FPS meditácie?

2. října 2018 v 6:00 | Executor |  Umenie, popkultúra
FPS meditácie?

Po dlhodobej pauze som opäť začal intenzívne hrať FPS hry, teda first person shooters, strieľačky z pohľadu prvej osoby. Mám na mysli predovšetkým dve hry bez lineárneho príbehu: Left4Dead 2 a konkurenčné Killing Floor, dnes už považované za "staršie", keďže vývoj ide neúprosne vpred. Už pri Left4Dead 2 som si všimol, ako podporuje predstavivosť v priestore, keďže sa v tejto hre na vás valí horda zombií a potrebujete mať neustále prehľad, čo sa deje v priestore okolo. Takisto podporuje načasovanie vašich krokov a krátkodobé plánovanie. Snáď sa ovládanie svojich akcií dá prirovnať k nejakej bojovej verzii manažmentu, v ktorom si musíte správne určiť prioritu akcií a v takomto poradí ich aj vykonať. Hop, jednu zombiu odsotíte smerom doprava a kým sa ona dvíha zo zeme, rýchlo postrieľate ďalšie dve-tri pred sebou pri presune kolmo doľava, kde je voľný priestor. Vytvárate si dynamický prúd pohybu - smery streľby a kráčania meníte nezávisle na sebe každú sekundu, ak nie ešte častejšie. Vidíte, že sa na vás rúti horda nepriateľov? Vyberiete si také miesto na streľbu, aby ste ich zlikvidovali najľahšie. Lezú zombie za vami na strechu? Môžete automatickou zbraňou obstrieľať okraj strechy. Uväznila horda šmejdov vo svojom strede vášho spoluhráča? Tak opatrne obstrieľate jeho - situácia skrátka ako zo života. :-)

Aj zombie majú svojich "majstrov meditácie". Drobné "osvietenie" však pochádza z hráčovej baterky. (Left 4 Dead 2)

Neskôr, po presedlaní na defenzívnejšie a taktickejšie Killing Floor som až pocítil, že jeho hranie môžem považovať za rovnocenné meditácii. V záujme úspechu si vyžadovalo skutočne plné sústredenie. Darmo, že mutanti, ktorí sa vás snažia nakrájať či roztrhať, sú len virtuálni - istá miera napätia ktorú zažívate, je reálna. Obzvlášť v situácii, keď sa mutantom darí vás obkľúčiť a vám dochádzajú náboje. A tak je výzvou snažiť sa telesne uvoľniť napriek znepokojivým výjavom na monitore, aby váš úsudok a reflexy pracovali správne. Takýto tréning nezávislosti mysle a tela od stresu sa zdá byť dosť dobrým tréningom aj pre život. Keďže kooperatívna hra skĺzava do obrany výhodných pozícií, píšem predovšetkým o sólo hre, v ktorej si musíte vytvárať či udržiavať únikové cesty pred ich zaplnením nepriateľskými skupinami.

Tesne pred headshotom. A vraj najkrajší pohľad na svet je z konského chrbta, pche! (Killing Floor)

Takto ponímaný tréning má aj iné časti - v spomenutom Killing Floor sa musíte na obraz sústrediť poriadne, aby ste zbadali pohyby takmer neviditeľných nepriateľov. Snažíte sa nachádzať riešenia za chodu. Pokúšate sa vyhnúť ohnivým strelám takzvaného "Huska", prípadne sa skryť pred pohľadom "Fleshpounda", aby ste ho nevydráždili k útoku vo chvíli, kedy máte plno práce s jeho menej hrozivými kolegami. Strieľate po nepriateľoch aj za pohybu, hoci vaša muška obieha ležatú osmičku a musíte vystihnúť správny moment na streľbu. Ideálne tak, aby ste strelou do hlavy ušetrili náboje, alebo jedným brokom či šípom zlikvidovali viacerých nepriateľov. Chcete predsa minimalizovať riziko, že vás zachytia pri nabíjaní. Pokiaľ nechcete spomaľovať svoj pohyb, potom mierite len "od pása" a dúfate, že váš odhad stredu obrazovky postačí, aby ste sa trafili. Používanie granátov a potreba nabíjania vás učí správnemu načasovaniu. Obmedzujete svoje pohyby -mierenie aj ústup- len na nutné minimum. Učíte sa používať najmenšie fungujúce násilie za tým účelom, aby ste sa mentálne nezasekli v jednej akcii a mohli sa ihneď preladiť na "spracovávanie" iného nepriateľa. Skracujete jednotlivé časti cyklu: vnímanie - rozhodovanie - reakcia, čím skracujete aj celý cyklus. A pokiaľ uspejete, môžete sa právom potešiť zo svojej mentálnej aj fyzickej šikovnosti. Komu to nestačí, môže sa pokúšať popri týchto akciách ešte počítať svoje náboje v poloautomatických zbraniach, keďže pri automatických by to zvládal len Chuck Norris (ktorý zbrane nepotrebuje).

Uvoľnite sa - chcú vás len zabiť. (Killing Floor)

Práve na podobných herných príkladoch som si uvedomil rozdiel medzi mojím súčasným ja a minulým ja. V detstve, keď som sa všetko snažil riešiť hrubou silou, alebo šikovnosťou by som nedokázal zvládnuť mnohé problémy, ktoré dnes zvládam aj pohodlne, pomocou rozumu. Akoby môj mozog začal lepšie rozumieť štruktúram a pravidlám hier, vďaka čomu sa mi lepšie darí zoradiť priority a nájsť riešenia. Killing Floor, o ktorom tu píšem, zároveň úžasne vystihuje sny, v ktorých vás prenasleduje horda nepriateľov. Práve takéto sny som občas mal aj ja, nepriatelia v nich ma mohli ohroziť len zblízka, hoci málokedy som disponoval strelnými zbraňami. Môžem sa však chváliť tým, že v týchto snoch vždy oproti nepriateľom bojujem a po jednom ich likvidujem, hoci ústupovou taktikou, aby ma neobkľúčili. To sa plne zhoduje s taktikou v zmieňovanej hre.
 

Fosílie za pár eur?

5. září 2018 v 6:32 | Executor |  Ostatné
Fosílie za pár eur?

Na jednej nemenovanej akcii, ktorej som sa osobne zúčastnil, som videl popri rôznych kameňoch a mineráloch na predaj aj fosílie. Množstvá fosílií, ktoré mali byť staré milióny rokov. Moje obočie sa viditeľne zdvihlo. Cena fosílií sa zdala byť až smiešne malá - zuby mosasaura, prehistorických žralokov či krokodílov nepresiahli horný strop 12-tich eur. Zuby dinosaurov sa pohybovali v cenách okolo 30-tich eur. Trilobity staré minimálne 420 miliónov rokov ste mohli kúpiť za 4 eurá. Ako návštevník sa v takejto situácií samozrejme začnete pýtať sami seba: Je toto možné? Nemal by sa každý jeden kus z týchto skamenelín tešiť sústredenej pozornosti vedeckých pracovníkov? Platí tu krásne ľudové porekadlo: "If you can touch them, they are real"?
Je to ale ten istý skepticizmus, ktorý vás v uvažovaní o falzifikátoch aj zastaví. Výroba falošných fosílií tak, aby vyzerali unikátne by sa nikomu neoplatila. Bola by v nej potrebná manuálna práca, ktorá by sotva bola z určenej predajnej ceny vyplatená. A použitie nejakej nastaviteľnej formy pre odlievanie iných kusov predmetov by sa kvôli neautentickému materiálu prezradilo príliš rýchlo. Zdá sa, že ani využitie podvodného materiálu by teda neposkytlo dostatok priestoru pre falzifikátorov. Pokiaľ sú tieto fosílie pravé, musíme do predajnej ceny zarátať ich vykopanie, očistenie a takisto rozvoz ku kupcom - ak sa toto podarí do finančného stropu niekoľkých eur, potom vyplýva len to, že ich nález nemôže byť tak vzácny.


Začal som sa teda o problematiku zaujímať o trochu viac. Ako prvé som zistil, že nie som jediný, komu táto cena a dostupnosť skamenelín pripadala zvláštna. Nasledovalo zistenie, že existuje množstvo e-shopov, ktoré ponúkajú skameneliny za porovnateľné ceny oproti tým, ktoré som videl osobne. Kúpe dostupné sú aj drahé a výnimočné skameneliny a internetový návštevník len dúfa, že už boli dostatočne vedecky preskúmané. Istý zahraničný web veľmi skratkovite vysvetľoval, že niektoré fosílie (trilobity, amonity a iné) sú pomerne časté a tiež ľahko zberateľné, napríklad v baniach či roklinách. Dostupnosť je ľahko pochopiteľná pri pozostatkoch morských tvorov, obzvlášť žraločích zuboch, keďže aj prehistorickým žralokom rástli a vypadávali zuby počas celého ich života, a tak sa ich veľa zachovalo. Má to byť kombinácia dopytu a hojnosti dostupných ponúk, čo tlačí cenu fosílií nadol. Ďalej zahraničný zdroj píše: "Aj uhlie je súčasťou histórie. Staráme sa o to, keď ho spaľujeme?" Drahšie fosílie sú teda tie, ktoré sú v zachovalejšej forme, väčšie a zriedkavejšie. Iný zdroj zas hovorí o tom, že práve cena široko dostupných skamenelín vytvára priestor na porovnávanie cien s inými obchodmi a umožňuje nám detekovať, či zvolený obchod nemá neférové ceny.


Počas danej akcie som si neprestal klásť otázku: Nezaslúžili by si tieto predmety o niečo viac úcty, ako vystavovať ich konzumnému šialenstvu? Ako latentný paranoik som sa zas pýtal: Nehrozí, že niekde vo vnútri skameneliny si tíško spinká prastarý vírus a po jej poškodení sa s chuťou usídli v ľudskom tele? Podľa toho, čo sa mi podarilo overiť, je táto možnosť nákazy takmer úplne vylúčená a životnosť neaktivovaných vírusov bez hostiteľov býva mnohonásobne kratšia.
Pre objektivitu musím podotknúť, že zub mosasaura som si kúpil aj ja a tak som tomu nákupnému šialenstvu -ako som to vtedy vnímal- napomohol. Hoci kabrňák vyzerá nalakovaný, považujem u neho prepichnutie obalu za obdivuhodný výkon vzhľadom na jeho uvádzaný vek: 75 miliónov rokov. Radšej sa pokúšam nemyslieť na to, že zub je zdola ku krabičke pripevnený hmotou, ktorá výrazne pripomína žuvačku.
Vráťme sa však ku hlavnej otázke článku, teda pravosti fosílií. Na stránkach jedného z obchodov som zistil, že zamestnanci tohto obchodu si od svojich dodávateľov pravosť fosílií preverujú. Tento obchod tiež ponúka možnosť nechať si zaslať certifikát pravosti spolu s objednávkou. Obchod tiež informuje, že mnohé fosílie si žiadali opravu v podobe veľmi často nutného zlepenia úlomkov, alebo dotvarovania chýbajúcich kúskov. O týchto úpravách sú zákazníci vždy informovaní. S tým súvisí aj potreba preverovania, či dodávatelia nevydávajú za celistvú a teda aj cennejšiu skamenelinu, ktorá bola zlepená z niekoľkých kusov, v extrémnom prípade dokonca odlišných skamenelín. Čo sa týka cenovo dostupnejších replík fosílií, existujú aj tie, iba nie sú unikátne. To je skôr ich výhodou, keďže často kopírujú slávne nálezy a teda dávajú možnosť kochať sa nad exemplármi, ktoré inak možno vidieť len v múzeách. Ich účelom je sprístupniť poznanie a estetickú potechu aj bežným ľuďom, na rozdiel od podvrhov, ktorých účelom je zarobiť peniaze oklamaním. Ako vyplýva z viacerých textov, problém podvrhov je reálny, avšak týka sa drahých fosílií.


Kým zdôvodnenie toho, prečo aj pravé fosílie môžu byť lacné, je na internete pomerne zriedkavé, ľahšie sa dopátrame rád, ako rozlišovať pravé skameneliny od replík a podvrhov. Vedecké metódy obsahujú použitie röntgenu, spektometra a chemické testy, no existuje množstvo trikov aj pre zberateľov. Ľahko odhaliteľnými falzifikátmi sú kamene obsahujúce organizmy z rozličných geologických období, exempláre obsahujúce vzduchové bubliny, či kosti pripevnené ku kameňu, ktoré sú oproti skamenelinám oveľa ľahšie a vydávajú zvuk dutosti. Niektorí zberatelia si so sebou nosia malú UV lampu, aby mohli rozoznávať zlepované kusy fosílií. Pri odhaľovaní pravosti pomáha poznať odkiaľ fosília pochádza a všímať si drobné kryštáliky, mikrofraktúry, či pórovitosť na kostiach. Uvádza sa dokonca, že skamenelá kosť zvykne jemne prichytiť jazyk, čo môže byť nový "challenge" pre ľudí, ktorí nemajú nič lepšie na práci.

Použité zdroje:

Kompilácia vtipných linkov 6

21. července 2018 v 7:33 | Executor
Kompilácia vtipných linkov 6

Po takmer troch rokoch prinášam ďalšiu zbierku odkazov na rôzne vtipné médiá. Budú to linky na filmy s mojimi popísanými dojmami, za nimi budú nasledovať videá a fanpages.

a) Filmy a seriály
Vráťme sa k seriálu Metalocalypse o ktorom som sa už zmieňoval v Kompilácií vtipných linkov 3. Odvtedy som už sa prepozeral celým seriálom a konštatujem asi toľko: v prvotných dieloch sa objavuje viac zábavného násilia a hrdinova pôsobia vyslovene tupo. V tretej sérii sa už správajú inteligentnejšie, no zápletky tam bývajú dosť hlúpe a slniečkovo vykreslené. Časti tretej série boli predĺžené z predošlých 11 minút na 20 minút, čo sa už zdá trochu dlhé. Tu začína seriál upadať a aj jeho hudobná stránka ide často zlým smerom, nemetalové piesne bývajú až otravné. Tie metalové sa mi zdali byť kvalitou vyššie, než tie v predošlých sériách. Štvrtá séria prišla opäť so skrátenými dielmi, cca 11 minútovými. Príbeh je (zatiaľ?) zakončený 45-minútovým filmom z roku 2013, ktorý je celý urobený v piesňach. Dojem z neho som tiež mal zlý, kvôli niektorým divným songom. Rozloženie deja v čase bolo tiež nepríjemné, najprv sa veľmi dlho nedialo nič dôležité a tým menej času ostávalo do konca filmu, a teda aj do rozuzlenia.

Deathgasm (z roku 2015)
Film Deathgasm sa preslávil romantickou lavičkovou scénou s pekným dievčaťom a pomaľovaným metalistom. Jeho dej sa obtáča okolo žánrových klišé - magického vplyvu hudby spôsobujúceho posadnutie ľudí, ktorí sa tým menia na démonov. A tak týchto posadnutých treba poslať späť do pekla... a všetkých, ktorí sa správali ako posadnutí. :-) Pre iných zástupcov podobného prostredia si stačí spomenúť na film Noc živých lúzrov alebo seriál Todd and the Book of Pure Evil. Od Deathgasm som očakával menej priblblého naturalistického násilia, ako ponúkol. Pri prvom sledovaní som sa sklamal, pretože mi pripadal ako zlé vykradnutie zmieňovaného Todda. Podobnosť vidno napríklad v tom, že v Toddovi je lietajúca kniha zla, kým tu sami vzlietli listy so začarovanými notami. Tiež je tu prítomné vykrvácanie zo zadku, ktoré bolo v prvej časti Todda. Pri druhom sledovaní na mňa Deathgasm zapôsobil o dosť vtipnejšie, stále to ale miestami pripomína "pometalizovanú" verziu nevážnych, pseudo-hororových snímkov ako Zombeavers či Black Sheep. Prečo potom uvádzam na neho link? Ako fanúšikovia metalu nemáme veľmi na výber, čo spojené s týmto žánrom si pozrieť. Uvidíte v ňom nadrozmerný "ruženec", príťažlivú čarodejnicu a dvojicu čerešničiek na torte. Poznámka k názvu filmu: vyzerá to, že autori teoreticky mohli byť inšpirovaní francúzskym výrazom "la petite mort", teda malá smrť označujúca orgazmus alebo postorgazmické stavy (podľa Wikipédie).
"Kdy je ďáblova hodina?"
"Ve tři ráno."
"Počkat. Tři ráno tichomořského nebo východního času? Poznají démoni krácení dne?"

Život Briana (z roku 1979)
Film Život Briana je niečo ako paródia Ježišovho života a teší sa vysokým hodnoteniam divákov. Ja som si však cenil predovšetkým prvé dve tretiny filmu, ktoré bola vtipné aj originálne. Motívom je Brianova revolta proti Rimanom, ktorí Júdei nedali nič, iba vodovod, kanalizáciu, cesty, zavlažovanie, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a víno. Zaujme napríklad, ako Brian roznáša dobroty pre divákov v koloseu, ako počas amerického futbalu. Počas toho zbabelec, ktorý v koloseu odhodil zbrane, ubehal gladiátora na smrť infarktom. Neskôr sa Brian pri úteku pred Rimanmi dostane medzi pomätených prorokov a aby splynul s davom, začne kázať tiež. To sa vymkne spod kontroly, keď si získa poslucháčov a tí ho v náboženskom vytržení začnú prenasledovať. Práve táto pasáž sa mi nepáčila, šlo o akési vyobrazenie davovej psychózy. Silne ma znechutila trápna scéna s mimozemšťanmi, zvyšok filmu ale stálo za to vidieť.
"Tak jo. Ano, jsem mesiáš. A teď jděte do prdele!"
"Ukřižovanci? Dobré jitro. Nyní, až půjdeme městem, budeme všem na očích a tak bych prosil, aby ste udržovali zákryt jednotlivých řad a pěkně pevný krok. Kříže přes levé rameno."

Celý seriál The Jews are Coming asi nezoženiem tak skoro, uvádzam zatiaľ ukážkové linky.

The Jews are Coming - Joshua circumcises the Israelites

The Jews are coming - Binding of Isaac

b) Videá (Väčšina z nich je v angličtine.)
Det Satan Club
Slugwars equaaaals friendship! :3

Gun Yoga

Cross Fit by Jesus (CrossFit parody) {The Kloons}

JP Sears - Jak být ultra spirituální
(takto zameraných videí tam má viac, paráda)

JP Sears - Jak si vybrat svého guru? (Ultra spirituální epizoda)

The Adventures of Lil Cthulhu

Od Svedkov Liehovových je tu Prvé čítanie z knihy Exdoúst
Všeobecný link na prehľad videí: https://vju.sk/relacia/svedkovia-liehovovi

Dave Allen on his first church experience

Archanděl Urinal a druhý příchod Kristova vědomí!
Každý má právo na seba-definovanie, ale niektorí z nás to trocha preháňajú. : )

DRUHÝ PRÍCHOD KRISTA | ARCHANJEL GANDALF

African Rebel TERRIFIES people on Black Ops - EP3
Náhodný spoluhráč straší ostatných v hre ich pravými adresami a menami. S hackovaním či správou herného e-shopu to určite nesúvisí! Keď budem veľký, budem voodoo černoch! :-)

African Rebel CALLS KIDS PHONE on COD!
Tu zas voodoo černoch so záľubou v PC hrách ponúka obchod s diablom výmenou za dušu.

umbrtka - salam dobyvatel
Je to blackmetalový album s tématikou salámy.

DRACULA PIZZA - Delissio Garlic Bread Vampire commercial

Jesus Turns Water Into Wine
Ide o záznamy zo skrytej kamery.

Best Jesus Pranks - Best of Just For Laughs Gags
Opäť skrytá kamera.

Porenut - Vyznanie (destroying Marika gombitová cvlt live)/Sebaklam I
Menšia paródia piesne. Stačilo tak málo a konečne sa to dá počúvať! :-)

2rbina 2rista - BA-BA-DOOK
Ide o hudobný klip, hororovo-vtipný, až by som povedal, že je tam aj psychadelický prvok.

c) Facebookovské fanpage

d) Texty
 


Todd and the Book of Pure Evil

4. července 2018 v 8:00 | Executor |  Umenie, popkultúra
Todd and the Book of Pure Evil

Todd and the Book of Pure Evil je predovšetkým jedným z mojich najobľúbenejších komedionálnych seriálov, pôvodom z Kanady. V širšom merítku je to však príbeh, ktorý začal krátkym filmom, bol redefinovaný seriálom a až nedávno bol animovaným filmom (nateraz?) zakončený. Práve po príležitosti dočkania sa ukončenia série chcem tento príbeh predstaviť podrobnejšie. Jeho nesledovanie je jedným z najväčších prejavov hlúposti ľudstva.

Prvý, 15-minútový rovnomenný snímok vznikol v roku 2003 a osvetlil nám úvodnú zápletku: Todd je metalista a outsider, ktorému ide hlavne o dievča. Trojica chlapcov mu poradí, že by pre získanie úspechu mal nájsť magickú knihu zla. Podarí sa mu to a s pomocou knihy uspeje svojím hraním basketbalu. Zistí však, že jeho úspech ublížil basketbalovému kapitánovi a že hodnoty, ktoré získal sú falošné. Chce prinútiť knihu, aby veci vrátila späť, ale už ju nenájde vo svojej skrinke.
Tento dej by zhruba odpovedal prvému dielu zo seriálu, kde bol basketbal vymenený za úspech v hudobnom dueli. Musím povedať, že herci v tomto filme mi boli nesympatickí. Tiež je tu ešte vymenená rola: Jenny je dievča, o ktoré Todd nestojí - v seriály je to potom Hannah.

Seriál - jadro príbehu je rozdelené do dvoch sérií, obe s trinástimi časťami dlhými vždy 22 minút. Maniaci na seriály by to teda dokázali pozrieť za jediný voľný deň. Prvá séria vznikla v roku 2010 a druhá na prelome 2011 a 2012. Žánrovo by sa seriál radil medzi "horor" (aj s tými úvodzovkami) a komédiu. Zápletka je opäť o hľadaní Knihy číreho zla, ktorá sa na škole zakaždým zjaví tomu najzúfalejšiemu študentovi, ktorý ju použije a tá jeho želanie vyplní spôsobom, akým na to doplatí on, aj ostatní študenti. Kniha sa vraj živí emocionálnou nestabilitou a tak je pre ňu stredoškolské prostredie ideálne.


Treba priznať, že humor tu býva orientovaný na jeho nižšie a nedospelé formy - nakoniec, práve preto je seriál o stredoškolskom prostredí. Nájdeme tu teda zábavky ako požívanie marihuany, sexuálne pomätenia, či fekálny humor v obmedzenej miere. Napriek tomu ale funguje dobre. Týchto foriem humoru sa pokojne zastanem, pretože sú podľa mňa spôsobom, ako si udržiavať istý "mladícky elán" aj v neskoršom veku, pričom to vôbec nedeformuje ostatné moduly osobnosti, ako sú zodpovednosť a zrelosť. Práve opak toho, tvárenie sa akí sme "dospelí", bez schopnosti úletu považujem za ozajstnú deformáciu.

Zľava: Hannah, Todd, Kniha číreho zla, Atticus, Jenny, Curtis. [Zdroj]

Po humore je tu ešte druhý motor motivácie, prečo seriál sledovať. Sú ním postavy. Hlavnými postavami sú členovia "gangu" snažiaceho sa knihu nájsť a zabrániť jej v šírení zla. Sú to Todd, jeho jednoruký kamarát Curtis a dve dievčatá: Jenny, ktorú sa snaží Todd zbaliť a vedátorka Hannah, ktorá sa najprv snažila zbaliť Todda, ale neskôr začala randiť s Curtisom. Ďalej je tu Atticus, neschopný výchovný poradca (to je to, čím je), ktorý sa snaží do gangu dostať. (Atticus mi často pripomínal Fredieho Mercuryho.) Túto hlavnú päticu som si tak obľúbil, až ľutujem, že sú to len imaginárne postavy! Večne nadržaný školník Jimmy zas poskytuje Toddovi rady o živote a traja metalisti pofajčievajúci za školou sa Todda snažia zlákať na cestu zla. V domove dôchodcov majú svoje útočisko starí satanisti, ktorí mesto Crowley Heights zakladali. Medzi nimi aj Atticusov otec, ktorý ho núti prinášať mu správy o Knihe a Toddovi. Toto sledovanie sa napríklad prejaví tak, že Atticus v noci sleduje Todda v jeho izbe. Zistí, že masturbuje a ešte aj tento poznatok si ihneď pedantne zapíše do diára. Občas sa v seriále objaví pekná ľudskosť. Napríklad Curtis robí maskota len preto, aby mal niečo spoločné so športom a potešil tým svoju umierajúcu babku.

Curtis v kostýme maskota basketbalového tímu

Medzi motivácie gangu v hľadaní Knihy patrí to, že Knihu skúmal Jennin otec, ktorý záhadne zmizol. Hannah zas chýbajú obaja rodičia, pretože doplatili na svoje vedecké experimenty a až neskôr sa odhaľuje, že to malo niečo spoločné s Knihou. Postupne sa tiež odhaľuje, že existuje niekto vyvolený, kto môže zlu Knihy podľahnúť a tak zničiť svet. Zdá sa, že tým vyvoleným je práve Todd...
Je na pobavenie, že napriek úctyhodným stratám na životoch funguje škola Crowley High stále ďalej a študenti sú do nej ochotní chodiť. Ako sa vyjadril jeden z učiteľov: "Zajtra možno niektorých z vás uvidím." Pekne to ukázal aj nasledovný dialóg:
"Škoda drží zubnú dokumentáciu?"
"Samozrejme. Pri takom množstve neidentifikovateľných mŕtvol to šetrí čas."

Vráťme sa k ľuďom, ktorí použili knihu. Z tých sa obvykle stávajú nepriatelia, proti ktorým gang bojuje a sami o sebe bývajú vtipní. Asi najlepšími nepriateľmi boli:
- monštrum vzniknuté z odsatého tuku morbídne obézneho dievčaťa
- neviditeľný masturbátor
- školský fantóm. Je ním ázijské dievča Charlotte s odhryznutým jazykom, ktoré chce získať Curtisa (no aspoň vie narábať s fúkačkou!)
- homunculos Toddie, a.k.a. Toddova zvlčilá zmenšenina
- školský génius, ktorý dokáže sfanatizovať ľudí pri očnom kontakte
- seniori s kanibalskými chúťkami

V bojových úspechoch má veľkú zásluhu Hannah, ktorá mnohé uľahčuje svojimi vedeckými vynálezmi. Tiež plastovú Curtisovu ruku vymení za robotickú ruku s mnohými funkciami. (Je otázne, či sa o všetkých funkciách dozvedáme zo seriálu.) Seriál obsahuje aj špeciálne diely. V prvej sérií je to 11-ty diel s niekoľkými piesňami, keďže sa na škole realizuje muzikál. V druhej sérií je to 10-ty diel, kde to ide od jednej piesni k druhej a pritom kvalitu niektorých z nich považujem za skvelú, prinajhoršom na nízkorozpočtový seriál. Samozrejme ma zaujal aj bežný soundtrack.


Iné diely druhej série sa zvyknú vyznačovať tým, že následkom použitia knihy sa zmení celé prostredie, napríklad škola zarastie vegetáciou, alebo si Todd urobí výlet do dystopickej budúcnosti. Takéto diely sa mi zdali príliš premrštené. Keď som už pri kritike seriálu, možno mu vyčítať nelogické správanie osôb, ktoré použili Knihu, aj keď vopred vedeli o jej deštruktívnych účinkoch. Podobné to bolo, keď Knihu použila bez otázok aj náboženská puritánka, alebo keď kvôli malicherným cieľom boli používatelia Knihy ochotní obetovať cudzie životy. Kritiku možno vysloviť na schémovitosť dielov, v ktorých sa vždy bojuje proti nejakému nepriateľovi. Samozrejme seriál nesadne každému. No prekvapili ma vulgárne komentáre, ktoré som videl. Ľudia, ktorí sa bez hocijakej argumentácie vyjadria chabým a vulgárnym prejavom sú akože tí, čo čakali od seriálu nejakú intelektuálnu výzvu? To absolútne nedáva zmysel. Alebo im chýbali smiechové znelky, aby rozoznali, čo bolo vtipné? Mimochodom, keby bol seriál tak zlý, nedosahoval by svoje hodnotenia: 76% (čsfd), 8,2/10 (imdb). A tiež by nevyhral niekoľko ocenení, ktoré sú menované na Wikipédii.

Hannah: "Praskla jej voda. Bude rodiť!"
Todd: "Doprdele, kto sa o ňu postará?"
(pohľady na Atticusa, ako na dospelého)
Atticus: "Ja mám alergiu na placentu."

Čo na seriále chcem pochváliť, je spracovanie vnútorností a podobných nechutností, z ktorých mi vôbec nebolo zle, a teda mi to nekazilo dojem. Vnútorný boj proti zlu, ktorý tu prežívajú Todd a Atticus mohol byť rozpracovaný aj hlbšie. Todd nevie, či sa v ňom nachádza zlo a sila sa mu postaviť, jeho gang sa časom obáva, či Todd nezničí svet. Atticusom zas zmieta nenávisť proti otcovi, ktorý ho v mladosti nechal znásilniť vlkom a celý život ho iba kritizoval. Neskôr sa Atticusov vzťah ku "gangu" zhoršuje, Atticus túži po pomste a získaní Knihy pre seba.

Atticus s novou vestičkou [Zdroj]

Curtis: "Vytiahnem ťa odtiaľto, kámo. Dievčatá sa nevedia rozhodnúť, či ťa mučiť, alebo tešiť."
Todd: "A nemôžeme počkať na rozhodnutie?"

Film Todd and the Book of Pure Evil: The End of the End
Majitelia televízie Space sa v roku 2012 rozhodli nepodporiť tretiu sériu Todda. A tak sa interesovaní rozhodli realizovať ukončenie série animovaným filmom. Fanúšikovia museli najprv kampaň pre film podporiť finančne cez Indiegogo a potom pretrpieť neplánované oneskorenia, až do vydania v novembri 2017. Ide síce o 80-minútovú cenu útechy, ale realizovanú vo veľkom štýle.
Ja dosť uvažujem o tom, či by nebola dobrým pokračovaním kniha alebo komiksy, ktoré by zhltli menej peňazí a tvorcovia by ich mohli tvoriť spolu aj s hercami, a pred vydaním sa vyhrať do detailov. Navyše by písaný text určite vydali skôr, ako po toľkých rokoch.
Z deja pochopiteľne nechcem vyzrádzať veľa. Po znovunájdení Knihy sa na scénu vracajú všetky postavy, ktoré k Toddovmu príbehu patria. Nešlo by to bez zvláštnych nepriateľov, ako je tínedžer zabíjajúci okoloidúcich svojím vybuchujúcim akné.
Film hodnotím ako kvalitný, sakramentsky-po-prdeli-gule-trhajúci nárez s vysokou frekvenciou vtipných hlášok. Kresba na mňa tiež pôsobí veľmi dobre, aj keď je dvojakého typu: pohyblivé postavy sú jednoduchšie vykreslené, kým statické prostredie je digitálnejšie a naozaj krásne. Sú tu tri piesne, aj obľúbené zženštilé výkriky chalanov, keď ich niečo desí.
Znalec seriálu si v tomto filme všimne mnohé spätné odkazy na seriál. Hodnotenie filmu, ktoré je nižšie oproti seriálu si vysvetľujem jedine tak, že sa ho snažili pozerať diváci neoboznámení so seriálom. Miera humoru bola v tomto animáku skrátka hustejšia, než v seriály.


Další články