené, čo sa stane ak sa snažíme pomôcť osobe s vnútorným odporom, napríklad ak neverí, že si cieľ zaslúži. Prianie pre druhých nemá niesť strach ani starosti.
Je výhodné hľadať spoločné ciele, aby sme sa na nich zamerali viacerí. Autor tvrdí, že partneri, ktorí sú v živote úspešní za to často vďačia svojej jednote. Odporúča používanie spoločných afirmácii, symbolov a rituálov - zvykov, ktoré nám majú pripomínať cieľ. Tak ako v predošlom odstavci, aj tu platí, že o cieli mlčíme pred ľuďmi mimo tohto vzťahu.

Ostatné rady
Časovo obmedzené priania sa zvyknú splniť práve v záverečný deň. Ak sa už má niečo vyriešiť do časového limitu, nie je dobré obmedzovať sa v prostriedkoch, napríklad len peniazmi. Taktiež je dobré vyhnúť sa "skúšaniu" priania, to totiž v sebe obsahuje myšlienku, že to nemusí výjsť.
Spĺňanie priania vraj môžu narušiť aj obavy zo zmien v našom živote. Ak sa pôvodnej myšlienky nedržíme dostatočne silne, môže sa stať, že najprv budeme postupovať a keď ustúpime napríklad vo svojich nárokoch, cúvneme tým dozadu od splnenia.
Čo sa stane, ak si viacero ľudí praje to isté, napríklad parkovacie miesto? Nedostanú ho iba tí s väčšou energiou, ale možnosti sa rozšíria (nové parkovisko) aby cieľ dosiahli všetci.
Čo s prianím, ktoré už nechceme? Prestať na neho myslieť, odobrať mu energiu. Zrušenie sa tiež značí do zápisníka. Môžeme si aj namiesto starého priať nové.

Ku koncu knihy je uvedených pár vtipných nepodarených prianí.

Jediná priama citácia na záver: "Ozajstný darček obdaruje vždy dvoch, obdarovaného aj darcu."

KONTAKT:
info@pierrefranckh.de

2. kniha - Prostě si to přejte, a to s lehkostí
Vydaná v češtine v roku: 2010
Prečítal som za: 1 deň
Klady: Konečne nejaké vysvetlenie, prečo závisť nie je prospešná a blahoprajnosť áno. Otázky a odpovede.
Zápory:

V úvode autor znova zdôrazňuje ľahkosť s akou si želá a taktiež častý tréning na malých prianiach, nebrať ich príliš vážne. Tentokrát sa zameriavame na peniaze, zdravie a zamestnanie. Kniha ponúka okrem vysvetlenia autorových postupov aj jeho afirmácie a príbehy, ktoré boli poslané na autorov mail.

A. Bohatstvo
O túžbe bohatstva hovorí ako o prirodzenej a morálne nezávadnej. Naša chudoba predsa nikomu nemôže poslúžiť, máme nárok aj na takúto formu blahobytu. My samy by sme teda nemali toto svoje prianie odsudzovať. Podľa autora dokonca existenčné problémy bránia v duchovnom rozvoji. Hojnosť považuje za prirodzený stav.
Veľmi ma tu zaujalo nasledujúce vysvetlenie: Závisť k niekomu inému (napríklad bohatému) je ako spájanie si svojho cieľa s negativitou a zlým pocitom. Pomyslíme si, že niekto iný má to, čo chceme my, ale nemáme to. Preto sa potom od svojho cieľa vzďaľujeme. Je teda aj pre nás samých lepšie dopriať iným blahobyt a tešiť sa s nimi, tak sa ľahšie prenesie aj na nás. Z vlastnej skúsenosti viem, že je ukľudňujúce povedať si: "Som ako oni" alebo aspoň "Môžem byť ako oni" -myslené na úspešných ľudí.
Neodporúča držať peniaze za každú cenu, či na "horšie časy", pretože toto vraj horšie časy priťahuje. Za bohatých považuje takých ľudí, ktorí sa vedia s ľahkosťou podeliť. Taktiež si netreba myslieť, že peniaze nás zbavia pocitu menejcennosti, alebo nás urobia obľúbenejšími či šťastnejšími. Popri nich by sme mali pracovať aj na iných oblastiach života.
V prípade, že si prajeme niečo, čo sa dá kúpiť, je lepšie priať si tento predmet rovno, pretože peniaze na neho nezaručia, že predmet zoženieme (napríklad vypredaná kniha). Navyše takto zvykne predmet doraziť zadarmo. Autor nenašiel vhodný obraz či symbol na vizualizáciu peňazí a v tomto mu dávam za pravdu - taký kufrík plný peňazí sa objavuje skoro len v kriminálnych filmoch.

B. Zdravie
V úvode tejto kapitoly sa dostávame k potvrdeniu učenia Louise Hay-ovej, že nášmu telu škodí každá myšlienka pobúrenia, nenávisti, viny a podobné. Franckh sa snaží pochopiť príčinu choroby, zdravo žiť aj klasicky (pohybom, stravou), pretože podľa neho zlým životom tela rušíme efekt, ktorý spôsobuje správne myslenie. Ja by som však bol v tomto bode kritický - ak je sila myšlienok naozaj tak silná, za akú ju vydávajú, prečo nie sme zdraví, aj keď konáme nezdravé veci? Je tu menšia kolízia s učením Abraham-Hicks, kde sa tvrdí, že iba od našich vibrácií, nie od fyzickej činnosti závisí náš fyzický stav.
Na svojom príklade uvádza, že chcel zlepšiť svoj zrak, avšak celé dni hľadel na monitor počítača a v tom bol problém. Dosiahol iba toľko, že sa mu zrak prestal zhoršovať. Pri návšteve indiánskeho šamana mu tento šaman doporučil, aby počúval svoje telo.
Hovorí sa aj o nepodarenom prianí jednej ženy "odobrať bolesť" zubov svojej dcére, na čo sa bolesti objavili sa u nej samej.

C. Zamestnanie
Prvou otázkou je, aké zamestnanie je pre vás to ideálne. Tak ako v iných oblastiach, aj tu si pripustime, že nie je všetko len hrozné - aj zamestnanie môže byť naplňujúce a ľahké. Podľa autora je nevhodné počúvať mienku iných ľudí o tom, čo by ste mali robiť - prevziať firmu po rodičoch, byť lekárom ako chceli oni a podobne. (Naozaj nie je vhodné svoje sny realizovať na svojich deťoch. Realizujte ich na sebe!) Ak nevieme, aké zamestnanie chceme, dáme tejto otázke viac času, alebo si odpoveď prajeme. Aj tu sa doporučuje rozhodovať podľa pocitov - skúmajte, či máte dobrý pocit pri predstave konkrétneho zamestnania.
Autor tvrdí, že je výhodné cez povolanie robiť niečo pre iných. Totiž to je zmyslom povolania. To, čo nikto nepotrebuje, nie je v spoločnosti prijímané. Ak pomáhame iným, vedie nás to k úspechu. Ak máme radosť z práce, pravdepodobne sa bude šíriť naša dobrá povesť a získame tak napríklad viac zákazníkov.
Je tu uvedený príbeh herca, ktorý síce hral vynikajúco, ale publikum ho neprijímalo. Tento herec hral iba pre seba a svoj pocit, nie pre ľudí - čo podvedome vycítili. Franckh mu vysvetľoval, aby hral pre ľudí, čo však herec nechápal, rozčúlil sa a žiadal od Franckha afirmáciu. Dostal nápis: "Milujem svoje publikum." O tri mesiace, keď sa znova stretli bol už herec obdivovaný búrlivým potleskom. Z toho vyplýva, že ľudia sú ochotní vrátiť niečo, ak sú obdarovaní. Ak teda chceme niečo dostať, je vhodné najprv niečo darovať.

D. Ostatné
O prianiach ktoré majú niečomu zabrániť sa hovorí takto: Ak sa sústredíme len na negáciu iného priania ďalších ľudí, neuspejeme. Môžeme však vyhrať, ak sa sústredíme na inú myšlienku, ktorá nepriamo vyvracia to, čomu chceme zabrániť. Príklad: Nesústredíme sa na to, že za našim domom nebude, nesmie byť parkovisko. Sústredíme sa na to, že za našim domom bude aj naďalej pekná lúka. Tomuto ja osobne verím, keďže mi to potvrdili dvaja kamaráti nezávisle od seba.
Skromnosť pri prianiach nemusí byť vhodná, keďže stále je čo zlepšiť. Pripísať k prianiu na záver "...alebo ešte lepšie" tiež nie je vhodné, pretože Univerzum nemyslí za nás, nevie čo je pre nás ešte lepšie.
Franckhovi fungujú aj priania rýchlo nájsť nejaký predmet, ktorý niekde zabudol. Väčšina ľudí by v takejto situácii začala hromžiť. Mimochodom, dá sa nájsť aj osoba na ktorú ste stratili kontakt. Aj permanentné priania fungujú - autorovi písal človek, ktorý si takto "predplatil" aby sa mu vždy ušlo parkovacie miesto.
Pre prípad, že sa chceme niečoho zbaviť -predmetu, nábytku, pozemku a podobne, je odporúčaná forma želať si odberateľa, ktorý to od nás príjme, alebo odkúpi.
Na otázku, v akom poradí sa plnia naše priania, ak si prajeme viac vecí v krátkej dobe, autor odpovedá nejednoznačne - prvé dorazí to, čo je najdostupnejšie, teda cieľ ku ktorému najľahšie prúdi energia. (Povedal by som teda aj: to, čomu sa najmenej bránime.) Môže to byť pomerne dôležitá otázka, pretože zámena poradia môže viesť k niečomu inému než sme chceli. Je teda opatrnejšie si priať konečnú situáciu ako nejaké jej zložky samostatne. Niekedy sa stane, že nesúvisiace priania dorazia spoločne. Rýchlosť splnenia konkrétneho priania je tiež ovplyvňované vierou, teda či veríme, že "veľké" priania potrebujú viac času, alebo sme schopní ich prijať aj rýchlo. Na záver ešte treba povedať, že podľa autora je jedno, ako veľa prianí sme v krátkej dobe vyslali (neoslabuje to efektivitu), dôležité je len, aby sa vzájomne nevylučovali. Preto je tu dôležitejšie pre udržanie prehľadu používať zápisník.

3. kniha - Příběhy o přáních (pro potěchu duše)
Vydaná v češtine v roku: 2011
Prečítal som za: 1 deň

Pred začatím čítania tejto knihy som si myslel, že to bude pomerne zbytočné. V úvode je však podrobnejšie vysvetlené, že je prospešné aj čítanie o úspechoch iných ľudí, pretože človeka to povzbudzuje, zapamätá si ich príbehy a tak sa ich naučí napodobňovať, aby sám dosiahol úspech. Sčasti ma to presvedčilo a už tak nezavrhujem takéto čítanie.
Príbehy, ktoré sú tu zverejnené pochádzajú z mailov Franckhových čitateľov, sú o bežných ľudských želaniach - dostať sa z choroby, získať stratený predmet, dobré známky v škole, vysnené zvieratká na chov, lepšie bývanie, alebo dovolenky. Negatívom je, že ľudia v nich často neuvádzajú, aké techniky použili. Uvedené príbehy -je ich spolu 60- dopĺňa Franckh svojimi komentármi.
Čo sa týka techniky "úspešného priania", zaujalo ma tu iba jedno tvrdenie. Vraj sa nedá vymyslieť spôsob, akým sa prianie splní. S týmto by som nie celkom súhlasil, keďže je podľa mňa kľudne možné zlepšiť si zdravie príjemným spôsobom (čo je stále povedané všeobecne). Takouto formuláciou by som sa snažil vyhnúť bolesti, pretože bez takejto formulácie by niektoré nápravné procesy mohli byť bolestivé, napríklad vyvrtnutý členok, operácie chrupu a iné.
Z príbehov ma zaujali len dva, ktoré sa ale vyznačujú zvláštnym spôsobom, akým sa priania splnili. V prvom z nich chcela istá žena sedieť v prvom rade na školskom rodičovskom združení. Stretla inú matku, ktorou sa nechala prehovoriť na posadenie sa do druhej rady. Ostatní rodičia sa odmietli posadiť do prvej rady. To však nie je všetko - z tejto prvej rady si vzali stoličky dozadu - čím naša hrdinka skutočne sedela v prvej rade. Druhý príbeh hovorí o žene, ktorá mala problémy s upchaným odtokom umývadla. Toľkokrát uvoľňovala tento odtok, že sa jej to už nechcelo robiť samej, bez pomoci. Túto pomoc si priala a na druhý deň, keď ráno vstala, sa ukázalo, že jej mačka cez noc lovila labkou v umývadle. Tak mačka vybrala z odtoku chumáč vlasov, kvôli ktorému neodtekala voda.

Nové sekcie

9. června 2012 v 9:58 | Executor |  O blogu
Onedlho pribudnú na blog dve nové sekcie, už sa pracuje na ich článkoch. Prvá z nich bude o mojich osobných úvahách, myšlienkach a postrehoch mimo ezoteriky, napríklad o medziľudských vzťahoch. Druhá bude zameraná na predstavenie rôznych kníh -hlavne ezoterických- a toho, čo ma na nich zaujalo:
- hlavné a najdôležitejšie myšlienky
- myšlienky, aké sa ešte nevyskytli na tomto blogu
- myšlienky, ktoré sa nenachádzajú v iných knihách
- kuriozity, zaujímavosti
Môže sa však stať, že niektoré knihy budú presadzovať odlišné názory a tak sa budem snažiť na takéto kolízie upozorniť.